ZABUDNUTÝ ČERT, NA KTORÉHO SA LEN TAK NEZABÚDA

Vytlačiť

HRéžia, hudba K. Žiška a.h., preklad a dramaturgia V. Gabčíková, dramatizácia K. Žiška a.h. a V. Gabčíková, scéna, kostýmy a bábky Z. Malcová a.h., hrajú R. Valkovič, O. Schrameková, L. Arendášová-Barcziová, I. Gontko.

Premiéra: 9. november 2007, Staré divadlo Nitra

Staré divadlo v Nitre pripravilo v duchu blížiaceho sa obdobia svätého Mikuláša a Vianoc inscenáciu anjelsky peknú a čertovsky dobrú.

Český dramatik a prozaik Ján Drda napísal niekoľko rozprávok, ktoré sa stali námetom pre divadelné hry. Komédia Dalskabáty, hříšná ves aneb Zapomenutý čert (v slovenskom preklade Gabriela Rapoša Svojedaly, hriešna dedina alebo Zabudnutý čert) vznikla koncom päťdesiatych rokov.

Dramaturgička Veronika Gabčíková preložila rozprávku pre potreby inscenácie a spolu s režisérom pripravili aj jej dramatizáciu, v ktorej dej podstatne zhustili a počet dramatických osôb obmedzili. Hlavnými postavami sú dvaja anjeli, ktorí plnia úlohu rozprávača – čert Trepifajksel a baba Plajznerka.

V rozprávke ide o dojemný príbeh čerta, ktorému sa nechcelo strašiť. V búrke k nemu zablúdila baba Plajznerka a už u neho ostala. Varila mu, obliekla ho a dala mu krajšie meno – Mates. Po krátkom čase aj čert prekonal svoj ostych. V záujme pokojného života medzi ľuďmi sa vzdal svojho chvosta aj rohov a svoje čertovské schopnosti využíval už len vo svojej novej práci kováča.

Drobným problémom úpravy je nepomer dobra a zla v príbehu. Paradoxne, prekáža fakt, že prevláda dobro. Stretnutie čerta s vládcom pekla a jeho vnútorný boj, či zostať zabudnutým čertom a pokračovať v dobrom súžití s ľuďmi, alebo sa vrátiť do služieb pekelných, je len zlomkovou časťou inscenácie. Zdá sa, akoby hrozba z pekelného súdu pominula príliš rýchlo a bez boja hlavného hrdinu a jeho milej.

Inscenácia je postavená na poetike ľudovosti, no nie prvoplánovo. Scénografia, rovnako aj kostýmy a bábky Zuzany Malcovej, sú vysoko divadelné, tvárne, vkusné. Scénu tvorí niekoľko naplnených vriec, drevený stôl, prútené hojdacie kreslo, drevené pníky a prútené koše. Na pozadí je drevená brána, ktorá sa podľa potreby otvorí a v ktorej sa odohrávajú niektoré výstupy. Kostýmy sú rovnako z prírodných materiálov a v prirodzených farbách, vylepšené nápaditými drobnosťami. Napríklad čertove rohy sú z kukuričných šúľkov. Prevahu hnedých, zemitých farieb vo výtvarnej zložke spestrujú prvky modrej. Anjeli sú v bielych odevoch, bielo líčeným tváram dominujú červené líca. Netypických (a teda negýčových) anjelov z nich robí aj ich netradičná obuv – čierne plstnaté topánky vysoké do pol lýtka. Na rukách majú biele rukavice. V niektorých pasážach si nastoknú prstovú bábku a odohrajú výstupy za kreslom, ktoré im v tej chvíli slúži ako paraván.

Režisér Kamil Žiška využil všetko, čo scénografka ponúkla. Každý predmet na scéne má svoje opodstatnenie, svoje dokonalé využitie. Spájaním rekvizít herci vytárajú kone, dedinčanov aj vládcu pekla. Režisér primiešal niekoľko hravých nápadov, svetelných a dymových efektov. Žiškova réžia je hravá a nápaditá.

Každý z hercov sa zhostil svojej úlohy s nasadením, no nepreexponoval ju. Anjeli (Lucia Arendášová-Barcziová a Ivan Gontko) sú anjelsky príjemní, no nie nepríjemne rozkošní, ani lepkavo sladkí. Roman Valkovič v úlohe čerta prechádza plynulo z unudeného, osamelého a zabudnutého tvora, cez komicky sa osmeľujúceho, až k čertovi, ktorý je šťastný pri svojich ľudských priateľoch. Výborná je i Oľga Schrameková, ktorá si ako rozhodná a rázna baba Plajznerka získava nielen čertovo, ale i divákovo srdce. Jej repliky v nárečí znejú prirodzene, no zároveň sú základom slovnej komiky.

V nitrianskom Starom divadle vznikla inscenácia, ktorá narába s prvkami ľudovej kultúry zručne a striedmo. Z javiska sála ľahkosť, inscenácia je vkusná a nápaditá, a preto ide o inscenáciu, na ktorú sa len tak nezabúda. Dúfame tiež, že jej tvorcov (máme na mysli predovšetkým hosťujúceho režiséra a scénografku) nezabudnú osloviť aj iné divadlá.

Publikované online: 9.11.2007

Lenka Dzadíková

Lenka Dzadíková (1985) sa narodila v Prešove. Vyštudovala teóriu a kritiku divadelného umenia na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde bola pri zrode študentského časopisu Reflektor. Doktorandské štúdium absolvovala na tej istej fakulte prácou Prieniky bábkového divadla a popkultúry (2012). Pracuje ako dokumentátorka v Divadelnom ústave v Bratislave.
Zúčastnila sa viacerých vedeckých konferencií a štúdie publikovala v zborníkoch. Ako členka redakcie festivalových denníkov aj ako porotkyňa sa zúčastňuje festivalov ochotníckeho divadla. Je dramaturgičkou programu pre deti na festivale Dotyky a spojenia a členkou výboru Slovenského centra AICT.
Venuje sa recenzistike so zameraním na tvorbu bábkových divadiel a divadelnej tvorby pre deti. Publikuje najmä v časopisoch kød - konkrétne o divadle, Loutkář, Javisko, Bibiana ako i vo viacerých reláciách Slovenského rozhlasu a na internetových portáloch Monitoring divadiel na Slovensku a Mloki.