Z dvoch zostali dvaja

Vytlačiť

Preklad: Lýdia Magerčiaková
Dramaturgia: Monika Michnová
Scéna: Jaroslav Valek
Kostýmy: Katarína Holková
Hudba: Benoît Pimont
Réžia: Peter Gábor
Osoby a obsadenie:
Madeleine: Ľubomíra Krkošková, Étienne: Dušan Cinkota, Realitná agentka: Eva Gašparová, Pán Astruc: Ján Kožuch, Maurice: Dominik Zaprihač (premiéra) / Tomáš Vravník alt., Generálova manželka: Petronela Valentová, Generál: Michal Gazdík
Premiéra inscenácie: 16. 10. 2009 v Slovenskom komornom divadle Martin, Národný dom

Recenzia vznikla na základe predstavenia 16.10.2009.
Režisér Peter Gábor výberom hry Terasa celosvetovo známeho francúzskeho filmového scenáristu, režiséra, herca, dramatika a prozaika Jean-Claude Carriera už po druhý raz v Slovenskom komornom divadle Martin siahol po komédii, ktorá má aj iné polohy. Rollingova terapia alebo Fajčenie škodí zdraviu španielskeho dramatika Juana Carlosa Rubiu bola zameraná na kritiku manipulácie s ľudským vedomím, Terasa je zas kritikou mestskej spoločnosti, v ktorej sa ľudia dokážu rozprávať iba s cudzími ľuďmi a nie s najbližšími. Carriérova bohatá spolupráca s najvýznamnejšími osobnosťami svetového filmu ako Louis Bunuel, Jean-Luc Godard, Peter Brook, Miloš Forman, Volker Schlöndorff a inými, a rad najprestížnejších ocenení ako jeden Oscar, jeden César, niekoľko ďalších veľkých cien a veľa nominácií svedčí o tom, že jeho scenáristické nadanie zaujalo v rôznych dobách a najrôznejšie publikum – tak publikum milujúce surrealistické experimenty či civilizmus novej filmovej vlny, ako aj publikum milujúce zdanlivo iba historické témy skombinované s vynikajúcim hereckým obsadením.
Carrierovu veľkú pozitívnu skúsenosť s dramatickým písaním a mimoriadne citlivé osobné dispozície pre vystihnutie podstaty charakterov a nálad dramatických postáv vidieť aj v Terase, ktorú napísal v roku 1997 a ktorá patrí medzi jeho mimoriadne úspešné dramatické texty.
Príbeh Terasy Carriere - mierne bláznivej a trochu aj mysterióznej komédie - zasadil do dnešných dní. Má tiež typicky absurdné ladenie - základná situácia je síce pravdepodobná, ale nereálna a postavy na ňu reagujú neočakávane a mimo tradičných rámcov správania sa a konania. Príbeh je navyše „okorenený“ zvláštnymi schopnosťami terasy patriacej k bytu: nik, kto z nej dobrovoľne vyskočí alebo je dokonca z nej i vysotený, neumrie, ale vracia sa živý a zdravý späť.
V hre sa stretáva sedem postáv, ktoré sa postupne ocitajú v obývačke bytu manželskej dvojice – prví do nej prichádzajú takmer hneď po tom, ako manželka oznámi manželovi, že je zbalená a odchádza od neho. Akoby naraz sa tak rieši všetko - rozchod manželskej dvojice Madelaine a Etienna (Ľubomíra Krkošková a Dušan Cinkota a. h.), ktorí sa už nevedia spolu rozprávať, ale iba „vypočúvať sa“, samota realitnej agentky a jej strach zo straty zamestnania (Eva Gašparová), pocit opustenosti bohatého jedináčika Maurica (Dominik Zaprihač), ktorému rodičia dajú vždy všetko, čo mu však neprináša životnú lásku, neustály útek pred životom a zodpovednosťou starnúceho pána Astruca (Ján Kožuch) a zúfalstvo generálovej manželky (Petronela Dočolomanská) z manžela (Michal Gazdík), ktorý zle zostarol a stále „nechce“ umrieť.
Scéna Jaroslava Valeka a. h. rešpektovala text, jeho interiér je typickým elegantným priestorom súčasného francúzskeho bytu a umožňoval hercom plne sa sústrediť iba na svoje postavy. V podobnom kľúči vytvorila kostýmy aj Katarína Holková a. h., aj keď pri kostýmoch manželskej generálskej dvojice možno zvažovať, či nesmerujú postavy viac do satirickej roviny chápania, ako „iba“ do komediálnej či komickej, ktorá režijnému výkladu Petra Gábora i hereckým uchopeniam postáv dominuje.
Gáborove režijné uchopenie hry ponúklo príbeh, ktorý je ale ťažko žánrovo zachytiť. Na niektorých miestach kolíše od typicky konverzačnej či situačnej komédie miestami až k psychodráme. Z postáv sa rozkolísanosť týkala predovšetkým rozchádzajúcej sa manželskej dvojice Madelaine a Étienna, kresba ostatných bola jednoznačnejšie komediálna. Madelaine Ľubomíry Krkoškovej bola síce neustále jemná a elegantná, dokonca aj v komediálnejšie ladených akciách, ale základ jej postavy bol vybudovaný na psycho-realistickom konaní: prevažoval u nej neustály pocit únavy zo vzťahu, bola až príliš citovo vyprázdnená, emocionálne nevyhranená a občas neodôvodnene hysterická. Étienne Dušana Cinkotu (a. h.) bol zas príliš pasívny, bez jednoznačnejšieho postoja tak k sebe, ako aj k ostatným a v komediálnych polohách taktiež bez žiadúceho komického nadhľadu, až nejasný. Obaja boli komponovaní skôr ako postavy z psychologickej, ako komediálnej hry. Kritický podtón a komediálne zameranie hry však vyšlo ostatným postavám, ktoré boli viac vedené v komickom duchu: Jánovi Kožuchovi (Pán Astruc), Eve Gašparovej (realitná agentka), Petronele Valentovej a Michalovi Gazdíkovi (generálski manželia). Ani im sa však nepodarilo vytvoriť dostatočne silnú atmosféru, aby sme aj javiskovo, nie iba vďaka textu hry, na záver uverili, že nešťastný a neúspešný samovrah Maurice a opustený Étienne zostanú spolu, lebo je to tak pre nich najlepšie. Pretože napriek všetkým problémom, krkolomným zmenám, bolestným rozchodom a nerealizovaným túžbam dokázali všetci spolu vytvoriť skupinu ľudí, ktorá si síce iba dočasne, ale predsa len bola schopná porozumieť.
Väčšia zohratosť a čas však určite pomôže hercom nájsť rovnováhu medzi vážnym a smiešnym.

Publikované online: 16.10.2009

Dagmar Inštitorisová

Prof. PhDr. Dagmar Inštitorisová, PhD. (1961) je absolventkou odboru teória kultúry pri Katedre estetiky a vied o umení Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (1983). Špecializuje sa na dejiny a teóriu divadla so zameraním na teóriu a dejiny interpretácie divadelného diela, súčasné slovenské divadlo a divadelnú kritiku. Je autorkou radu vedeckých monografií, editorkou a spoluautorkou kolektívnych monografií a zborníkov, tiež aj rozprávok, a publikuje tak doma ako aj v zahraničí. Je tiež členkou rôznych spoločností (Klub nezávislých spisovateľov, Slovenská asociácia Rímskeho klubu, AICT, ZSDTK, ČTS, STS). V rokoch 2010 – 2014 viedla projekt ESF Vzdelávanie divadlom, v rámci ktorého sa vzniklo 45 publikácií, 27 workshopov a zrealizovali sa mnohé ďalšie divadelno-vzdelávacie aktivity. V súčasnosti pôsobí na Katedre mediálnej komunikácie a reklamy Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.