WEST TROCHU NETRADIČNE

Vytlačiť

Divadlo West Bratislava

Preklad: Alexander Jerie • Réžia: Václav Postránecký • Hrajú: Václav Postránecký, Viera Topinková.
Premiéra:
12. októbra 2007, Divadlo West Bratislava

Komorná hra kanadského autora Morrisa Panycha napísaná pre dve osoby je obrovskou príležitosťou najmä pre jedného herca. Ústrednou postavou je bankový úradník Kemp, samotár a smoliar, ktorý má problém so svojou sexuálnou identitou. Dostane list od tety, aby ju prišiel pochovať, ani s ňou však z detstva nemá dobré skúsenosti. Teta nevyzerá, že by sa chystala umrieť. Synovec sa rôznymi spôsobmi pokúša tete pomôcť dostať ju z tohto sveta. Nedarí sa mu. Teta je tiché poľutovaniahodné stvorenie. Postupne ako spolu trávia čas, začína medzi nimi vznikať zvláštne neočakávané puto.

Hra inscenovaná v réžii Václava Postráneckého je monodrámou, kde druhá postava – teta (Viera Topinková) nedostáva veľa priestoru na sebavyjadrenie. Okrem pár viet nemá nijaký text. Väčšinou leží prikrytá v posteli. Viera Topinková veľmi citlivo pracuje s tichom. Jej teta Grace je nízka útla stará pani, ktorá svojou krehkosťou vzbudzuje ľútosť.

Václav Postránecký ako synovec Kemp je dynamickejší. Od svojej postavy má väčší odstup. Akoby život o ktorom rozpráva ani nebol jeho. On je ten, kto do tohto komorného príbehu prináša čierny humor. Postráneckého prejav na dvojhodinovú inscenáciu je monotónny, ničím nespestrený, negradovaný. Hru už inscenoval v pražskom Divadle ABC, za postavu Kempa dostal cenu Thálie za najlepší mužský herecký výkon.

Inscenácia je pomalá, smutná, chvíľkami s čiernym humorom. Kemp je síce stále zaneprázdnený nejakou činnosťou, ale je príliš vidteľné, že to len preto, aby niečo robil. Režijne inscenácia prináša málo nápadov, nudu nepremôžu ani prestrihy, kedy sa postavy premiestňujú. Riešené sú stmievačkami a zvukmi príznačnými pre obsah práve hovoreného textu. Niekedy trefne doplnia prázdne miesto, inokedy sú zbytočné a popisné.

Scéna je jednoduchá. Priestor je ohranený sivými stenami, na ktorých sú vyblednuté miesta po obrazoch a fotografiách. Prázdne tmavé steny, podobne ako takmer prázdny priestor symbolizujú vnútornú prázdnotu postáv, ich citovú vyprahnutnosť a osamotenosť. Na scéne je dominantná posteľ, v ktorej takmer počas celej inscenácie leží teta a malý stôl so stoličkami, ktorý je zase hracím priestorom pre Kempa.

Téma inscenácie je citlivá, zaoberá sa procesom starnutia, opustenosťou a samotou. Škoda len, že výsledok nie je až taký silný aj kvôli tomu, že si inscenátori zvolili divadlo West. Moje teta, tvoje teta je komornou výnimkou v repertoári situačných komédií tohto divadla. Iný priestor by jej dal uveriteľnejší rozmer.

Publikované online: 12.10.2007

Lea Vitkovská

Lea Vitkovská je absolventka divadelnej vedy Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Venuje sa divadelnej réžii a dramaturgii.