VŠETCI PROTI VŠETKÝM, SAMI PROTI SEBE

Vytlačiť

Choreografia: Jozef Fruček
Tanec: Lenka Rajchmanová, Miroslava Peterská, Marie Knapová, Tibor Trulik, Jakub Jeňo
Scénografia a kostýmy: Marek Gašpar Šafárik

Premiéra: 15. október 2013 v Divadle Štúdio tanca, Banská Bystrica

Divadlo Štúdio tanca predstavuje pomerne často inšpiratívne návraty svojich tanečníkov už ako skúsených choreografov. Ale v pätnástom roku jeho existencie mohli diváci uvidieť niečo naozaj výnimočné. Úspešný slovenský choreograf a tanečník Jozef Fruček, známy hlavne zo spolupráce s belgickým súborom Ultima vez, s tanečníkmi banskobystrického súboru naštudoval nový projekt určený bipolaritou mužsko-ženského sveta From side of a man, from side of a woman.

Choreograf Jozef Fruček sa po rokoch spolupráce s režisérom Wimom Vandekeybusom či práce na vlastných projektoch v rámci Rootlesroot Company vrátil na Slovensko v podobe hosťovania v Divadle Štúdio tanca v Banskej Bystrici. Už tento fakt je pre priaznivcov súčasného tanca veľmi významný a určite naplnený veľkými očakávaniami. Jozef Fruček sa nechal vo svojom najnovšom projekte inšpirovať filozofom Stephenom Alexandrom, ktorý v diele spomína pojem solárnej sexuality, teda vplyvu slnečného žiarenia na ľudské vzťahy či nálady. Tieto zmeny ho mohli inšpirovať k tomu, aby celú akciu vsadil do prostredia bojových umení, zápasov pripomínajúcich džudo. Sila protivníkov sa podobne ako náladovosť mení s únavou, vytrvalosťou, agresivitou či pasivitou.

Na úvod inscenácie jeden z tanečníkov zloží stojan a vloží do neho mikrofón. Ozvučenie priestoru ešte znásobuje divácke dojmy z celého zápasu. From side of a man, From side of a woman je založený na silnom a osobnom pnutí medzi mužom a ženou. Jozef Fruček ich stavia do roviny boja, neutíchajúceho, divého, nemilosrdného. Nehľadá riešenie, hľadá podoby konfliktu, jeho priebeh. Scénu tvorí biela nazvučená podlaha, v pozadí biely panel, po jednej strane balóny, ktoré postupne jedna z tanečníc namáča do farby. Tanečníci oblečení v kimonách sa pohybujú v bojových pohyboch, narážajú do seba, nemilosrdne sa sťahujú k zemi, aby sa vzápätí snažili vstať. Tento boj nemá víťaza. Telá po rytmizovaných nárazoch tvrdo dopadajú na zem. Divák môže mať pocit, že sa tanečníci pod takým tlakom môžu rozpadnúť, ale pritom sú stále schopní boja. S podobnými princípmi výbuchov energie a jej náhleho zastavenia a nového vypustenia sme sa mohli stretnúť aj v projekte Ultimy vez The Blush, ktorý Jozef Fruček spoluutváral a patril k hlavným protagonistom. V projekte pre Divadlo Štúdio tanca svoju pozornosť obracia k prvkom východných bojových umení; v bojovom prejave by sme mohli spoznať džudo a jeho pravidlá. Koncept je založený na štyroch fragmentoch, v ktorých sa objavuje polarita medzi mužským a ženským vnímaním sveta, vlastného tela, jeho hraníc. Fruček vytvára silné obrazy: tanečnica potácajúca sa ako po prebdenej noci, jej osobné nešťastie sa zhmotní do výtvarnej inštalácie: na bielom pozadí sa objavujú dávky krvi zo striekačky až do samozničenia tanečnice. Stane sa mŕtvou, nehybnou, ovládanou tanečníkom, postupne praská balón po balóne. Nasleduje mužsko-ženský súboj, ktorý nepozná víťaza, na konci sa namiesto vzdávajúceho gesta zosunie tanečnica na zem a ukončí boj. Z tiel vytvára choreograf rôzne novotvary. Niekedy sa nedá poznať, či končatina skutočne patrí k tanečníkovi. Hranice tela sa pri danej štruktúre pohybov stále viac potláčajú a stávajú sa plastickejšími. Z obrazov badať silné výtvarné cítenie; vzhľadom na vysokú štylizovanosť a reálny čas, v ktorom akcia prebieha, pripomína inscenácia miestami skôr výtvarnú štylizáciu. Nejde ale o estetizovanie vzťahov a mizanscén – práve naopak: vidíme riskantný a neúprosný boj, miestami až naturalistický, o vlastnú ľudskú podstatu, vyrovnávanie sa s osobnými bolesťami. Ich otváranie môže pôsobiť deštruktívne, ale pritom zároveň očistne. Detaily v jednotlivých scénach pôsobia miestami ironizujúco až komicky, vsadené do celku sú však silno dramatické a znepokojujúce.

Tanečníci Divadla Štúdio tanca Lenka Rajchmanová, Miroslava Peterská, Marie Knapová, Tibor Trulik a Jakub Jeňo dokázali do inscenácie vložiť silné emócie, neuveriteľnú energiu, tvárnosť a osvojenie špecifického pohybového jazyka fyzického divadla. Absolútne oddane sa včlenili do jednotlivých obrazov choreografie, a pritom zostávajú vo svojom tanečnom prejave osobitými a jedinečnými. Výkony tanečníkov určite patria k tomu najlepšiemu, čím sa Divadlo Štúdio tanca v posledných rokoch prezentovalo. Priamosť prejavu je závislá od vecnosti a angažovanosti režijnej výpovede, ktorá je ostrá a nekompromisná.

Kostýmy scénografa Mareka Gašpara Šafárika sa pohrávajú s motívom džudistického kimona a pridávajú prvky mohutných kožuchov. Práve toto spojenie ponúka viac pohybových možností. Obe vrstvy kimona a kožuchu sa stávajú dvojitou kožou tanečníkov, s ktorou musia bojovať, ktorá sa nedá zobliecť. Hudba gréckeho autora Vasilisa Mantzoukisa, s ktorým Jozef Fruček spolupracuje aj v rámci Rootlesroot Company, evokuje pocit rozostavanosti, stáleho ruchu, nepokoja, z ktorého sa na záver vynorí konkrétny hlas a melódia. Premyslene vstupuje do akcie, rytmizuje jednotlivé scény a dodáva im na naliehavosti a dynamike.

Inscenácia je fyzická: divadelné prvky pohybu striedajú tanečné. Má silnú výtvarnú stránku a osobité svietenie, ktoré vytvára silnú intímnu atmosféru. From side of a man, From side of a woman je projekt, ktorý nie je ľahký na vnímanie, experimentuje s ľudskou krehkosťou, ktorú každý z nás prijíma iným spôsobom. No práve takúto nekompromisnosť a otvorenosť občas potrebujeme, aby sme sa o svojom tele, emóciách a v neposlednom rade aj o sebe dozvedeli viac. Svojou priamosťou a nekompromisnosťou výpovede, ktorá vzniká použitím emočne silných obrazov a pohybových štruktúr, vzniká emotívna výpoveď o súčasnom svete. Treba povedať, že v kontexte súčasného tanca na Slovensku ide o nezvyčajne jasne pomenovaný koncept, ktorý so svojou emocionálnou i tanečnou naliehavosťou irituje, zahanbuje, polemizuje s vnímaním diváka.

Marek Godovič

 

 

publikované online 31. 12. 2013

Recenzia je súčasťou projektu Monitoring divadiel na Slovensku, ktorý je aktivitou Slovenského centra AICT (Medzinárodné združenie divadelných kritikov).

Partnermi projektu sú Divadelný ústav a Divadelná fakulta Vysokej školy múzických umení.

Realizované s podporou MK SR.

 

Publikované online: 15.10.2013

Marek Godovič

Marek Godovič je absolventom Vysokej školy múzických umení v
v odbore divadelná veda a polonistika a Filmovej a televíznej fakulty Akadémie múzických
umení v Prahe v odbore scenáristika a dramaturgia. V priebehu štúdia sa zúčastnil
semestrálnych pobytov na Escola Superior de Teatro e Cinema v Lisabone a na  Jagielonskej
Univerzite v Krakove. Ako autor, dramaturg a scenárista spolupracoval na rôznych
divadelných a rozhlasových inscenáciách. Od roku 2011 pracuje v Divadelnom ústave v
Štúdiu 12.  Recenzie a kritiky publikoval v  časopise kod, SME, Tanci, Salte či Pravde. Ako kritik sa
zaoberá súčasnou drámou, fyzickým divadlom a súčasným tancom.