Spišákove Vianoce

Vytlačiť

Juraj Raýman: Vianočka Udatný, medveď Mňau, drak Čau a originál princezná Fujara Lopúchová.

 

Úprava: Veronika Gabčíková, Šimon Spišák

Dramaturgia: Veronika Gabčíková

Scéna, kostýmy a bábky: Karel Czech

Hudba: Jindřich Čížek

Réžia: Šimon Spišák

 

Účinkujú:

Starček, Pavol Dobšinský: Jozef Abafi

Starenka, Mačka: Jana Eliášová

Sliepka Ružena, Čert, Opic Mastný, Anjel: Juliána Hamranová

Vianoce, Vianočka Udatný, Medveď Mňau: Michal Németh

12 zbojníkov, princezná Fujara, Anjel, svätý Peter, Vajco Škrupina: Mária Ševčíková

 

Premiéra 30. novembra 2018, Bábkové divadlo Žilina

 

 

Texty písané pre bábkové divadlo chýbajú. Neexistujú publikácie, z ktorých by si dramaturgia divadla mohla vyberať. Režiséri buď dramatizujú prozaickú predlohu, píšu svoj autorský dramatický text alebo pracujú metódami postdramatického divadla, kde je text jedným z materiálov scénického stvárnenia. Aj z toho dôvodu vypisuje Bábkové divadlo Žilina v spolupráci s Národným osvetovým centrom súťaž Artúr, ktorej cieľom je poskytnúť priestor pre vznik pôvodných dramatických textov a divadelných hier pre deti a mládež v slovenskom jazyku. (No úroveň zaslaných textov je posledné roky veľmi slabá a texty sú neinscenovateľné.) Ešte jednou skupinou textových predlôh, ktoré sa v bábkovom divadle inscenujú, sú rozhlasové dramatizácie. Autor napíše knihu, upraví ju pre potreby rozhlasovej hry, monologickej rozprávky alebo večerníčka a následne ju ponúkne bábkovému divadlu. Ak je pôvodná predloha dobrá, všetko môže dobre dopadnúť, no ak je predloha veľmi literárna, nebudú z toho „Vianoce“.

 

Juraj Raýman, známy slovenský scenárista a spisovateľ, sa usiluje experimentovať s tradičnými literárnymi konvenciami. Jeho obľúbeným kompozičným postupom sa stáva hra s realitou hraničiaca často až s absurdnosťou dejových zvratov či použitých „rekvizít“. Na gradáciu fantastickosti príbehu mu často slúžia modifikované rozprávkové sujety či netradičná naračná perspektíva (rozprávačom je napríklad sliepka). Raýmanovo rozprávanie však napriek mnohým fantastickým a takmer neuveriteľným momentom napreduje plynulo a nenútene. Výrazne tomu napomáha fakt, že absurdné zápletky považujú hlavné postavy aj rozprávač za celkom prirodzené a prijímajú ich bez väčších výhrad. V jeho tvorbe sa úplne stierajú rozdiely medzi realitou a fikciou. Do príbehu môže vstúpiť akýkoľvek bizarný prvok. S poriadnou dávkou irónie a humoru tomu nasvedčuje aj detská, miestami však poriadne dospelácka, rozprávka s názvom Vianočka Udatný, medveď Mňau, drak Čau a originál princezná Fujara Lopúchová (2014, vydavateľstvo Filmotras).

 

Juraj Raýman adaptoval knihu na rozhlasovú hru a z tej potom vychádzali autori inscenácie režisér Šimon Spišák a dramaturgička Veronika Gabčíková. Rozhodli sa rozhlasovú hru pretaviť do javiskovej formy s hercami Bábkového divadla Žilina. Ako som v úvode spomínala, literárnosť textu môže pri jeho dramatizácii zamotať tvorcom hlavy. Raýmanova kniha zaujme čitateľa viac ilustráciami Vandy Raýmanovej, než textom. V príbehu sa čitateľ stráca, baví sa len na spojení nespojiteľného a absurdnosti situácii. Na konci sveta žijú starček a starenka, majú už 103 rokov. Tak, ako každý rok, čakajú na príchod Vianoc. Tie prídu unavené, spotené a namrzené na to, že sa zas museli trepať na koniec sveta. Oznámia dôchodcom, že budúci rok ich už nemajú očakávať. Staručký pár si zmyslí, že by si mali zaobstarať dieťa, aby Vianoce mali dôvod sa vrátiť. Upečú vianočku a uprosia Vianoce, aby jej dali dušu. Chlapec Vianočka rastie a rýchlo sa učí. Z nudy sa vyberie do sveta, kde stretáva 12 zbojníkov, ktorých pozve k nim do chalupy. Pri zápase s Vianočkom vymrštia zbojníci starčeka do neba. Na zemi sa Vianočka a zbojníci pobijú pre sliepku Ruženu, ktorú sa zbojníci pokúsili ukradnúť. Vianočka ich pri bitke roztrhá na franforce a tie potom Ružena zje. Následne sa všetci ocitnú v zakliatom kráľovstve, kde nachádzajú nahú princeznú Fujaru Lopúchovú, ktorá im rozpovie príbeh svojho nešťastia. Počas jej rozprávania návštevníci zámku zaspia a snívajú sa im sny. Starenke sa sníva, že je motýľ s krídlami pomaľovanými známymi maliarmi. Starčekovi sa cez sen prihovára svätý Peter a karhá ho za jeho návštevu v nebi. On teraz musí urobiť veľkú inventúru, aby zistil, či sú všetky duše na správnom mieste. Kým ju však vykoná, musí zostať brána nebeská aj pekelne vráta otvorené a nebožtíci si môžu chodiť hore-dolu. Vianočkovi sa sníva, že zachránil princeznú a ide si ju zobrať za ženu. Skutočná princezná ho však zobudí a nahovára ho na cestu po svete, počas ktorej sa ju pokúsia odkliať. Zavedie ich až pred pekelnú bránu, kde narieka čert, že mu všetci hriešnici ušli do neba. Vianočka s čertom uzatvárajú dohodu, že ak mu vráti hriešnikov spať do pekla, zruší kliatbu princeznej. Dvaja hriešnici Opic Mastný a Vajco Škrupina sa však zmocnili kľúča svätého Petra. Stali sa vládcami neba a začali ho postupne rozpredávať. Starček navrhne, aby všetci zaspali a dostali sa do ríše snov, kde nájdu svätého Petra a zobudia ho v jeho sne. Svätý Peter sníva o Pavlovi Dobšinskom, ktorý deťom na lúke rozpráva rozprávku o medveďovi Mňau. Zatiaľ znesie Ružena vajíčka, z ktorých sa vyliahnu 12 zbojníci. Tí ukradnú kľúč od neba a Fujara ho dá svätému Petrovi. Ten začne postupne všetko naprávať. Aj kráľovstvo sa dá do poriadku a môže sa chystať svadba. Na svadbu prišli všetci, no zrazu všetko preruší čert, ktorý svadobčanom prezradí, že Vianočka sa nemôže ženiť, pretože nie je skutočný človek. Len Vianoce môžu dosvedčiť opak. Vianoce však priznajú, že ich kúzlo nebolo kúzlo, ale obyčajný prášok do pečiva. Fujare je to však jedno a z celej sily pobozká Vianočku na ústa. Vtom vo Vianočkovi niečo hrkne a začne búchať. Ako to v rozprávkach býva, skutočná láska a zamilovaný bozk spôsobili to, že Vianočkovi narástlo srdce.

 

Komplikovaný dej predlohy do veľkej miery formoval celú inscenáciu. Inscenačný text bol úpravou rozhlasovej hry. Gabčíková a Spišák museli škrtať, vyhadzovať a hlavne zjednodušovať. Čo stránka knihy unesie, javisko divadla nie. Aj tak sa podaril tvorcom husársky kúsok. Zinscenovali, podľa mňa, nezinscenovateľný titul. Ale stálo ich to veľa úsilia. Inscenácia začína zdobením stromčeka starčekom a starenkou a končí ich čakaním na telefonát od syna. Kým v úvode boli na Vianoce sami, v závere už sú rodina.

 

Autorom scénografie bol Karel Czech, ktorý je absolvent odboru scénografie na Katedre alternativního a loutkového divadla DAMU v Prahe. Tvorí tandem so Šimonom Spišákom. Spoločne tvoria inscenácie v Novom divadle v Nitre (Kozliatka a vlk, Cisárove nové šaty a i.). Czech spolupracuje s českými bábkovými a činohernými divadlami. Pozoruhodná je jeho výprava k inscenácii Alfa farma (2018) v českom bábkovom divadle Alfa. V inscenácii Vianočka Udatný, medveď Mňau, drak Čau a originál princezná Fujara Lopúchová sa inšpiroval, tak ako autor Juraj Raýman, slovenskou ľudovou rozprávkou, slovenskou ľudovou slovesnosťou a umením. Czech vytvoril z javiska Bábkového divadla Žilina veľké rodinné bábkové divadlo, s ktorým sa hrali deti v 19. storočí. Kukátko, kde sa bočné portály zapichovali do dosky a menili. Namaľované na nich boli domčeky, stromy predstavujúce dedinu. K tomuto veľkému bábkovému divadlu pridal ešte bočné zmenšené kukátkové bábkové divadlo predstavujúce peklo. K týmto scénam navrhol drevené vyrezávané marionety. Vtipným nápadom boli 12 zbojníci, ktorých zobrazil len v podobe vahadiel s drôtom. Takto bola vymyslená aj nahá princezná Lopúchová. Kostýmy boli tiež inšpirované folklórom – kabanica, plátenné nohavice, biele nočné košele atď. Všetko inšpirované insitným ochotníckym divadlom. V inscenácii sa objavila aj tieňohra a projekcia krátkeho bábkového filmu. Scénografia Karla Czecha bola, podobne ako ilustrácie Vandy Raýmanovej v knihe, najzaujímavejším prvkom inscenácie. Autorom hudby je Jindra Čížek, ktorý absolvoval štúdium skladby na Konzervatoři Jaroslava Ježka v Prahe. Najčastejšie sa venuje komponovaniu hudby pre divadelné inscenácie, ale aj filmy. Pri svojej práci využíva široké spektrum hudby od vážnej, cez pop až k elektronike a soundesignu. Jeho domovskou scénou je pražský súbor Lachende Bestien. Hrá s kapelou Kašpárek v rohlíku a pôsobí aj ako príležitostný herec. Na Slovensku môžeme jeho tvorbu počuť vo väčšine inscenácií, na ktorých sa podieľal režisér Šimon Spišák. Hudobná zložka sa snažila pomôcť komplikovanosti celej hry. Používa sa tak, aby to celé dávalo zmysel. Striedajú sa hudobné motívy. Skladateľ sa tiež inšpiroval folklórom a improvizáciami na skúškach. Herci Bábkového divadla Žilina opäť potvrdili svoj vtip a nadhľad, ale aj bábkovodičskú zručnosť. Táto hra, jej stále zmeny, premeny, z bábkovej scény rýchly prevlek do snovej, z animátora do insitného ochotníka chcelo veľa, veľa energie. Len s plným nasadením sa to dalo zvládnuť. Žilinskí bábkari to ustáli. Režisér s dramaturgičkou robili s Raýmanovým textom, čo sa dalo. Veľkým prínosom pre celý tím bola skúsená dramaturgička Veronika Gabčíková.

 

Kým predchádzajúce inscenácie Šimona Spišáka v Žiline boli skôr činoherné (Škaredé káčatko, Trafená hus), v tejto sa popasoval s bábkami, marionetami. Z komplikovaného textu sa snažil vytvoriť inscenáciu, ktorá by aspoň trošku dávala zmysel. Ja som knihu čítala, no detský divák, ktorý príbeh Vianočku vidí až na javisku, sa, podľa mňa, stratí. Kvantum postáv, syntéza viacerých rozprávok, žánrov, politický akcent, irónia dnešnej doby je na diváka od 6 rokov (tak divadlo inscenáciu uvádza) tvrdý oriešok. Nie každá knižka je preto vhodná pre divadlo.

Návrat k textom v slovenskom bábkovom divadle cítiť. Po preferencii výtvarna sa opäť vraciame k dramatickému textu. Dúfať, že vzniknú zbierky textov pre bábkové divadlo je zbytočné. Nemôžeme očakávať, že by niekto v dnešnej dome sadol k stolu, napísal hry pre bábkové divadlo a niekto mu to ešte aj vydal. Ďalšou možnosťou je vydanie hier, ktoré už boli v bábkovom divadle realizované a sú kvalitné. Poslednou takouto publikáciou, vydanou VŠMU v roku 2017, bola 1+3 bábkové hry od Petra Palika. Slncová panna, Najlepšia rozprávka o Červenej čiapočke, Klára a 12 mesiačikov a Palculienka – sú texty inscenované Palikom v bábkových a činoherných divadlách. Nezáujem o písanie hier, keď nemáme dôveru v to, že sa budú realizovať, je pochopiteľná, ale tento spôsob, vydať už zrealizované texty, by možno bola cesta. Aj keď ešte stále dúfam v súťaž Artúr – hľadanie dobrých autorov. To by boli pre slovenské bábkové divadlo Vianoce.

 

 

 

Publikované online: 12.6.2019

Barbora Krajč Zamišková

Barbora Krajč Zamišková absolvovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor estetika - slovenský jazyk a literatúra, a Divadelnú fakultu Vysokej školy múzických umení v Bratislave, odbor bábkoherectvo. Pôsobí ako herečka vo viacerých slovenských divadlách a ako prodekanka pre štúdium a pedagogička na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave.