SLOVENSKÁ APOKALYPSA

Vytlačiť

Hra na motívy poviedok Františka Švantnera, Margity Figuli a Dobroslava Chrobáka.

réžia Roman Polák
kostýmy Peter Čanecký
scéna Jaroslav Válek
hudobná dramaturgia Roman Žiaran
pohybová spolupráca Marián Hlavatý
dramaturgia Dano Majling

Osoby a obsadenie: Evelína: Eva Pavlíková, Katarína: Daniela Kuffelová, Paľo: Branislav Matuščin, Lajčiak: Marcel Ochránek, Jašek Mihálik: Juraj Loj / Lukáš Dóza, Tetka Uľa: Žofia Martišová, Starý Choma: Dušan Lenci, Ondriš Choma: Daniel Fischer / Peter Oszlík / Martin Kollár, Eva Halahíjová: Alena Pajtinková / Eva Holasová, Chrchliak: Martin Nahálka, Cudzinec: Vladimír Bartoň, Karo Plžúch: Martin Fratrič, Michal Vrbický: Peter Kadlečík, Fabrikant Vrbický: Ivan Vojtek st., Dara Vrbická: Eva Cibulková / Sabína Čižmáriková, Bora Cirbusová: Kristína Turjanová / Ľudmila Trenklerová, Sprostá Léna: Daniela Pribullová, Magduša: Zuzana Porubjaková, Starý Ďurčiak: Anton Živčic, Maco Ďurčiak: Milan Ondrík, Zuzana Ďurčiaková: Zuzana Moravcová, Jano: Jakub Rybárik a ďalší.

Premiéra: 18. a 19. januára 2008 vo Veľkej sále Divadla A. Bagara v Nitre

Slovenská dedina, to nie je iba maľovaná kolíska, vyšívané kroje, írečitá reč a trávnice, čo sa ponad chrbty pracovitého ľudu ťahajú. Slovenská dedina to je aj ohováranie, incest, vraždy a ďalšie človeku blízke porušovanie prikázaní. Hriech, ktorý je v tvorbe slovenských naturistov potrestaný. Lebo, iba to prežije, čo sa v súlade s prírodou koná, aj keď práve pud - to živočíšne v človeku, narobí najviac rozbrojov.

Tak Piargy zavalí lavína vo chvíli, keď sa rodí Antikrist. A zachránia sa iba dvaja. Tí, čo sú bez viny. On - Ondriš Choma (Daniel Fischer) a Ona - Eva Halahíjová (Alena Pajtinková) z Chrobákovej Poviestky (aj keď lavína zasypáva Švantnerove Piargy).

Medzitým sa však dejú iné katastrófy, v ktorých sa vystriedajú postavy z troch Švantnerových, štyroch Chrobákových a jednej prózy Margity Figuli. Režisér Roman Polák s dramaturgom Danielom Majlingom sa nimi inšpirovali a stvorili slovenskú dedinu, ktorú osídlili rôznorodými postavami: od dedinského blázna – Sprostej Lény (Daniela Pribulová), cez zmyselnú Magdušu (Zuzana Porubjaková), cudzoložnú manželku Zuzanu Ďurčiakovú (Zuzana Moravcová), stelesnenú nevinnosť, ktorú osud zlomí v kurvu - Etelku (Dominika Zeleníková), intelektuálku Boru Cimbusovú (Kristína Turjanová) až po starostlivého otca i otca ignoranta. Nechýba farár (Peter Kadlečík), fabrikant (Ivan Vojtek st.), spravodliví dobráci aj intrigáni a ohovárači, drevorubači, sedliaci, ani tajomní cudzinci.

Polák s Majlingom motívy a postavy z textov trojice prozaikov slovenskej lyrizovanej prózy nastrihali, vytrhli ich z kontextov a preskupili v novom tvare. Láska, vášne i krutosť zmietajú ľuďmi na tejto dedine, do ktorej z Argentíny prichádza Anna Beláňová (Švantner: Zhanobená krv), čo podrezala muža, bezdetná banková úradníčka Evelína (Chrobák: Silueta) i vychovávateľka Bora Cirbusová (Figuli: Strmina), ktorá má vychovávať fabrikantovu dcérenku, a tak ako jeho mŕtva žena sa zaľúbi do jeho brata - farára. Všetko sa to mieša vo virvare motívov.

Dej sa striedavo odohráva v dedine, horách i na píle, kde muži rôzneho veku a zámerov túžia po ženách z dediny. Mimomanželské vzťahy nie sú ničím výnimočným (súloží sa aj na javisku), bezdetnosť doháňa ženy k šialenstvu a krutosť má aj iné podoby.

Polák s Majlingom však komplikovanú schému vyložili zrozumiteľne - rozprávajú príbeh, ktorý má svoje tajomstvá i zákonitosti. Množstvo motívov kúskuje dej takmer filmovými strihmi.

Tak z časového aspektu, ako aj z hľadiska vnímania si situáciu nakoniec skomplikovali. Príliš veľa motívov a rozkošatenie tém potrebovali uzavrieť. Pri vyvrcholení jednotlivých motívov, ktoré ústia v tragédii, však docielili opačný efekt. Hrôza a tragédia sa zmenila na frašku, keď na javisko v jednom obraze prichádzajú rôzne dokaličení mŕtvi s krížmi a skrvavenými telami. Aj keď je menej niekedy viac a adaptácia je na mnohých (v prevahe) miestach inšpiratívna, situácie sú nápadité.

Väčšina hercov je výborná, aj keď ich repliky niekedy zvádzajú k prehnanému pátosu – ako v prípade Daniela Fischera (Ondriš Choma), ktorý opakuje verše v biblickej češtine a situácie príliš prežíva. Zväčša však herci majú nadhľad a ironické komentáre inscenáciu odľahčujú – napríklad v prípade Evelíny Evy Pavlíkovej.

V nádherných ľanových kostýmoch Petra Čaneckého pôsobia herci ako zo šúpolia upletené vášne. Prepásané detaily a čepce robia z výpravy nielen nádhernú, ale aj veľmi funkčnú zložku, ktorá jemne naznačuje prostredie a zároveň je vhodná do abstraktnej scény Jaroslava Valka.

Scénický výtvarník posúvaním troch postupne sa zmenšujúcich hranatých portálov, výsuvnej plošiny, projekcie a niekoľkých nevyhnutných predmetov, vyčaril neuveriteľne rôznorodé prostredia, do ktorých dostal aj živly - oheň a vodu. Nádherne konkrétna práca s abstrakciou, svietením a predstavivosťou.

Inscenácia má svoje nedostatky predovšetkým s množstvom - najmä motívov, ktoré sú niekedy pomerne krkolomne sceľované. Nie celkom šťastné je kumulovanie nešťastí a zhromažďovanie dokaličených postáv na cintoríne. Aj tajomstvá zrazu nadobúdajú príliš reálne kontúry a mystickosť je priam „hmatateľná". Piargy, alebo 365 dní Sodomy Romana Poláka a Daniela Majlinga ponúkajú originálny pohľad na slovenskú lyrizovanú prózu, bez toho, aby sa jej tvorcovia otrocky pridŕžali. Na javisko dostali jej esenciu a ponúkli ju v nádherne čistej vizuálnej forme.

Publikované online: 18.1.2008

Mária Fekar Jenčíková

Mária Fekar Jenčíková absolvovala Univerzitu Komenského v Bratislave, odbor estetika – slovenský jazyk a literatúra. V Kabinete divadla a filmu Slovenskej akadémie vied sa venovala skúmaniu expresionistickej drámy. Pôsobila ako šéfredaktorka divadelnej revue Javisko. O divadle a literatúre písala do denníkov Národná obroda a Pravda, v súčasnosti publikuje v časopise Svět a divadlo.