Rýchlikom do Macourkouviec

Vytlačiť

Dramaturgia: Katarína Jánošová

Scéna, bábky, kostýmy: Markéta Plachá

Réžia: Katarína Aulitisová

Hrajú: Miriam Pavelková, Ján Morávek

Premiéra: 27. októbra 2011 v Bratislavskom bábkovom divadle

Divadlo Piki je tým najlepším pre detského diváka – manželia Katka Aulitisová a Ľubomír Piktor podnecujú svojou tvorbou detskú tvorivosť a fantáziu už od roku 1990. Ich rukopis je stopercentne bábkarský a hravý. Práve hravosť tak potrebovalo Bratislavské bábkové divadlo, ktoré oslovilo K. Aulitisovú k spolupráci.

Piktorovci s obľubou inscenujú texty Roalda Dahla. Sú si blízki tým, že nepodceňujú detského diváka (čitateľa), berú ho ako rovnocenného partnera na komunikáciu, a spolutvorcu. Spoločne vedia vytvoriť nové, čarovné svety, priestory, civilizácie, do ktorých sa utiekajú deti vo svojich snoch, predstavách. A vždy nás čaká prekvapujúca, ale veľmi ľudská pointa. Pre škôlkohru Bratislavského bábkového divadla však vybrala Katarína Aulitisová výborného českého autora Miloša Macourka, ktorý oslovil minimálne ako Dahl.

Miloš Macourek sa narodil 02. 12. 1926 a zomrel 30. 09. 2002. Bol skvelý básnik, dramatik, rozprávkar, prekladateľ, filmový scenárista a režisér. Známy je svojimi filmovými rozprávkami Mach a Šebestová, Arabela, Rumburak atď. V slovenských knižniciach určite nájdeme Macha a Šebestovú, no iné Macourkove publikácie pre deti sa hľadajú ťažšie, a preto ich detský čitateľ veľmi nepozná. Preto veľmi oceňujem tvorcov najnovšej bratislavskej škôlkohry, že sa rozhodli predstaviť slovenskému divákovi majstrovstvo Macourkovho textu.

Dvaja súrodenci Janko a Mirka sa stále len prekárajú a robia si zle. Janko sa chce s Mirkou hrať, no tá na neho nemá čas. Berie jej veci, ničí ich a neprestajne ju vyrušuje. Pomocou dvoch rozprávok, na ktoré sa spolu zahrajú, si uvedomia, že je dobré mať súrodenca, aj keď vám občas lezie na nervy.

Do prvého príbehu sa dostávajú súrodenci rýchlikom, teda zipsom, s ktorým sa Janko stále hrá, hoc ho Mirka za to kára a napomína, že sa mu zips zasekne. No on ju nepočúva, ako to už pri mladších bratoch býva, a už sa vezú do dedinky Macourkoviec. Tam býva deduško so svojím vnukom Jakubom. Nemá naňho čas, lebo sa stará o kapustu v záhrade. Tak sa Jakub rozhodne zasadiť dedka, aby sa mal s kým hrať. Aj Janko zasadí svoju sestru Mirku. No ona chce takého brata, ako je chlapček Silvester, o ktorom čítala v časopise Úžasná žena. A tak opäť sadajú do vlaku a idú si to úžasné dieťa nafilmovať. Sledujú ho v rôznych situáciách a Janko stále zdôrazňuje, že to nie je normálne byť taký slušný a poriadny. Až keď sa Silvester zmení na skriňu a pri kotrmelci sa rozbije, pochopí Mirka, že radšej bude mať svojho bláznivého brata ako kus dreva. Pri ceste späť sa Jankovi zasekne zips a bundu si nemôže dať dole. Až vtedy si dá Mirka dole vestu, ktorá jej zakrývala malú bundičku. Prizná sa, že keď bola menšia, tiež sa hrala so zipsom a tiež sa zasekol. Odvtedy nosí svoju malú bundičku na sebe. Tak budú teraz dvaja. A v takých malých bundičkách môžu chodiť len medzi deti.

Katarína Aulitisová poprepletala tri príbehy Miloša Macourka do veľmi vtipnej svižnej bratsko-sesterskej klauniády, ktorú pozná každé dieťa. Vybrala rozprávky, ktoré podporili tému súrodeneckej lásky, ktorá má tŕnistú cestu. Na priblíženie detskému divákovi vložila do textu prekáračky, detské nadávky („prdko makové“), zlomyseľnosti, ktoré sa ale skončili šťastne.

Scénografia, bábky i kostýmy (Markéta Plachá) boli veselé, farebné, funkčné. Nič nebolo na javisku zbytočné. Scénu tvoril stôl, ktorý bol variabilný. Dal sa zmeniť na kapustné pole, vlak, marionetové divadielko, zároveň mal v sebe hudobné nástroje, zo zásuvky sa dala urobiť kamera atď. Bábky boli plošné, papierové, vytvorené kolážou z časopisových výstrižkov.  Buď mali úchyt vzadu alebo boli pripevnené na paličku. Otvárali sa im ústa a pôsobili, akoby si ich súrodenci vyrobili sami. Aj deti zapojili herci do hry. Robili dedkovi kapustu alebo vodili motýlikov vytvorených z papiera.

Dvoch súrodencov si s veľkou chuťou zahrali Miriam Pavelková a Ján Morávek. Spojili sa traja ľudia (spolu s režisérkou) s rovnakým pohľadom na tvorbu, čo bolo cítiť v konečnom výsledku. Veľmi dobre im sadli postavy mladšieho, neposedného brata a staršej, zaneprázdnenej sestry. Užili si časti inscenácie, keď si svoje roly vymenili a dedka hral Janko a vnuka Mirka. Mohli tak zvýrazniť veci, ktoré im na tom druhom prekážajú a zažiť si to, ako pôsobia na druhých oni. Obaja si získali detské publikum, nevtieravo ich aktivizovali, zaujímal ich názor detí.

Inscenácia Zaseknutá bundička patrí medzi škôlkohry, ktorých má Bratislavské bábkové divadlo vo svojom repertoári dosť (Rúfusove rozprávky /2010/, Gašparko s Kubom v Krištáľovom kaštieli /2009/, Rozprávka o rybárovi a rybke /2009/, Rozprávka o princeznej sulimánskej /2008/, Vianočný príbeh anjela Rafaela /2007/ a i.) a stále ich dopĺňa. Ich základným znakom je skladnosť, interaktivita, hravosť, humor. Všetky tieto atribúty má aj posledná, no okorenená či správne dochutená „Piktorovskou“ poetikou a prekvapivou pointou Miloša Macourka. Musím povedať, že chutí výborne.

Barbora Paliková

Publikované online: 27.10.2011

Barbora Krajč Zamišková

Barbora Krajč Zamišková absolvovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor estetika - slovenský jazyk a literatúra, a Divadelnú fakultu Vysokej školy múzických umení v Bratislave, odbor bábkoherectvo. Pôsobí ako herečka vo viacerých slovenských divadlách a ako prodekanka pre štúdium a pedagogička na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave.