Rozprávkové divadlo prvý raz uviedlo rozprávku

Vytlačiť

Na motívy vlastnej knižky Lastovičie rozprávky zdramatizoval Stanislav Štepka

Texty piesní: Stanislav Štepka
Hudba a aranžmány: Kamil Mikulčík
Dramaturgia: Mirka Čibenková
Scéna a kostýmy: Zuzana Pristašová, Veronika Horváthová, pod vedením Zuzany Malcovej
Produkcia: Ladislav Hubáček
Réžia: Kamil Žiška
Účinkujú: Lujza Schrameková, Veronika Koščová, Kristína Farkašová, Mojmír Caban, Richard Felix, Daniel Fischer...

Premiéra 14. júna 2008, ďalšie premiéry 23. a 24. júna 2008 v Divadle RND

Autor rozprávkovej knižky pre deti Lastovičie rozprávky Stanislav Štepka napísal rovnomenný divadelný scenár. Radošinské naivné divadlo po prvý raz vo svojej histórii uviedlo rozprávku pre deti. I keď na prvý pohľad javisková forma rozprávky sa v ničom nelíši od ostatých inscenácií tohto divadla. Totiž jednou z ich najvzácnejších devíz je hravosť. Priniesli príbeh štyroch mláďat, dvoch detských a dvoch zvieracích – lastovičích. Dej sa odohráva v letnom období, kedy deti Ninka a Filip trávia letné prázdniny u svojej babičky Lujzy. Tam si nájdu nových kamarátov, lastovičie deti Darinku a Romana. Rozprávka je snovým príbehom. Tak ako každé dieťa má širokú škálu fantázie, aj tieto deti prežívajú chvíle o ktorých len snívajú. Cestujú s lastovičkami a prežívajú dobrodružstvá.

Inscenácia má jasný cieľ, priniesť deťom milý pútavý príbeh s poučnými prvkami. Režisér Kamil Žiška poňal text veľmi jemne, rozprávka pôsobí upokojujúco, napriek tomu, že je dobrodružná. Nevystupujú v nej príliš negatívne postavy a ak sa aj dáke vyskytnú, tak z nich nejde nepríjemný pocit, ale skôr pôsobia humorne a deti sa na nich zabávajú. Hneď potom, ako sa deti zoznámia s malými lastovičkami, začnú spolu hrať naháňačku. Je tu znázornená detská spontánnosť a hravosť, vlastnosť, že nerobia medzi sebou rozdiely. Aj keď si navzájom boli mláďatá iného druhu, dokázali spolu komunikovať a vychádzať. Ďalším nenápadným ponaučením je záver, kedy ľudským deťom narástli krídla v momente, kedy spravili niečo pre druhého.

Nie je jednoduché v divadle zaujať plné hľadisko detí. Inscenátori Lastovičích rozprávok to dokázali. Rozprávka mala optimálny čas, aby udržala deti v napätí, spád, humor, ktorému deti rozumeli i ponaučenie, ktoré nebolo prvoplánové, napriek tomu schopné zamieriť a trafiť detského diváka.

Javisko bolo živé, neustále menené. S obrovskou perinou sa predstavitelia Ninky a Filipa (Kristína Farkašová a Daniel Fischer) zahrali na rôzne druhy zvierat, ktoré z periny vytvarovali. Lastovičí trus tvorili farebné konfety. Dážď vytvorili z bublín. Ústrednou rekvizitou sa stal lastovičí domček. Boli to vlastne hodiny, ktoré sa menili na lietadlo, na ktorom lietali, v ňom sa zjavoval aj starý otec Ninky a Filipa.

Nápadité boli i kostýmy hercov. Napríklad malé lastovičky pred svojím prvým letom dostali od svojej lastovičej mamy fraky. Chvíľami herci detí (Kristína Farkašová a Daniel Fischer) a herci lastovičích detí (Veronika Koščová a Richard Felix) hrali svoje postavy bábkami, čím bola rozprávka živšia.

Herecký kolektív pôsobil celistvo, predovšetkým išlo o infantilné stvárnenie detí v pozitívnom zmysle slova. Výraznejším z dvojice detí bol Daniel Fischer, postavu malého chlapca stvárnil priam autenticky. Herci lastovičiek Veronika Koščová a Richard Felix mali prejav o to živší, že okrem detí boli aj lastovičky, využívali vtáčie pohyby hlavy, ruky ako krídla, atď. Detského diváka rozosmieval predovšetkým Mojmír Caban ako lastovičia mama. Najživšiu úlohu mala Lujza Schrameková ako babka Lujza a ako niekoľko ďalších postáv, ktoré deti pri svojich cestách postretávali.

Inscenácia Lastovičie rozprávky je dôkazom, že Radošinské naivné divadlo vie svoje posolstvo priniesť a sprostredkovať aj detskému divákovi, vie vhodnú tému (čo je veľmi ťažké v dobe, kedy sú médiá preplnené rôznymi nevhodnými rozprávkami pre deti)podať hravou a jemnou formou, priniesť pozitívnu energiu nielen tým, ktorým je táto inscenácia určená, ale aj dospelému divákovi. Snáď za všetko hovorí veta dieťaťa vychádzajúceho z divadelnej sály: „To bolo strašne super.“ a ticho v hľadisku počas celého predstavenia. Škoda len, že takých divadiel ako je Radošinské naivné divadlo je u nás málo, čo berú detského diváka rovnocenne s dospelým.

Publikované online: 14.6.2008

Lea Vitkovská

Lea Vitkovská je absolventka divadelnej vedy Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Venuje sa divadelnej réžii a dramaturgii.