RECENZIA INSCENÁCIE KRÁĽOVSKÝ DETEKTÍV

Vytlačiť

Hudba: Jozef Chabroň
Scéna, bábky a kostýmy: Zuzana Malcová
Dramaturgia a réžia: Adriana Totíková
Premiéra: 14. 03. 2008, Bábkové divadlo Bratislava

Inscenácia hry Václava Šúplatu Kráľovský detektív patrí svojim obsahom, rozsahom aj spôsobom realizácie medzi menšie inscenačné projekty. Inscenácia je profesionálne relatívne dobre zvládnutou inscenáciou, realizovanou v pomerne jednoduchej forme hravého divadla, určenou dramaturgiou pre deti od 5 rokov.

Hra Kráľovský detektív autora Václava Šúplatu nie je na javisku bratislavského bábkového divadla autorovým debutom. V minulosti sa tu (vtedy to bolo ešte Štátne bábkové divadlo) hrala jeho Nafukovacia rozprávka.

Hra Kráľovský detektív je postavená na krehkom príbehu, založenom na pátraní po zmiznutom dukáte. Odohráva sa v rozprávkovom kráľovstve s klasickým rozprávkovým obsadením postáv – Kráľ, Princezná, Radca a Šašo, pričom punc súčasnosti resp. dobového posunu dostáva prostredníctvom postavy Detektíva. Ide o modernú rozprávku na klasickom základe, založenú na poetike autorskej štylizácie tzv. rozprávky naruby v jednoduchom divadelnom prerozprávaní.

Rozprávka je o tom, ako sa všetci stanú podozrivými okrem skutočného zlodeja a o tom, že pod lampou býva najväčšia tma. Autor Václav Šúplata drobný príbeh zatraktívňuje hravým, kvázi detektívnym rámcovaním. Jeho príbeh je posunom k anekdotickému a komickému žánru.

Dialógy jeho hry sú vtipné i dôvtipné, no niekedy na javisku - bez dodania istého odstupu v interpretácii - nefungujú. Herci akoby nedali úlohe viac, než bola napísaná. To, čo možno znie v knižke pre najmenšie deti presvedčivo, na javisku akoby stratilo esenciu. Ak aj má čitateľ čítajúci knižku (i keď malému dieťaťu) istý odstup od textu, na javisku akoby to zrazu bolo málo. Chýbala výraznejšia štylizácia v interpretácii. Dialógy pôsobili na javisku prvoplánovo a schematicky. Tu niekde, teda v absencii „živej“ dramaturgie, ktorá mala odhadnúť „rétoriku“ resp. silu alebo naopak slabé stránky dialógu v jeho javiskovej podobe, ako aj v absencii režisérskych skúseností, pramení problém hereckej interpretácie jednotlivých postáv. Prenos textu z javiska do hľadiska mal priveľmi jednoduchý, ba až naivný charakter. Divák na viacerých miestach neuveril hereckej bezprostrednosti. K tomuto prispelo aj niekedy až neopodstatnené a nedobré obsadenie niektorých mužských rolí ženskými interpretkami. Azda najviac bilo do očí obsadenie Jany Sovičovej, bezpochyby ambicióznej a skúsenej mladej bábkoherečky v úlohe Šaša. V tejto úlohe sa akosi nenašla a pôsobila neprirodzene a prehnane „prirodzene“, v snahe dokázať, že sa hodí do každej postavy, aj do roly šaša. Jej fyzické ani psychické predpoklady ako jemnej mladej krásky môže umelecké vedenie využiť v iných, adekvátnejších rolách, vhodných pre túto herečku, Šašo však nebol ten prípad.

Takéto obsadenie je o to zvláštnejšie, že Bratislavské bábkové divadlo má pomerne slušný herecký potenciál a dokonca i vhodné herecké typy na obsadenie takejto úlohy (napr. Robert Laurinec aj iní). Zdá sa, akoby si umelecké vedenie divadla (Dušan Štauder) nevedelo vybrať vhodný herecký typ alebo sa riadilo podľa nevedno akých kritérií.

Na okraj obsadenia ešte z iného súdka: k problematike obsadzovania mužských rolí ženami treba pristupovať obzvlášť citlivo najmä v dnešnej dobe „pohlavného chaosu“. Tvorcovia majú myslieť na to, že ich produkcie sledujú najmenšie deti. Núdzové riešenie sa za istých okolností môže akceptovať, avšak v tomto prípade takéto riešenie poškodilo rolu, postavu aj inscenáciu, chýbal výrazný mužský element, väčší nadhľad a zábava.

K celkovej infantilite inscenácie prispela aj poloha istého prvoplánového naivizmu, ktorý sa objavil v interpretácii roly Kráľa (Andrej Kováč). Herec však môže za to iba do istej miery – ako sme spomínali vyššie – dlh v tomto ohľade zanechala dramaturgia, no celkom iste i režisérka (dramaturg aj režisér v jednej osobe nie je pre neskúsenú režisérku šťastným riešením). Isté percento tohto dlhu ide aj na margo schematicky napísaného charakteru postavy Kráľa, ktorý v mnohých rozprávkach, najmä z obdobia socializmu vystupoval ako hlupák, ktorý sa nevedel vyjadrovať, všetci ho vo všetkom predbehli, nevedel čo sa deje v jeho kráľovstve, prinajhoršom mal ešte iné neduhy, nezriedka koktal, bol bojazlivý a podobne. Zobrazoval tak reprezentanta triedne nepriateľskej vrstvy v spoločnosti, preto bol jeho obraz taký, aký bol. Tomuto klišé sa nevyhla ani hra Václava Šúplatu, ba, bola na tomto princípe postavená. Chcelo to preto lepšie uchopenie postavy tvorcami a premyslenejšie postupy zo strany režisérky.

V úlohe Princeznej sa predstavila so svojim šarmom Jana Lieskovská, ktorá pôsobila na javisku vcelku príjemne.

Väčší odstup od postavy by sa žiadalo od Jána Morávka a.h. v úlohe Detektíva, ktorý taktiež nebol presvedčivý, a na úlohy v zábavných detských produkciách nie je zrejme stavaný.

Margaréta Nosáľová (tentoraz v úlohe Radcu) patrí medzi stále opory súboru a jej herecký potenciál je veľký. Zostáva iba veriť, že z nej súčasné umelecké vedenie neurobí epizódkárku.

To by však muselo umelecké vedenie divadla byť schopné vybrať a zabezpečiť po poriadne dlhej dobe jeden slušný titul s primeraným umeleckým výsledkom.
Režisérka spoločne so scénografkou (Zuzana Malcová) mali neľahkú úlohu, aj zdanlivo jednoduchý titul mal svoje úskalia.

Zuzana Malcová navrhla vkusnú jednoduchú scénu, režisérka odviedla tiež kus poctivej práce, na scéne sa objavilo aj niekoľko vtipných a dômyselných scén avšak celej inscenácii chýbal odstup a spontánna hravosť (bola to len hra na spontaneitu a hravosť).

Po gýčiarskej inscenácii Malej morskej víly (réžia umelecký vedúci súboru Dušan Štauder) a ešte gýčiarskejšej Bednárikovej inscenácii Ču-Čin-Čau bol Kráľovský detektív náplasťou, i keď iba slabšou, na ujmy spôsobené direktívnym nevkusom, na ktorom sa podieľa umelecké vedenie Bratislavského bábkového divadla.

Publikované online: 14.3.2008

Ida Hledíková

Ida Hledíková je divadelná kritička a teatrologička. Venuje sa výskumu bábkového divadla, prekladá odbornú divadelnú literatúru najmä z poľského jazyka, zúčastňuje sa na divadelných, televíznych a filmových festivaloch ako členka poroty, v súčasnosti pôsobí na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave.