RAFAEL

Vytlačiť

Bratislavské bábkové divadlo

Dramaturgia a réžia: Peter Palík (poslucháč VŠMU)
Scéna, bábky, kostýmy: Martina Piatková
Účinkujú: Mirka Dudková, Jana Lieskovská
Písané z premiéry a predstavenia 10. decembra 2007 v MàPalisády 51.
Premiéra: 4. decembra 2007

V posledných sezónach venuje Bratislavské bábkové divadlo systematickú pozornosť predstaveniam určeným deťom materských škôl. Vedľa titulov uvádzaných na domácej scéne, počíta vo svojich dramaturgických plánoch aj s tzv. škôlkohrami. Tematicky ide buď o dramatizácie známych rozprávok, alebo o úpravu už existujúcich textov bábkových hier, prípadne o pôvodnú tvorbu pre najmenšie deti. Pri ich realizácii sa počíta s 2 – 3 hercami divadla, alebo so spoluprácou s prizvanými študentmi bábkoherectva, ale aj scénografie a réžie KBT VŠMU. Výtvarníci stoja pred úlohou ľahkej skladnosti a mobilnosti celej výpravy. Je to ďalšia praktická skúsenosť pre študentov. Súčasne si divadlo testuje svojich potenciálnych záujemcov o profesionálnu činnosť v BBD. Takéto účelové predstavenie vzniklo aj pred vianočnými sviatkami 2007. Zatiaľ čo sa na „veľkej scéne“ hralo už tretiu sezónu Mikulášske čaro, vo foyeru divadla sa skúšal Vianočný príbeh anjela Rafaela. Napísal ho umelecký šéf súboru Dušan Štauder.

Rozhodne nejde o žiaden zázrak, ani literárny objav. Dejová linka je tenučká a počíta s dvoma herečkami, jednou bábkou a zapájaním detí do akcií. Rafael je anjel s hviezdičkou na čele, aby ho bolo lepšie vidieť. Je nešťastný, že nič nedokáže, a preto ho dvojica herečiek určí za hlavného zapaľovača hviezd na nebi. Iba mu prikážu, aby nezapálil veľkú hviezdu s chvostom, lebo tá sa zapaľuje iba raz do roka. Nepozorný Rafael zapáli nakoniec aj túto, čím privolá Vianoce a narodenie Ježiška. Z vankúša padá sneh. Je zima. Na zohriatie novonarodeniatka treba kravu a osla. Zvieratá zastúpia deti s maskami, ktoré svojim dychom zohrievajú Ježiška. Spiacich pastierov predstavujú deti v hľadisku. Prebudí ich anjel Rafael, aby im zvestoval narodenie Ježiška, ktorému sa treba klaňať a spievať vianočné koledy. Deti vypomôžu aj pri stvárňovaní Troch kráľov. Anjel Rafael nakoniec zisťuje, že nie je na svete zbytočný. Rozhodne sa, že každý rok bude zapaľoval betlehemskú hviezdu s chvostom.

K realizácii príbehu o anjelovi Rafaelovi prizvalo divadlo Petra Palíka, poslucháča réžie a dramaturgie bábkarskej katedry VŠMU. V texte urobil niekoľko šťastných zásahov. Najmä nedovolil, aby herečky neustálymi otázkami aktivizovali deti. Na druhej strane ich v expozícii zbytočne uviedol ako predavačky suvenírov, hoci tomu nezodpovedal príbeh ani scénické riešenie. K tomuto momentálnemu nápadu sa už nevrátil ani v závere hry.

V predstavení hrajú dve herečky bratislavského súboru, Mirka Dudková a čerstvá absolventka bábkariny Jana Lieskovská. Aj na malej ploche hľadal pre ne režisér Palík rozdielne charaktery. Dudková je viac bláznivo aktívna, pojašená, zatiaľ čo Lieskovská hrá tú múdrejšiu, uváženejšiu. Ale spoločne sa delia o postavu bábky anjela Rafaela, aj keď väčší priestor má Dudková. Treba povedať, že práve tieto zmeny v preberaní postavy (hlasovo i animáciou), nepostrehne ani dospelý divák. Je to režisérovou zásluhou, ktorý jednotlivé výstupy dynamizuje, necháva im priestor na prekvapivé a vtipné objavenia Rafaela, čím získava pozornosť detského diváka. Hoci nie vždy dôsledne, usiluje sa aj o štylizovaný pohybový prejav herečiek. To je sympatický moment jeho režijnej práce. Výstupy herečiek potom nepôsobia nahodilo.
Chcem upozorniť na skutočnosť, že herecký prejav v škôlkohrách má iné zákonitosti ako v uzatvorenom javiskovom priestore divadla s pomyselnou štvrtou stenou a príbehom. Blízka prítomnosť detského diváka a jeho spoluúčasť na hre v improvizovanom prostredí, musí podvedome rátať s touto skutočnosťou. Pri predstavení sa ukázala ešte nedostatočná skúsenosť oboch herečiek s takýmto typom herectva. Je to otázka citlivého dopadu slova alebo akcie na detské vnímanie a v mnohých prípadoch „iba“ dôsledná artikulácia. Tak, aby sa slová nestrácali v neakustickom prostredí. V každom prípade M. Dudková a J. Lieskovská držia rytmus a tempo predstavenia a profesionálnym prejavom vytvárajú nevtieravú vianočnú atmosféru jednoduchému príbehu o anjelovi Rafaelovi.

Najslabšou stránkou celej inscenácie je však jej výtvarná zložka. Martina Piatková viditeľne bojuje s formou i farebným prejavom. Postava anjela Rafaela s veľkými otváracími ústami nepôsobí ani vtipne, ani detsky príťažlivo. Masky kravy a osla v rukách detí sú iba ťažko identifikovateľné. Proporčne malé a farebne nevýrazné sú aj plošné postavy Svätej rodiny s Ježiškom v jasličkách. Ešte aj betlehemská hviezda, ktorá by mala nad mestom žiariť, je riešená tmavými farbami. Ak si herečky pozvú pred javisko deti, ktoré majú predstavovať Troch kráľov, potom sa nemôže stať, aby im turbany s korunou padali z hlavy. Dieťa sa chce identifikovať s postavou a podľa pokynov sa chce aj klaňať Ježiškovi. Zatiaľ má čo robiť, aby si rukami udržalo atribút kráľa na hlave. Tento základný nedostatok mal byť už v inscenácii dávno vyriešený.
Skončil som trocha neradostným konštatovaním, aj keď si to režisér Peter Palík s herečkami Mirkou Dudkovou a Janou Lieskovskou vôbec nezaslúžili.

Publikované online: 4.12.2007

Vladimír Predmerský

Vladimír Predmerský je historik a kritik bábkového divadla, dramaturg a režisér. Počas štúdií bábkoherectva na Bábkarskej katedre DAMU v Prahe začal svoj záujem venovať výskumu dejín slovenského bábkového divadla. Prvé poznatky, ktoré publikoval v druhej polovici 50. rokov sa stali podkladom pre napísanie vôbec prvých dejín o slovenskom bábkovom divadle (1966). Ďalším výskumom vznikli vysokoškolské skriptá pre DAMU v Prahe. Ako dramaturg a režisér pôsobil v bábkovom divadle v Žiline a v Bratislave, hosťoval v zahraničí (Chorvátsko, Srbsko). V rokoch 1972 – 1993 pôsobil v Slovenskej televízii ako vedúci dramaturg tvorivej skupiny pre deti. V školskom roku 1989/90 založil a viedol na DF VŠMU bábkoherecké oddelenie, z ktorého vznikla Katedra bábkarskej tvorby VŠMU. Od roku 1996 pracoval v dokumentačnom oddelení Divadelného ústavu v Bratislave.

V kontexte dejín slovenského divadla sa systematicky zaoberá výskumom dejín slovenského bábkového divadla od 19. storočia, činnosťou ochotníckych súborov a vývinovým etapám profesionálnych bábkových divadiel po súčasnosť. Je autorom viacerých štúdií a publikácií – Príspevok k dejinám slovenského bábkového divadla do roku 1945 (1966), Amatérske bábkarstvo na Slovensku po roku 1945 (1967), Slovenské profesionálne bábkové divadlo (1970), Feldekova poetika v bábkovom divadle (1978), Čaro oživenej fantázie (1979), Päť pohľadov na podobu slovenskej bábkovej hry (1980), Dejiny bábkového divadla na Slovensku do roku 1950 (1985), Rozprávka na javisku (1996), Bábkarská Bystrica (1996), A. E. Timko: Krumpľová komédia (1996), Slovenské bábkové divadlo 1945-1971 (1998), Bábkové divadlo v rokoch 1890-1970 (1999). Spoluautor a editor publikácií Pohľady a výhľady (1997), Šamani, mágovia a komedianti (2002), Henryk Jurkowski: Metamorfózy bábkového divadla v 20. storočí (2004), Erik Kolár, ľudský človek-pedagóg (2007), Karel Brožek (2015) a kníh k výročiam slovenských bábkových divadiel. Autor hesiel do slovenských a československých encyklopédii a slovníkov (Malá československá encyklopedieEDUS, Ilustrovaný encyklopedický slovník, Beliana). Publikuje v odborných časopisoch doma i v zahraničí, vystupuje na medzinárodných konferenciách a seminároch. Pôsobil v porotách na domácich i medzinárodných divadelných a televíznych festivaloch. Scenárista a komisár výstav o slovenskom a československom bábkovom divadle na Slovensku, v Čechách, Belgicku, Indii, Filipínach a v Srbsku.  

Prednášal na Bábkarskej katedre DAMU v Prahe, na FF UK v Bratislave, DF VŠMU, na Umeleckej akadémii v Osijeku (Chorvátsko) a v rámci Studia Academica Slovaca. Je nositeľom Ceny Ministerstva kultúry za dlhoročnú obetavú prácu v oblasti rozvoja pôvodnej televíznej tvorby pre deti (1986). Za celoživotnú tvorbu získal medzinárodnú cenu Malý princ (2009) v Srbsku a za televíznu tvorbu pre deti Cenu Dunaja (2010). V roku 2017 sa stal laureátom Ceny Slovenského centra AICT a je držiteľom ocenenia za rozvoj a reprezentáciu Bratislavského samosprávneho kraja Výročná cena Samuela Zocha 2018.