PRE MALÝCH O VÍLE MENŠEJ AKO MAKOVÉ ZRNKO

Vytlačiť

Scenár a réžia: Martin Geišberg, Scéna, kostýmy: Lenka Kadlečíkova a.h., Hudba: skupina UMK, Vyrobili: Blanka Magdolenová a ateliéry BDNR pod vedením Kataríny Mažáryovej
Účinkujú: Mária Danadová, Juraj Smutný

Premiéra: 1. júna 2008, Bábkové divadlo na Rázcestí Banská Bystrica

Bábkové divadlo na Rázcestí chápe, že je potrebné „zvykať“ deti na divadlo od útleho veku. Divadlo pre najmenších má svoje špecifiká. Musí počítať s tým, že deti sú zvedavé a spontánne, na všetko čo sa deje reagujú a odpovedajú aj na básnické otázky. Preto je najvhodnejšie s týmto rátať a vytvoriť inscenáciu, ktorá bude počítať s reakciami divákov, alebo ich bude do deja priamo zapájať. V Bratislavskom bábkovom divadle sa platforma inscenácií pre najmenších nazýva Škôlkohry (sú to vždy inscenácie, ktoré po premiére v divadle putujú po škôlkach, nehrajú sa v rámci programu pre verejnosť).

Bábkové divadlo na Rázcestí cyklus komunikatívnych inscenácii pre najmenších nazvalo Zahrajte sa s rozprávkami. Má podtitul „Divadelno-vzdelávací program určený pre deti a dospelých, ktorí sa venujú deťom.“ Okrem organizovaných predstavení sú reprízy inscenácie súčasťou aj klasického mesačného programu. Po ich skončení sa deti premiestnia k farbičkám, papierom, nožničkám a tvoria v súvislosti s rozprávkou, ktorú videli.

Cyklus má už desať inscenácií. Na repertoári sú stále Dobrodružstvá smelého zemiaka („O tom, ako sa smelý zemiak dostal k nám na stôl. Aké dobrodružstvá musel zažiť, aby sa mohol na panvičke smažiť.“), Štopľoš Loptoš („Príbehy malého štoplíka nezbedníka, ktorý len čo vyskočil z fľaše, myslel si, že mu patrí celý svet.“), Anička Ružička a Tonko Modrinka alebo ako sa z Aničky stala faganička a z Tonka babec (Rozprávka, ktorá vychováva k rodovej citlivosti o tom, že svet nie je čierno-biely ani ružovo – modrý. V rámci projektu Ružový a modrý svet), Bubácka rozprávka („O tom, ako sa z bojazlivej Marušky stala odvážna baba Rambabucha.“ V rámci projektu Strach má veľké oči).

Túto sezónu vznikli miniinscenácie (Ne)poslušné macíky („Rozprávka o radostiach a strastiach pri výchove.“ V rámci projektu Ružový a modrý svet) a poslednou inscenáciou sezóny 2007/2008 a zatiaľ poslednou inscenáciou cyklu je rozprávka O víle menšej ako makové zrnko.

Scenár rozprávky pripravil jej režisér (dramaturg BDnR) Martin Geišberg. Zápletka je veľmi jednoduchá. Dvaja škriatkovia – elfovia hľadajú vílu menšiu ako makové zrnko menom Lily. Keď ju nenájdu v lese, pomocou fantázie sa prenesú na ostrov a vyberú sa za vílou na more. Objavia aj čarovný podvodný svet. Víla zhmotňuje to, čo každý z nás nosí vždy pri sebe – fantáziu, ale i ten príjemný pocit, že máme dobrého priateľa. A keďže sú tieto veci neviditeľné, je takou pre nás aj víla.

Elfovia sú tvory, ktoré sa orientujú podľa čuchu a sluchu. Preto nečudo, že ich lampášikom sú vlastne zavesené drevené trubičky, ktoré pri náraze o seba vydávajú zvuk (známe pod názvom drevená alebo bambusová zvonkohra).

V úvode si odvážnejšia Lála uťahuje z kamaráta Lulú. Keď ju hľadá, ona sa ani nepohne, ani nemukne a svoj lampášik drží opatrne, aby nevydal zvuk. Hľadajú sa v miestnosti, kde už sedia diváci – deti. Preto po chvíli skonštatujú, že cítia, že tu niekto je. Keď naberú odvahu otvoriť oči, zistia, že vidia deti. Odvážnejšia Lála otvorí oči skôr a naľaká Lulú. Elfovia sa z toho, že vidia deti veľmi tešia, lebo v ich svete sa hovorí, že deti sú iba v rozprávkach. („Ja som tak šťastná, Lulú. Rozumieš tomu. Nikto nám neveril, že ešte existujú. Nikto. My sme ich objavili ...“)

V inscenácii sú vtipné dialógy, či akcie:
Predtým ako elfovia otvoria oči, hmatom zisťujú, či sú okolo nich naozaj deti. Chytia divákov za ruku a tvrdia, že majú šesť prstov a päťdesiat nôh.
Keď bojazlivý Lulú klame, že už otvoril oči a Lála to zistí, nachytá ho tak, že mu o deťoch povie: „A aké majú krásne chvostíky, však Lulú?“ Lulú odpovedá: „To sú liany tiahnuce sa vysokými dubmi, cez všetky rastlinky.“ Divákov znova rozosmeje, keď sa snaží osloviť deti cudzou rečou. „Aiya! Mantúlie nildi. Quetilye Eldalambenen? Hanyante nin? Nánye alassea omentielmanen. Rimbe ayali. Nildor.“ (Elfovia potom prídu na to, že deti rozumejú ich prirodzenej reči.)
O nemotornosti Lulú sa dozvedáme aj z nasledovného dialógu o víle:
Lulú: A keby nebolo mňa nikto by doteraz netušil, že vôbec existuje.
Lála: Áno, keby si nepadol zo stromu a skoro ju nepripučil, tak by sme Lily nikdy neobjavili.

Rozprávka a teda následne aj inscenácia je postavená na vnemoch. Deti počas predstavenia môžu cítiť svoju predstavivosť. Priložia si dlaň na srdce a cítia jeho údery. Elfovia im vysvetľujú: „Fantázia je kľúč do tejto tajnej záhrady. Ten kľúč je neviditeľný a máš ho stále zavesený na krku. Skúste. Cítite ho? Ako bije? Každý ho má.“

Keď sa spolu prenášajú do svete fantázie, držia sa deti sediace v kruhu za ruky. Zrak a sluch sú zdôraznené hneď v úvode, keď elfovia vchádzajú medzi deti so zatvorenými očami a orientujú sa spočiatku len podľa zvukov lampášika. Herci vylúdia zvuky hraním na píšťalu. Deti fúkajú do plachiet, aby sa mohli plaviť loďou po mori. Celá inscenácia je sprevádzaná reprodukovanými zvukmi mora, lesa i džungle. Využitý je i čuch, keď ku koncu inscenácie, keď sú deti skryté pod plachtou, rozprúdia herci okolo nich výraznú esenciu levandule.

Scéna Lenky Kadlečíkovej pozostáva z kruhovej plošinky, na ktorej sa pohybujú herci. Uprostred je akýsi púčik, z ktorého sa počas predstavenia stane palma. Dômyselne je ukrytá aj modrá batikovaná plachta z jemného, polopriesvitného materiálu, z ktorej sa stane plachta lode a neskôr spoločný úkryt pred morskou búrkou. Okolo celej plošinky je priestor obtiahnutý zelenou batikovanou látkou, kde sedia deti stávajúce sa súčasťou predstavenia.

Od príjemnej scény, skromnej, no funkčnej, farebne striedmej a batikovano príjemnej sa však odlišujú kostýmy hercov. Sú vyrobené z iného druhu materiálu, prvky majú z nepekného plyšu (?). Vizáž hercov je dotvorená zeleným líčením očí a bosými nohami.

V inscenácii účinkujú Mária Danadová (Lála) a Juraj Smutný (Lulú). Lulú je bojazlivý a opatrný, Lála je odvážna. Herci sú niekdajší spolužiaci z bábkohereckého ročníka Andreja Pachingera na Katedre bábkarskej tvorby DF VŠMU. Pravdepodobne aj preto sú počas predstavení zohratí. S tvorbou pre najmenších a s komunikáciou s detským divákom majú skúsenosti aj vďaka projektom, ktoré vznikli v spolurpcá s organizáciou Deti Dunaja. S inscenáciami Bledomodrý Peter a Zvedavý sloník cestovali po detských domovoch, krízových centrách a pod. Ich práca s deťmi je počas predstavení prirodzená a nedajú sa len tak ľahko zaskočiť detskou spontánnosťou. Trošku problematické sú piesne v inscenácii. Texty sú v ich podaní málo zrozumiteľné a spev akýsi nesmelý.

Režisér využil žonglérske a artistické zručnosti hercov. Okrem žonglovania s loptičkami predstavujúcimi kokosové orechy, predvedú herci ako prejav veľkej radosti spoločný akrobatický prvok.

Posledná inscenácia sezóny v banskobystrickom Bábkovom divadle na Rázcestí je vydarenou ukážkou divadla pre najmenších. Komunikuje s deťmi primeranou formou, ponúka im divadelnú ilúziu, zážitok i drobné poučenie o tajomstve priateľstva, predstavivosti a odvahy.

Publikované online: 1.6.2008

Lenka Dzadíková

Lenka Dzadíková vyštudovala teóriu a kritiku divadelného umenia na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde bola pri zrode študentského časopisu Reflektor. Doktorandské štúdium absolvovala na tej istej fakulte prácou Prieniky bábkového divadla a popkultúry (2012). 
Zúčastnila sa viacerých vedeckých konferencií a štúdie publikovala v zborníkoch. Ako členka redakcie festivalových denníkov aj ako porotkyňa sa zúčastňuje festivalov ochotníckeho divadla. Je dramaturgičkou programu pre deti na festivale Dotyky a spojenia. Zakladala a organizovala prvé ročníky projektu Medziriadky. Bola členkou výboru Slovenského centra AICT.
Venuje sa recenzistike so zameraním na tvorbu bábkových divadiel a divadelnej tvorby pre deti. Publikuje najmä v časopisoch kød - konkrétne o divadle, Loutkář, Javisko, Bibiana ako i vo viacerých reláciách Slovenského rozhlasu a na internetových portáloch Monitoring divadiel na Slovensku a Mloki.
Pracuje ako dokumentátorka v Divadelnom ústave v Bratislave.