PANOPTIKUM FIGÚROK

Vytlačiť

Staré divadlo Nitra

Preklad H. Zelinová, úprava O. Spišák a V. Gabčíková, dramaturgia V. Gabčíková, scéna a kostýmy M. Žilíková, hudba a texty piesní E. Gnoth, réžia O. Spišák, hrajú R. Kratochvíl, I. Gontko, M. Grman, L. Korená, A. Šoltés, R. Valkovič, M. Vojtela
Premiéra 12. a 14. januára 2007, Staré divadlo Nitra.

Dramaturgia Starého divadla v Nitre sa dlhodobo a systematicky venuje často obchádzanej detskej vekovej kategórii – starším deťom, žiakom od piateho po deviaty ročník základnej školy. Nitrančania túto vekovú kategóriu osloviť vedia. Príkladom slúžia Ponitrianske vyprávky, čarovné obrázky zo života obyvateľov mesta, alebo metaforické podobenstvo Havran z kameňa. Ukázali im každodennú poéziu sveta – mesta, v ktorom žijú a ľudské hodnoty, ktoré pretrvajú. Teraz deťom predstavujú veľký svet dospelých s cieľom pripraviť ich na jeho pretvárku a absurdnosti.

Nitrianski tvorcovia siahli po texte Ondřeja Sekoru Kronika mesta Kocúrkova a inscenovali ho ako politickú satiru. Sekorovo Kocúrkovo je obrazom ľudskej hlúposti a nadutosti, spoločnosti postavenej na hlavu. Krátke, voľne prepojené historky o Kocúrkovanoch sa ostro vysmievajú zadubnutej do seba zahľadenej spoločnosti. Sekora v nich brilantne využil to, čo vedel najlepšie – novinársku skratku, trefnú karikatúru a zmysel pre pointu.

Autori úpravy textu, Veronika Gabčíková a Ondro Spišák, použili z knihy iba menšiu časť textu. Témou svojho Kocúrkova urobili stavbu novej radnice, pričom radnica nepredstavuje iba budovu, ale zastupuje spoločnosť, zriadenie, systém. Nie náhodou ju postavili z prázdnych kartónových krabíc, vlastne z odpadu, ktorý za sebou necháva moderná pretechnizovaná spoločnosť. Kocúrkovania nestavajú len novú radnicu, budujú aj nový poriadok, z materiálu nie príliš trvácneho a stabilného. Ich kŕčovitá snaha vybudovať všetko nanovo, rýchlejšie ako doteraz a lepšie ako u susedov, v mnohom pripomína našu politicko-spoločenskú súčasnosť. Voľba zdôrazniť v kocúrkovskom príbehu politickú satiru sa odrazila aj pri vytváraní postáv hry. Kocúrkovo predstavuje mestská rada na čele so starostom. Postavy charakterizujú už ich mená: Mudrlant, Pritakávač, Arogantný, Zaslúžilá poslankyňa. Tvoria spolu panoptikum jednoduchých figúrok. Oblečení v civilných kostýmoch, úradníckych „outfitoch“, ktoré nesú znaky postáv – štrikovaná vestička Pritakávača, minisukňa Kokety, parochňa Zaslúžilej poslankyne, zle padnúce sako Podnikateľa a úradnícky, uniformný, bezfarebný oblek Starostu.

Všetky použité znaky a kompozičné prvky smerujú k výsmechu spoločnosti – príbehová skratka, absurdná situácia, humorná pointa, typy postáv. Prečo potom inscenácia nemá tempo, pôsobí rozvláčne a ilustratívne? Paradoxne je možno príčinou práve rezignácia na prednosti Sekorovej knihy: množstvo krátkych humorných historiek o kocúrkovských nezmysloch, v ktorých všetko smeruje k pointe a v rýchlom tempe ide ďalej, bez zbytočného filozofovania či zdôrazňovania mravného ponaučenia. To vyplynie samé. Inscenácia príliš všetko dopovedáva. Jednotlivé akcie sa zbytočne rozohrávajú na úkor tempa a za cenu straty pointy. Napríklad zdĺhavá cesta bradatých občanov za prezidentom, či scéna chytania svetla do radnice.

Na začiatku inscenácie režisér Ondro Spišák pracuje s hercami na prázdnom javisku. Pôsobivou úvodnou scénou, kde Starosta stojí sám s tabuľou/transparentom „Kocúrkovo mesto mú...“ („drosti“ sa zmestilo až na druhú stranu) sa v skratke, bez ďalších slov, jedným obrazom povie, kde sa nachádzame a o čo pôjde. Aj nasledujúce obrazy sú podobného razenia. Režisér necháva hercov zo svojich tiel vytvoriť celé Kocúrkovo – starú radnicu, rečnícky pult, starostov dom. Pracuje divadelnými prostriedkami. Postupne však na divadelný spôsob rozprávania rezignuje a strieda ho iluzívnosťou, opisom. Akoby nedôveroval sile divadelnej skratky. Hercov vymieňa za spomínané kartónové krabice. Ani s nimi sa už na javisku nepracuje, zostávajú ilustratívnym doplnkom na scéne.

Nielen vo vonkajších znakoch, ale najmä vo významoch sa žiadalo nasledovať princíp, nie napodobňovať. Inscenácia takto nemá kam rásť, kam sa vyvíjať. Stále sú to rovnaké obrazy, ktoré jednoduchým komediálnym spôsobom zosmiešňujú neduhy – v tomto prípade politikov (nie nás všetkých...). Inscenátori, opierajúc sa o potenciál v texte, pritom mohli nechať rásť komunálnu satiru postupne až niekam k absurdnej groteske, vnútorným násobením namiesto iluzívnosti dospieť k „ad absurdum“, stvoriť obludnú figúru. Už nie karikatúru úradníčka, ale hrozivého diktátora. Tak trocha k tomu navádza záver inscenácie, kedy sa Starosta stavia do čela armády kalík a bojazlivcov a keď z jeho výzvy na obranu milovaného Kocúrkova pred cudzincami zamrazí.

Kameňom úrazu inscenácie je najmä nesprávne určený adresát. Dvanásťročné deti nezaujíma karikovanie politikov a politického života. Nezmyselnosť sveta dospelých vnímajú skôr prostredníctvom generačne odľahlého, odcudzeného sveta rodičov a svojho najbližšieho okolia – školy. To, na čo sa dospelí hrajú pred vlastnými deťmi, je pre nich oveľa väčším zdrojom satiry a výsmechu.

Publikované online: 12.1.2007

Dominika Zaťková

Dominika Zaťková absolvovala odbor divadelná a rozhlasová dramaturgia na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Počas štúdia začala pracovať v Ústave umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie (dnes Divadelný ústav), kde sa profesijne zameriavala predovšetkým na bábkové divadlo a divadlo pre deti. Ako redaktorka festivalových spravodajcov alebo ako členka poroty sa zúčastňovala ochotníckych národných prehliadok divadiel pre deti a divadiel hraných deťmi. Stála pri zrode časopisu Teatro a pracovala ako jedna z jeho prvých redaktoriek. Ako lektorka dramaturgie pôsobila v Bábkovom divadle na Rázcestí, s ktorým od roku 1994 až doteraz spolupracuje na medzinárodnom festivale Bábkarská Bystrica. Od roku 2004 zastávala v Divadelnom ústave post PR manažérky a od vzniku festivalu Nová dráma/New Drama sa podieľa na jeho príprave a realizácii; od roku 2010 ako hlavná koordinátorka. Ako editorka pripravila zborníky a publikácie Dosky 1996 – 2005, Živé divadlo (45 rokov profesionálneho bábkového divadla v Banskej Bystrici), Festival Nová dráma/New Drama 10 rokovBábkarská Bystrica, festival všetkých veľkostí. Je autorkou viacerých odborných štúdií a článkov venovaných činohernému a bábkovému divadlu.