Neznámy Kocúr v čižmách

Vytlačiť

Inšpirované dielom Pavla Dobšinského.
Výprava a réžia: Tatiana Masníková 
Hudba: Arpád Farkaš
Texty piesní: Rudolf Pažitka
Svetlá: Michal Mihok
Osoby a obsadenie
Kocúr: Róbert Kobezda
Strigôň Abador: Attila Bocsárszky
Jurko: Jozef Pavol Komiňák
Princezná, Meluzína: Patrícia Stehelová

 

Javisko je takmer prázdne. Na začiatku predstavenia divák jednoznačne rozoznáva iba textilnú zástenu tvoriacu zadný horizont. Dominuje jej animovaná postavička Kocúra v čižmách. S vysokými čižmičkami, klobúkom s perom a s pripraveným mečom v nadšenom maniakálnom postoji. Nemožno si odpustiť myšlienku: Akého Kocúra v čižmách poznajú naše deti? Takéhoto detailne animovaného až po posledný fúzik na precízne vykreslenej srsti ryšavej tváričky? Takého, čo používa španielske povrávky? Naše deti by ale nemuseli zostať odkázané na aktuálne najznámejšiu verziu Kocúra z amerických animovaných filmov (nahovoril ho Antonio Banderas). Kocúr v čižmách patrí celej Európe i celému svetu. Francúz Charles Perrault ho oficiálne predstavil Európe v roku 1697 v knihe Rozprávky mojej matky husy, v anonymne vydanej prvej známej zbierke ľudových či zľudovených rozprávok zapísaných podľa ústneho podania od neznámych autorov. Korene tejto rozprávky môžu siahať až do Indie. V Strednej Európe ho objavili podobným spôsobom Grimmovci. V slovenských divadlách pre deti a mládež alebo v bábkových divadlách sa v posledných rokoch objavilo zopár viac či menej osobitých interpretácií príbehu tejto postavy. Slovenskí divadelní tvorcovia čerpali námet z nemeckej či francúzskej verzie, pričom konečná podoba je samozrejme aj výsledkom ich vlastnej úpravy.

Jedným z trendov v dnešnom divadle pre deti je hrdina pohotový a zorientovaný vo svojom svete, prirodzený vodca dôležitých podujatí, prípadne, ako by sme povedali po novom, manažér ľudských (či inak rozprávkovo nadprirodzených) zdrojov. Za takýmto účelom hľadáme konkrétne postavy a konkrétne témy vhodné pre každé slovenské javisko. Tak sa teda osvedčil Kocúr v čižmách.

Menej ľudí vie, že i Dobšinský uviedol do života takéhoto hrdinu, len s dnes už trochu osobitým sedliackym rozumom. Rozprávka sa volá O kocúrikovi. Kocúrik nemá čižmy. Keď si vezme kapsu a ide do sveta, nik nezdôrazňuje, že chodí na dvoch zadných nohách. To mu však nebráni spriadať podobný príbeh, ako to robí jeho nemecký či francúzsky kolega. A oženiť svojho chránenca, chudobného Jurka s Princeznou. Keď sa rúbe les, lietajú triesky. Za obeť jeho podnikaniu padne postupne asi 200 zajačikov, ktoré na trikrát pozve ku Kráľovi do zámku na hostinu. Ich chyba, nepochopili pointu. Oklame a v peci spáli bosorku aj s dieťaťom, aby mladomanželia mali krásne sídlo a on zlatú kolísku. Toľko originálny Dobšinský. Niet sa čo čudovať, že rozprávka v takejto podobe sa k deťom nedostala. Rozprávková bytosť Kocúrik sa dostane chudobnému Jurkovi za spoločníka náhodou. Silu náhody Dobšinský výrazne pomenúva. Za rok práce dostane chudobný mládenec groš. Poprosí gazdinú, nech mu ako nezainteresovaná osoba na trhu kúpi to, čo prvé uvidí, a bez zjednania ceny. Sila náhody je určujúca aj v divadelnom scenári Tatiany Masníkovej. Kocúr sa náhodou objaví u Strigôňa v sene, aby „náhodou“ šiel okolo Jurko sirota.

Je isté, že Masníková veľmi dobre pozná Dobšinského predlohu, ide však cielene proti jej triezvej krutosti. Aj Jurko aj Kocúr sú presvedčení, že vzájomné priateľstvo všetkých bude nad všetky peniaze. Strigôň zareaguje slovami „dobrota – hotová žobrota“, lenže Kocúr radí zase „chytiť sa rozumu“. Do plánu zatiahne aj Meluzínu, lebo jej nadprirodzená sila hravo ovplyvní počasie a celú prírodu. Zajace pre neviditeľného Kráľa, otca princeznej Adely, symbolicky poputujú do Kocúrovej kapsy pri jej zaklínaní. Zato dostane Meluzína plánky a neskôr plášť zlatom vyšívaný z kráľovského dvora. Kocúr odštartoval šnúru výmenného obchodu. V hrnci Strigôň navarí namiesto polievky pre Jurka krásne šaty. A čo nenavarí, to možno Jurkovi vytancovať, pretože aj Kocúr má schopnosť obdariť zázračnou mocou nielen vlastné čižmy. Klasické scénické výrazové prostriedky (herecké, režijné, kostýmové a dekoratívne) uvádzajú rozprávku do slovenskej folklórnej atmosféry. Nemožno opomenúť veselé pesničky „na ľudovú nôtu“ v podaní hercov. Ale predovšetkým jazyk postáv, popretkávaný až do špiku ľudovými múdrosťami vo forme povrávok, prirovnaní, prísloví a porekadiel. Pripomína drobnými niťami vykreslenú čipku alebo výšivku, taký je bohatý. Pre javisko až pribohatý, preto v obnovenej premiére je predstavenie podstatne kratšie ako voľakedy. Slovný dej je tak ťažko selektovateľný. Plynie prirýchlo a kvantitou zastiera relatívne úsporné javiskové akcie. Takto kontrastne vystavaná finálna podoba inscenácie je náročná na plnohodnotné vnímanie, zároveň počíta s rozptýlenou pozornosťou zachytávajúcou celkovú atmosféru rozprávky a jednotlivé akcie.

Spracovanie Kocúra v čižmách v Mestskom divadle Actores dáva dôraz na schopnosť komunikácie s detským divákom, prirodzenú zdvorilosť, schopnosť promptne reagovať, ale tiež ľudskú ochotu pomáhať a získavať si priateľov. Zdôrazňuje, že Kocúr má zázračnú schopnosť pobaviť aj rozosmiať každého, koho stretne. Herci uchopili postavy na spôsob commedie dell arte. Kostýmy a masky sú mierne barokové. Kontrastná je šedá, v zdrapoch odetá úsporná Meluzína a oproti nej Bosorák s veľkou hlavou v štylizovanej pokrývke. Princezná má čipkové volánikové šaty. Vždy praktický Kocúr si kapsu môže pripnúť k červenej veste. Štylizácia kostýmov ide ruka v ruke s hereckou štylizáciou, u každej postavy osobitnou. Akoby naznačovala ich svojrázne povahové črty a  rozpoloženie. Tak, aby spĺňali aj isté stereotypné predstavy detského diváka, ale zároveň mu prezrádzali ďalšie prekvapivé možnosti svojich pováh. Takýmto spôsobom na scéne kraľujú predovšetkým samotní herci, výnimkou je najmä prenosná plošina uspôsobená ako vozík. V ňom prichádza na javisko Kocúr, takto ho diváci vidia po prvýkrát. Je tu tiež kotol, kde Strigôň uvarí svoje strigônske prekvapenie pre priateľov. Jurko sa však v ňom musí trochu vykúpať, aby dostal, čo potrebuje.

45 až 50-minútové predstavenie je zrejme určené detskému divákovi asi vo veku 3 až 6 rokov. Dieťa neuprednostňuje ešte na hlavnom dramatickom konflikte vystavaný dej, nehodnotí ani jeho logiku, ani bohatosť. Je to však i najvďačnejší vek a divák si nájde to svoje, čo ho zaujme. Zdanlivo nenáročný útvar ukrýva v sebe posolstvo príkladu Kocúra – hrdinu. Ten ale nie je takým hrdinom, akým sa javí na plátne zásteny na zadnom horizonte javiska. Napriek rozvinutej citácii gýča, v ktorej je Róbert Kobezda ako Kocúr veľmi dôkladne nalíčený práve na spôsob animovaného hispánskeho menovca. No akoby práve touto provokáciou inscenácia chcela zdôrazniť, že Kocúr v čižmách nemusí byť bojovník oháňajúci sa mečom. Bojuje v prenesenom slova zmysle. Aby všetci, ktorí s ním vstupujú do hry, odišli z nej potešení a spokojní, s dobrým pocitom, že sa im oplatilo stretnúť Kocúra v čižmách.

Publikované online: 25.4.2016

Frederika Čujová

Frederika Čujová vyštudovala divadelnú vedu a etnológiu na Vysokej škole múzických umení a Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, pracuje v Divadelnom ústave.