Nebáť sa tmy a nepreložených kníh

Vytlačiť

 

Jill Tomlinson: O malej sove, ktorá sa bála tmy

 

Preklad: Cecília Hoffmanová
Výprava: Eva Farkašová, a. h.
Mediálna zložka: Mária Petrisková, a. h.
Réžia a výber hudby: Marián Pecko


Účinkujú: Ivana Kováčová, Marianna Mackurová, Andrej Polakovič

 

Banskobystrické Bábkové divadlo na Rázcestí svojich divákov a diváčky rôznych vekových kategórií vzdeláva v mnohých oblastiach. Jednou z nich je aj tá časť svetovej knižnej tvorby pre deti, ktorá je na Slovensku málo známa.

Divadelnú sezónu 2018/2019 ukončili inscenáciou Zamatový zajačik podľa rovnomennej knihy Margery Williams Bianco. V angloamerickej oblasti populárna rozprávka nemá knižné vydanie v slovenskom preklade. V tejto línii pokračovali v aktuálnej sezóne, keď ponuku inscenácií pre deti od štyroch rokov rozšírili titulom O malej sove, ktorá sa bála tmy podľa knihy Jill Tomlinson. Britská spisovateľka je autorkou série kníh so zvieracími hrdinami, ktorí zažívajú strach, či túžbu po poznaní a pravde, a to aj ak ide o náročné témy. Tomlinsonovej knihy nie sú v našej oblasti preložené. Neexistujú slovenské, české, ba ani poľské preklady. V knižniciach na juhu Slovenska je možné nájsť niekoľko exemplárov maďarských prekladov a aj tie vyšli pomerne nedávno. (V maďarských divadlách už vznikli viaceré inscenácie O malej sove, ktorá sa bála tmy.) Medzi slovenských percipientov sa táto rozprávka dostala po viac ako päťdesiatich rokoch od svojho prvého vydania v roku 1968. A to vďaka banskobystrickej hľadačskej dramaturgii. Preklad, na základe ktorého vznikla inscenácia, pripravila autorka so pseudonymom Cecília Hoffmanová.

Inscenácia chce divákom a diváčkam tlmočiť, že skôr, než niečo odsúdime, treba to dôkladne spoznať. Že niektoré veci pochopíme postupne, treba len byť trocha odvážny, trpezlivý a nebáť sa pýtať. Text ponúka zrozumiteľné posolstvo a všetko, čo malým divákom a diváčkam konvenuje a umožňuje im v ich veku vnímať a chápať: zvieracie postavy, princíp opakovania a možnosť stotožniť sa s hlavným hrdinom – mláďaťom sovy. Plop, v úprave prekladateľky Flop, nechce byť nočným vtákom, lebo nemá rád tmu, o ktorej doslova hovorí, že je hnusná. Stretáva však päť ľudí, ktorí mu povedia, prečo je podľa nich tma dobrá. Malý chlapec ju považuje za vzrušujúcu, lebo môže vidieť ohňostroj. Podľa starej dámy je tma láskavá, lebo v nej môže zabudnúť na to, že je stará a spomínať na všetko dobré a krásne. Iný chlapec tvrdí, že je zábavná, lebo deti na tábore môžu hrať nočné hry a on si môže spievať pri ohni. Podľa dievčatka je tma potrebná, aby mohol prísť Otec Vianoc. (Tento britský výraz nahradila prekladateľka na Slovensku zaužívaným Ježiškom.) Posledným, koho sa Flop opýtal, bol muž s teleskopom. Podľa neho je tma nádherná, pretože vtedy vidí hviezdy a môže pozorovať súhvezdia. Napokon mu mačka ukáže, aký žije nočný život. Flop svoj názor prehodnotí, konštatuje, že tma je super a stáva sa z neho skutočný nočný vták.

Režisér inscenácie Marián Pecko pracoval s textom v jeho pôvodnej forme, nemal zámer pripraviť dramatizáciu s vlastnou nadstavbou. Jedinou výraznejšou úpravou je zmena tretej postavy. Z chlapca z detského tábora je v inscenácii rómsky muzikant. Tým podporil typovú rozvrstvenosť postáv, ktorých sa Flop na tmu pýta a získal pre daný výstup viac divadelného náboja. Manekýn predstavujúci Róma prichádza na scénu z puzdra na husle a mierne nazálnym prejavom hovorí, ako rád si posedí, ale i potancuje pri ohníčku. Herečky svojimi animátorskými schopnosťami rozhýbu bábku tak, že zatancuje tanec aj s prvkami rómskeho čapáša.

Všetky postavy, ktoré Flop stretne, sú vytvorené priamo animovanými drevenými bábkami. Majú detailne vyrezávané tváre a ruky. Charakterizujú ich odevy a doplnky – stará dáma má okuliare a zopnuté sivé vlasy, na ramenách zavesenú čipkovanú šatku, rómsky muzikant má na tvári fúzy, okolo pásu uviazanú typickú farebnú šatku a obuté má čižmy s podpätkom. Bábka dievčatka má ryšavé vlasy spletené vo vrkočoch a Pozorovateľ hviezd je starší distingvovaný pán s plešinou a károvanou vestičkou na bielej košeli.

Autorkou bábok a výpravy je dlhoročná Peckova spolutvorkyňa Eva Farkašová. Zadnú časť scény vykryla fotografiou tmavého lesa, režisér atmosféru šera umocnil vhodným svetelným dizajnom. Javisku dominujú tri vysoké konštrukcie evokujúce stoličky aj stromy. Z nich sa postupne stáva hrací priestor pre všetky stretnutia, napríklad rýchlym nainštalovaním okna do konštrukcie. Z okna potom hľadí chlapec, ku ktorému Flop priletí a rozprávajú sa o ohňostroji.

Na prerozprávanie jednoduchého deja knihy využil režisér troch hercov – predstavovali Mamu Sovu (Ivana Kováčová), Otca Sovu (Marianna Mackurová) a Flopa (Andrej Polakovič). Režisérova práca s textom miestami asociovala čítanie. Kým dve postavy vedú dialóg, tretia dopĺňa ich priamu reč uvádzacími vetami.

Pecko tradične priznáva divadelnosť – herec a herečky ako súčasť konania robia úpravy na scéne či obsluhujú projektor. Ním efektne zobrazil ohňostroj, oheň i hviezdy. V časti so starou dámou projektoval ukážky z chaplinovských grotesiek. Použitiu projektora dal umný oblúk, keď z neho v závere premietajú Flopov výlet nocou s mačkami – projektujú vopred pripravený záznam pohľadu na jednotlivé postavy (bábky) zhora, čím vzniká ilúzia, akoby Flop s mačkami liezol po strechách a pozoroval obyvateľov.
Stálice hereckého súboru BDnR Marianna Mackurová a Ivana Kováčová už účinkovali v mnohých inscenáciách Mariána Pecka a ich pohybový i hlasový prejav napĺňa režisérov zámer – primeraná štylizácia, prvky klaunského či tanečného pohybu, ale zároveň v čomsi tlmený prejav tak, aby neprešiel do afektu či maznavosti. Novým členom súboru je Andrej Polakovič. Flop v jeho podaní pôsobil veľmi prirodzene, chlapčensky a zvedavo. Na kreovanie detskej postavy nepotreboval prvoplánové výrazové prostriedky. Eva Farkašová navrhla hercom nefarebné ležérne kostýmy, ktoré doplnila napríklad o klobúk s náznakom malých uší, traky, čiapku či rukavice bez prstov.

Inscenácia má zreteľné znaky režijného rukopisu Mariána Pecka. Režisér nebuduje dokonalú ilúziu, ale divadelnosť. Nesúrodosť a uvoľnenosť v použití výrazových prostriedkov už k nemu patrí. Stráni sa opisnosti a doslovnosti. Používa zákonitosti vlastného, roky budovaného divadelného sveta. V ňom neprekáža, že bábka Otca Sovy je väčšinu času zavesená na stoličke nepoužitá. Stačí, že herečka, ktorá ho predstavuje, pokývne smerom k nej, keď hovorí jeho repliky. Je jasné, že to nie je režisérska chyba, ale ďalší dôkaz, že Pecko nie je otrokom logiky reálneho sveta. Zaujme aj obraz, v ktorom herec a herečky jedia želé cukríky v tvare húsenice, aby napodobnili kŕmiacich sa vtákov, či moment z úvodu inscenácie, keď sa bábky sov náhle znesú herečkám do rúk vďaka ťahom. Dojemná a pre deti lákavá je aj scéna, v ktorej si bábka dievčatka vyzuje pletené ponožky a daruje ich Flopovi, aby si mal čo zavesiť na krb počas Vianoc. Herečky ich nasadia bábke malej sovy na nohy.

Na repertoár Bábkového divadla na Rázcestí pribudla originálna rozprávka pre deti od štyroch rokov. Zaujímavé by bolo, ak by niektoré slovenské vydavateľstvo inšpirovala k tomu, aby prinieslo na náš knižný trh slovenské preklady tvorby Jill Tomlinson.

 

 

Publikované online: 23.10.2019

Lenka Dzadíková

Lenka Dzadíková vyštudovala teóriu a kritiku divadelného umenia na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde bola pri zrode študentského časopisu Reflektor. Doktorandské štúdium absolvovala na tej istej fakulte prácou Prieniky bábkového divadla a popkultúry (2012). 
Zúčastnila sa viacerých vedeckých konferencií a štúdie publikovala v zborníkoch. Ako členka redakcie festivalových denníkov aj ako porotkyňa sa zúčastňuje festivalov ochotníckeho divadla. Je dramaturgičkou programu pre deti na festivale Dotyky a spojenia. Zakladala a organizovala prvé ročníky projektu Medziriadky. Bola členkou výboru Slovenského centra AICT.
Venuje sa recenzistike so zameraním na tvorbu bábkových divadiel a divadelnej tvorby pre deti. Publikuje najmä v časopisoch kød - konkrétne o divadle, Loutkář, Javisko, Bibiana ako i vo viacerých reláciách Slovenského rozhlasu a na internetových portáloch Monitoring divadiel na Slovensku a Mloki.
Pracuje ako dokumentátorka v Divadelnom ústave v Bratislave.