MOTIVAČNÝ PRÍBEH O JEDNOM SLOVÁKOVI

Vytlačiť

Hudba: Ľubica Čekovská 
Texty piesní: Stanislav Štepka 
Scéna a kostýmy: Mona Hafsahl 
Choreografia: Eva Burdová 
Asistent réžie: Milan Šago 
Produkcia: Ladislav Hubáček 
Réžia: Juraj Nvota 
Hrajú: Michal Kubovčík, Andrea Martvoňová, Mojmír Caban, Dominika Kleisová, Richard Felix, Maruška Nedomová, Ladislav Hubáček, Marcela Vilhanová, Stanislav Štepka, Milan Šago, Vladimír Svítek 

Premiéry 7. a 8. novembra 2008 na scéne RND

Nápad napísať hru o Jozefovi Murgašovi, slovenskom kňazovi a vynálezcovi, priekopníkovi bezdrôtovej telekomunikácie, žijúcom v USA je nápad nevídaný. A zinscenovať ju na javisku priam trúfalý. Radošinské naivné divadlo opäť spracovalo nekonvenčný námet. 

Hra Stanislava Štepku Niekto to rád slovenské ponúka množstvo informácií o Jozefovi Murgašovi, text v skratke mapuje jeho život, pôvod i pôsobenie v USA. Zároveň odpovedá na otázku: prečo práve hra o tomto človeku? Zaujal ma nápad priniesť na javisko hru Niekto to rád slovenské z jediného dôvodu, že to nie je prvoplánovo zaujímavý a komerčný námet, že to nie je povrchný príbeh plný spevov a tancov a že prináša aj isté poznatky. Nie je však správne myslieť si, že inscenácia je len akýmsi encyklopedickým výberom o jednej osobnosti a už vôbec nepatrí medzi tie poučné, povinne navštevované školami. Na javisku sledujeme kabaret o Slovákoch, ale aj Talianoch v Amerike v prvej tretine dvadsiateho storočia, dramatický životný príbeh o realizátorovi prvého rádiového vysielania na svete Slovákovi Jozefovi Murgašovi, v inscenácii sa objaví aj gróf Marconi, či Jozef Gregor Tajovský, krstný otec, talianski mafiáni, slovenskí emigranti. Celou inscenáciou sa tiahne historicky slávna veta: „Počuje ma niekto?“.

Je to jedna z ďalších inscenácií Radošinského naivného divadla, kde základ stojí na texte, pričom mu pravý význam dáva réžia a herectvo. Štepka s textom pracuje majstrovsky, je plný slovných hračiek, vtipov a pritom nenápadne obohatený o fakty zo života Jozefa Murgaša.

Herectvo v inscenácii je kompaktné, kolektívne, pričom sú profesionálne zvládnuté všetky tri zložky – herectvo, tanec, resp. pohyb a spev, choreografia je plná dynamických prvkov. Snáď je dôležité spomenúť najmä Stanislava Štepku ako Jozefa Murgaša, Fusca a Ciminiho zároveň. Štepkovo umenie spočíva v kontrastnosti stvárnenia týchto postáv, kde Murgaša predstaví ako vzdelaného, pokorného muža plného snov, naopak napr. mafiána Fusca stvárni groteskne, výrazne pri tom využíva mimiku, vyplazuje jazyk, prská sliny, špecificky sa pohybuje, jeho hlas je zdegenerovaný mikrofónom.

Scéna spočíva v minimalizme, tvoria ju len dvoje schody, ktoré herci otáčajú podľa potreby a opona. A pritom na javisku vzniká množstvo variácií. Minimalizmus scénu neochudobňuje, ale naopak zdôrazňuje kreatívnu schopnosť využiť každý detail, ktorý sa na scéne nachádza a zároveň dáva hercom priestor na stále nové mizanscény. Inscenáciu dopĺňa aj dokumentárny prvok, ktorý spočíva v premietaní skutočných fotografií Jozefa Murgaša.

Radošinské naivné divadlo je divadlo, ktoré môže spracovať akúkoľvek tému, ktorá sa cez „ruky“ ich tvorcov stane aktuálnou a zaujímavou. Aj inscenácia Niekto to rád slovenské svojou poetikou priblížila príbeh o Slovákovi, ktorý toho veľa dokázal, možno jedným z cieľov má byť motivácia a výzva.

Publikované online: 8.11.2008

Lea Vitkovská

Lea Vitkovská je absolventka divadelnej vedy Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Venuje sa divadelnej réžii a dramaturgii.