Michal Kocáb, Ondrej Šoth: ODYSSEUS

Vytlačiť

Program osláv 60. výročia Baletu Štátneho Divadla Košice, svojou koncepciou aj rozsahom (23.-28. 10.) nenechal nikoho na pochybách, o zmysluplnej dramaturgii a dôkladnej príprave. V priebehu týždňových osláv sa vedeniu divadla a vedeniu baletu podarilo prezentovať košický balet v tom najlepšom svetle. Prvé dva dni patrili hosťom z Maďarska a záverečný večer Baletu SND, ktorý zablahoželal svojim košickým kolegom Večerom moderných choreografii. V rámci osláv sa konal, v Košiciach po prvýkrát, koncert hudobnej skupiny Pražský výběr II., ktorej leader Michael Kocáb je aj autorom hudby k baletu Odysseus. Súčasťou osláv bola taktiež vernisáž výstavy, 60. rokov Košického Baletu, inštalovaná v Historickej budove, ako aj seminár o baletnom a tanečnom umení - Tanec a jeho podoby, ktorý sa konal v priestoroch Malej scény ŠD Košice. Seminár mal vysokú odbornú úroveň, s veľký počtom prihlásených príspevkov. Dal možnosť pozrieť sa z rôznych uhlov pohľadu, nielen na problematiku baletu a tanca, ale na pohyb ako taký. Organizátorke semináru doc. M. Halászovej sa podarilo získať, v rámci jednotlivých príspevkov, názory na tanec a pohyb nielen od odborníkov z oblasti tanečného umenia, témy ako - Slovenská hudba v službách tanca, Telo a pohyb v súčasnom výtvarnom umení, Pohyb a kostým, Pohyb v architektúre, Pohybom k zdraviu, dostatočne prezentujú široký názorový záber odznených príspevkov, ktoré budú zverejnené aj v zborníku vydanom pri tejto príležitosti.

Slávnostné premiéry baletu Odysseus (26. a 27. 10.) boli vyvrcholením osláv šesťdesiatin košického baletu, ktorý začal písať svoju históriu 25.10.1947 premiérou tryptichu „Baletný večer“, v choreografii S. Remara. Na jeho šesťdesiat ročnej ceste ho umelecky formovali také osobnosti ako S. Remar, R. Macharovský, M. Halászová, J. Goga a v súčasnosti, od r. 2000 O. Šoth, ktorý je choreografom, režisérom, libretistom aj scénografom vyššie spomínanej slávnostnej premiéry.

Hrdina Homérovho eposu, Odysseus, patrí medzi najznámejšie a aj v súčasnosti najpopulárnejšie postavy helénskej doby. Jeho príbeh je častým námetom, využívaným v rôznych umeleckých žánroch. Pôvodný projekt Odysseus bol vytvorený pre Laternu Magiku a mal premiéru v roku 1986 v Prahe. Tvorčí team vtedy tvorili, okrem M. Kocába (hudba) a O. Šotha (choreografia), režisér E. Schorm, kameraman J. Kučera a scénický výtvarník J. Svoboda. V porekadle sa hovorí, že dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky. A predsa....O. Šothovi sa podarilo presvedčiť M. Kocába, aby sa opätovne spolupodieľal na predstavení Odyssea, tentokrát v Košiciach s košickým baletným súborom. M. Kocáb svoju pôvodnú hudobnú partitúru rozšíril, obohatil o pasáže, v štýle jeho súčasnej tvorby. Tvorcom už nielen choreografie, ale aj réžie a scény je O. Šoth sám, k napísaniu libreta si prizval Z. Mistríkovú, ktorej zveril aj dramaturgiu celého predstavenia. Inšpirácia pôvodným predstavením je najvýraznejšia vo využívaní filmových dokrútok, pomocou, ktorých režisér mení a dotvára prostredia, získava priestor pre zjavovanie sa bohov a v neposlednom rade aj pocitovo zväčšuje javiskový priestor, ktorý svojimi rozmermi, nebol vždy ideálny pre tak veľké „plátno“, aké si O. Šoth zvolil. Tomuto faktu bola prispôsobená aj otvorená a v podstate prázdna scéna, ktorá však súčasne umožňovala choreografovi jej maximálne využitie.

Mimoriadne efektne pôsobil nástup Odysseových druhov, ktorí sa spúšťali z povraziska na lanách, tak isto bolo nápadité viacúčelové využívanie mobilnej šikmej plochy, ktorá podľa potreby bola raz loďou, raz plťou na otvorenom šírom mori, raz otvorom na rýchle príchody a odchody zo scény. Choreograf O. Šoth má k dispozícii mimoriadne disponovaný súbor, technicky aj fyzicky schopných a danej veci odovzdaných tanečníkov, s ktorými sa mu podarilo dokázať pohybovo pretlmočiť tak na dej a prostredie „košatý“ príbeh, akým Odysseus bezosporu je. Teda aj keď O. Šoth s M. Kocábom opäť vstúpili do projektu s rovnakým názvom, nie je to už ten istý projekt. Obidvaja zúročili svoje skúsenosti z ich doterajšej tvorby a podarilo sa im vytvoriť emocionálne silné predstavenie plné dynamiky, s akčnými, lyrickými aj vášnivými scénami.

Inscenovanie takéhoto titulu predpokladá kvalitu, ale aj kvantitu, predovšetkým mužskej časti súboru, a hlavne musí mať predstaviteľa Odyssea. Košický balet ich má (podľa bulletinu( dokonca hneď piatich. Počas celého večera bolo na javisku prítomných štrnásť rovnocenných tanečníkov, ktorí tancovali so stopercentným nasadením nielen fyzickým ale aj výrazovým, vedeli nielen čo majú tancovať, ale aj o čom majú tancovať. Korunou bol ich kráľ Odysseus , v ktorého postave sa zaskvel vynikajúci S. Iegorov (26.10.). Keď sa postavil uprostred prázdneho javiska, už len svojim fyzickým zjavom upútal pozornosť obecenstva, a keď začal tancovať pridal sa k tomu obdivu aj obdiv k jeho elevácii, batteries, elegantnému port de bras, ľahkosti či elasticite jeho pohybov. Ženskú časť súboru reprezentovala vynikajúca, výrazovo aj technicky presvedčivá L. Vasylyeva, v postave Penelopy a Kirke, N. Litvinova v postavách Lotofagyne a Kalypso, ako aj nežná E. Chetvernya v postave Nausikaá. Nemožno nespomenúť aj excentrický tanec veštca Teiresiasa v podaní J. Marčinského.
Dobrým nápadom s efektným účinkom bolo zapojenie členov Pražského výběru II. do filmových dokrútok, v postavách Aiolosa (M.Kocáb(, Poseidona (R. Scheufler), Kyklopa (G.Proufoot), mrtvého Teiresiasa (K.Kryšpín( Pallas Aténa (Z.E.Kinská) Aj keď ich masky boli pôsobivé, nepostrehla som spájajúci výtvarný zámer. Hlava Pallas Atény, obkolesená morskými vlnkami, bola krásna aj s neupravenými mokrými vlasmi, ale prečo bola stále vo vode, v našich predstavách patrí skôr na nebo. Cudzorodo na mňa pôsobili aj filmové zábery z 2. svetovej vojny, ktoré mali evokovať trójsku vojnu.

Na záver treba konštatovať, že Ondrej Šoth vie svojimi inscenáciami zapôsobiť na obecenstvo silným dojmom, využívajúc všetky prostriedky, ktoré mu poskytuje divadlo, má odvahu riskovať, hľadať aj netradičné spôsoby v záujme veci, o ktorú mu ide. Toto jeho snaženie si získalo ocenenie aj divadelnej kritiky, čo sa pri tanečných produkciách objavuje len zriedkavo.

Chcela by som zaželať košickému baletu do ďalších šesťdesiatin, veľa tvorčích úspechov a zdravý entuziazmus, ktorý nech mu vydržal čo najdlhšie.

Publikované online: 26.10.2007

Dagmar Hubová

Dagmar Hubová absolvovala pedagogiku tanca na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Zaoberá sa didaktikou a teóriou klasického tanca, prekladá a recenzuje odbornú literatúru. Od roku 1965 pedagogicky pôsobí na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU, v súčasnosti vedie Katedru tanečnej tvorby a publikuje hodnotenia baletných inscenácií v dennej a odbornej tlači.