Malá čarodejnica na veľkej scéne

Vytlačiť

Réžia: Michal Náhlík
Dramatizácia: Róbert Mankovecký a Michal Náhlík
Hudba: Juraj Haško
Hudobné naštudovanie a nahrávka: Július Selčan ml. v spolupráci s košickým Salónnym orchestrom
Výtvarníčka scény: Anita Szökeová
Výtvarníčka kostýmov: Lenka Kadlečíková
Pohybová spolupráca: Štefan Mucha
Osoby a obsadenie:
Malá čarodejnica: Jana Maľová
Abraxas: Silvester Matula
Elvis: Matej Lacko
Veľká Berta: Elena Kušnierová
Bimbula: Ľudmila Dutková
Bambula: Zuzana Kúšiková
Krhlička: Ján Ivan
Harmanček: Ján Jakab
Kamilka: Jana Jurišincová
Tanečníci: Adela Forrai, Štefan Mucha, Štefan Turanský
Premiéra: 7. júna 2009 na Veľkej scéne Divadla Jonáša Záborského Prešov

Divadlo Jonáša Záborského v Prešove uvádza približne jednu rozprávku za sezónu. Medzi posledné patrili Perinbaba, ktorú s dvojročným odstupom nasledovala Šialene smutná princezná a najnovšou inscenáciou určenou v DJZ deťom je Malá čarodejnica.
Známa rozprávka Otfrieda Preusslera sa okrem iného stala i predlohou pre obľúbené české večerníčky. Je často uvádzaná i v javiskovej podobe. V dramatizácii Róberta Mankoveckého a Michala Náhlíka jej príbeh uvádza a sprevádza Elvis (Presley). Odhliadnuc od faktu, že fascinácia špecifickými módnymi trendmi, ktoré sa prestriedali medzi 60. a 80. rokmi 20. storočia sa v DJZ zdá byť prisilná (o tomto probléme sme písali v recenzii na inscenáciu Všetko najlepšie!), je v prípade inscenácie Malá čarodejnica tento ozvláštňujúci prvok zaujímavý, dodáva príbehu iskru a inscenácii divadelnosť. Elvisovi asistujú traja tanečníci odetí v štýle disco – topánky s vysokými podrážkami, lesklé overaly, nohavice so zvonovým strihom a parochňa s afro účesom.
Elvis, sťa brechtovský „odcudzovák“, v úvode predstaví jednotlivé postavy. Divákov sprevádza celou rozprávkou, zastavuje výstupy, zopakuje ich, oznamuje plynutie času. Tanečné trio „obsluhuje“ scénu. Keď majú pršať vajíčka, pribehnú s košíkmi a spúšťajú ich na herca. Pri čarovaní vymenia živé kvety za papierové. Keď čarodejnica povie, že odlieta, tak ju oni, sediacu na metle, odnesú a podobne.
Matej Lacko hrá Elvisa výborne. Našiel pre postavu vhodnú štylizáciu. Má preexponované prudké pohyby, intonácie viet ako veľkolepé oznamy. Jeho základnou rekvizitou je mikrofón.
Herectvo Silvestra Matulu (hrá havrana Abraxasa) determinoval kostým a račkovanie, ktorým havrana štylizoval. Jeho kostým tvoril veľký zobák, pazúry pripevnené na nohách a mal vypchanú oblasť brucha i zadku. Tieto obmedzenia mu pravdepodobne neumožnili podať sústredenejší výkon a navyše račkovanie sa po čase stalo otravným. Podobne je to s predstaviteľkami čarodejníc, ktoré dobre spievajú, no s ich pohybom je to už zložitejšie – aj kvôli efektným, no pravdepodobne nepohodlným kostýmom. Najvýraznejšia z čarodejníckeho tria bola Ľudmila Dutková. Jej zlomyseľná čarodejnica nebola len o kriku a zlobe. Predviedla i rafinovanejšie polohy. Zaujímavý bol napríklad jej výstup na streleckých pretekoch, kde prehovára k zúčastneným s netradičným rečovým afektom, pri ktorom zvláštne delí slová a dôraz kladie na ich nesprávne časti.
Harmančeka a Kamilku Ján Jakab a Jana Jurišincová štylizovali ako bezprizorné bábiky. Vždy sa držia za ruky, pri chôdzi sa kyvotajú a mierne nadskakujú, kráčajú zásadne po jednej osi. „Bábikovsky“ ich štylizovala i kostýmová výtvarníčka –
navrhla pre nich pestré odevy, pre Harmančeka modrý, pre Kamilku ružový. Akcentovala detaily zväčšením gombíkov či mašle. Ich otca predavača Krhličku hrá Ján Ivan. Starobu postavy zdôraznil mierne chrapľavým hlasom a chôdzou v predklone – ohnutí.
Jane Maľovej sa podarilo pre postavu malej čarodejnice nájsť vhodný kľúč. Nie je infantilná a zároveň neopomenula ani ten rozmer postavy, že čarodejnica je v kolektíve najmladšia a preto ňou opovrhujú. Zahrala veselé i smutné zážitky malej čarodejnice. Pieseň so slovami „každučkú noc sa mi sníva, že ma berú vážne“ interpretovala precítene.
Inscenácia má vynikajúcu hudobnú zložku. Hudbu Juraja Haška naštudoval v spolupráci s košickým Salónnym orchestrom Július Selčan ml. Hudba je prítomná nielen v piesňach, ale trefne podfarbuje i nástupy na scénu a javiskové akcie.
Obrovské javisko Veľkej sály DJZ zaplnila scénografka Anita Szökeová bartonovsky pôsobiacou siluetou domov. Na zmenu priestoru využila točňu. Z farebných domčekov v meste nás prenesie k čarodejniciam na ples počas filipojakubskej noci. Vtedy je dominantou scény obrovský štylizovaný strom.
Naľavo situovala príbytok malej čarodejnice. Tvoria ho nahromadené predmety – taký sympatický neporiadok. Dopĺňajú ho farebné žiarovky.
Scénografke sa podarilo zmysluplne rozvrhnúť priestor veľkého javiska a režisér tak mohol veľmi logicky členiť situácie a nasvietením zvýrazniť iba tú časť, na ktorej sa odohrávala akcia.
Dôležitú rolu v dotváraní výtvarnej stránky inscenácie i vo vytváraní atmosféry zohrávala práve práca so svetlom.
V duchu vyzdvihnutia, zväčšenia za účelom viditeľnosti pracovala i kostýmová výtvarníčka Lenka Kadlečíková. Jej kostýmy sú rozmerné, použila obrovské parochne s farebne či rozmerovo výraznými účesmi, pestré farby a zväčšenie detailu. Hoci z vyšších radov isto nevidno na detaily ako je pavúk sediaci na parochni jednej z čarodejníc, podarilo sa jej hercov na javisku dostatočne zvýrazniť.
V Divadle Jonáša Záborského vznikla inscenácia pre deti, ktorej atribútmi sú divadelnosť a hravosť. Jej tvorcovia jej venovali primeranú pozornosť. Malá čarodejnica je plnohodnotná inscenácia, nie iba „povinná jazda“. A to nie je v slovenskom kontexte činohernej tvorby pre deti samozrejmosťou.

Publikované online: 7.6.2009

Lenka Dzadíková

Lenka Dzadíková vyštudovala teóriu a kritiku divadelného umenia na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde bola pri zrode študentského časopisu Reflektor. Doktorandské štúdium absolvovala na tej istej fakulte prácou Prieniky bábkového divadla a popkultúry (2012). 
Zúčastnila sa viacerých vedeckých konferencií a štúdie publikovala v zborníkoch. Ako členka redakcie festivalových denníkov aj ako porotkyňa sa zúčastňuje festivalov ochotníckeho divadla. Je dramaturgičkou programu pre deti na festivale Dotyky a spojenia. Zakladala a organizovala prvé ročníky projektu Medziriadky. Bola členkou výboru Slovenského centra AICT.
Venuje sa recenzistike so zameraním na tvorbu bábkových divadiel a divadelnej tvorby pre deti. Publikuje najmä v časopisoch kød - konkrétne o divadle, Loutkář, Javisko, Bibiana ako i vo viacerých reláciách Slovenského rozhlasu a na internetových portáloch Monitoring divadiel na Slovensku a Mloki.
Pracuje ako dokumentátorka v Divadelnom ústave v Bratislave.