KNORKOVIA VŠETKÝCH KNORKSVETOV SPOJTE SA!

Vytlačiť

Preklad knihy: Slavomír Jurica, Scénografia: Michaela Getlerová, Produkcia: Roman Kočár, Veronika Jakubcová, Svetlá: Jozef mMiklós, Hudba: Hrvoje Seršić, Red hot chili peppers, Réžia: Peter Palík.
Hrajú: Barbora Juríčková, Barbora Zamišková, Hrvoje Seršić, Maja Lučić, Jana Stieranková, Veronika Koščová.
Premiéra: 21. 5. 2007, Malá scéna VŠMU

Bábkové divadlo je často nesprávne spájané s produkciou pre deti a mládež. Je síce pravda, že sa väčšinou zameriava na rozprávkovvé texty či motívy, avšak nie je striktne dané, že nie sú určené aj pre staršieho, respektíve dospelého diváka.

Študenti katedry bábkarskej tvorby divadelnej fakulty VŠMU vytvorili presne v tomto duchu vynikajúcu inscenáciu pod názvom Knork. Môžeme ju totiž smelo nazvať nielen rozprávkou aj pre dospelých ale aj dobrodružným príbehom.

Režisér Peter Palík využil v našich končinách nie veľmi známeho severského autora Petra Mouritzena a jeho rozprávkovú knižku o tvorovi Knorkovi, a vytvoril veľmi vtipnú, poučnú a prehľadnú dramatizáciu, bez zbytočných epizódnych situácií a odbočiek. Dramatizácia teda presne vyhovuje aj mladšiemu divákovi, ktorý by sa zrejme v spleti nadmerného množstva informácií zle orientoval.

Spočiatku nás temná inscenácia zavedie na hrad Knorkeborg, kde žije až príliš unudený Knork a to len v spoločnosti svojich dávno mŕtvych predkov a kníh. Všetko sa však zmení vďaka stretnutiu s Knihomoľou Boom, s ktorým sa vydajú na cestu tam, kde bude všetko možné, iba nie nuda. Ale v tejto ceste mu chce zabrániť jeho strýko, ktorý s pomocou svojich troch temných „sudičiek“ Tieňov, splieta rôzne intrigy a klamstvá. To sa im však nepodarí a tak sa Knorko aj s kamarátom Knihomoľom dostanú za hranice Knorkeborgu a čo ich čaká tam, to je...

Príbeh sa ododhráva na dômyselnej a praktickej scéne, ktorú vlastne tvorí kovová konštrukcia, v strede javiska, ktorá slúži ako poschodová posteľ, jednoduchou manipuláciou a premenou sa z nej stane mesto Knorkdaň, ktorú navštívia Knork a Knihomoľ, alebo aj ako menšie javisko, na ktorom prebieha to „pravé“ bábkové divadlo. Hoci je scéna dosť temná a tmavá, vďaka výraznému svieteniu a pestrých doplnkoch na kostýmoch, tento fakt nepôsobí veľmi rušivo. Kostýmy bábkohercov sú absolútne prispôsobivé ich pohybom a samozrejme dávajú vyniknúť práci s bábkami a nie samotným hercom.

V kontraste s temne ladenou scénou sú bábky, pretože sú tvorené bielymi, respektíve pásikavými vanúšmi, ktoré dômyselným zviazaním, previazaním, prešitím, či zošitím predstavovali prakticky všetky postavy inscenácie a príbehu. Takto zvolené bábky dávajú bábkohercom istú dávku voľnosti a slobody nielen na prestavbu scény ale aj v možnostiach využívania gest a pohybov, ktoré však nepotláčajú samotnú bábku.

Čo však dodáva inscenácii dodáva punc absolútnej jedinečnosti je hudobná časť. Bábkoherec Hrvoje Seršić nielen vystupuje ako postava strýka Preč(a), ale aj ako akýsi rozprávač, ktorý s gitarou a prehrávaním melódií známej americkej hudobnej skupiny sprevádza dejom, dokonca hudbu doplnil vlastnými slovenskými textami. Inscenácia tak nezostala len v medziach detskej rozprávky ale doskáže osloviť aj náročnejšie publikum a (aspoň niektorému) vyhovieť jeho napr. hudobnému vkusu.

Podobne tak dynamicky ako prebieha dej, dynamicky pôsobí aj bábkoherecká zložka inscenácie. Aktéri suplujú hneď niekoľko postáv, to im však nebráni v tom, aby zostali v jednej polohe, v hereckom kŕči, či nebodaj skĺzli do neprirodzeného afektu. Jana Stieranková, Maja Lučić a Veronika Koščová sú nielen vokálnym triom The Shadows ale predstavujú v rôznych situáciách rôzne postavy, Knorkových predkov, bezhlavého ducha, obyvateľov Knorkdane alebo kvety a ovce. Výborne a sprehľadom zvládajú nielen spievanie a tanec ale aj žarty a vtipné pohybové etudy. Barbora Juríčková ako hlavný hrdina Knork vložila do charakteru postavy akýsi jemne naivný no nie prihlúply podtón a vytvorila vďaka príjemnému hlasovému a pohybovému prejavu postavu veľmi sympatickú, ktorá si určite nájde fanúšikov medzi mladším publikom. Barbora Zamišková zasa ako intelektuálnejší Knihomoľ je skvelým partnerom ku Knorkovi. Zamišková výbornou prácou s bábkou ale aj s hlasom, s dôrazom na slovný detail nespadla do stereotypu, ale postave dodávala postupne rôzne povahové odtiene. Samozrejme bábkohereckú zostavu dopĺňauž spomínaný Hrvoje Seršić, ktorý je neoddeliteľnou súčastou inscenácie a výrazným hýbateľom deja. Seršicovi sa to darí vďaka jedinečnému hudobnému a slovnému prejavu, už v úvode po prvých replikách dokáže si okamžite podmaniť publikum a naladiť ho na veselú nôtu a hlavne upútať pozornosť.

Zodpovedne môžem vyhlásiť, že inscenácia Knork do bodky spĺňa všetky podstatné predpoklady pre úspešné bábkové divadlo. Nejde o prvoplánovo naivný alebo až príliš infantilný nádych, je to inscenácia, ktorá má veľkú šancu zarezonovať medzi divákmi natoľko, že určite nezostane pri jednej návšteve. Jedinou slabinou je záver, ktorý nezostal ani zatvorený ani otvorený, zostal akýsi nedostiahnutý. Možno by si vyžadoval ďalšie pokračovanie. Priaznivci Knorka by sa iste potešili.

Publikované online: 21.5.2007

Eva Kyselová

Eva Kyselová vyštudovala divadelnú vedu na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave. V rokoch 2009 - 2015 absolvovala interné doktorské štúdium  odboru Teorie a praxe divadla na pražskej DAMU, zakončené dizertačnou prácou Vývoj slovenskej činohry v 20.-70. rokoch 20.storočia a jej dialóg s českým divadlom. Venuje sa divadelnej kritike, spolupracuje s periodikami kød, Javisko, Slovenské divadlo, Loutkář, SAD, Tvořivá dramatika, Amatérská scéna, Theatralia, je hodnotiteľkou projektu IS. Monitoring divadiel. Od roku 2006 ječlenkou Slovenského centra AICT. V roku 2008 absolvovala študijný pobyt na Katedry teorie a kritiky DAMU Praha v rámci programu Erazmus. Zúčastnila sa medzinárodných teatrologických konferencií na Slovensku, v Čechách, Poľsku, Slovinsku. Absolvovala semináre divadelnej kritiky AICT v rámci festivalov v Nemecku, Poľsku, Maďarsku a Holandsku. Pracuje v dokumentácii Divadelního ústavu/Institut umění Praha, je internou pedagogičkou Katedry teorie a kritiky  a externe vyučuje na Katedre produkce.