Kde je dedko?

Vytlačiť

Scénografia: Dáša Krištofovičová
Dramaturgia: Ivan Sogel
Hudba a texty piesní: Peter Lachký
Scenár a réžia: Silvia Vollmannová
Asistent réžie: Peter Creek Orgován 

Účinkujú:

Repka Cukrová: Andrej Sisák
Farmár, Roztočec Chmeľový: Peter Creek Orgován
Straka, Králik Majo, Kobylka: Mariana Bódyová
Psota Repová, Králik Ivo: Erika Molnárová

 

Dramatizácie klasických rozprávok sú v bábkových divadlách (a nielen v nich) veľmi časté, žiadané, plniace hľadisko i divadelnú kasu. Oveľa ľahšie sa ponúkajú, predávajú Soľ nad zlato, Tri prasiatka/kozliatka, Medovníkový domček ako neznámy, nový titul (hoc kvalitný). V aktuálnom repertoári bábkových divadiel preto nájdeme Zlatovlásku (Bratislavské bábkové divadlo), Ako išlo vajce na vandrovku (Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre), Kocúra v čižmách (Bábkové divadlo na Rázcestí), Červenú čiapočku (Bábkové divadlo Žilina), Škaredé kačiatko (Babadlo), Janka Hraška (Bábkové divadlo Košice) atď. „Objednávatelia“ (pani učiteľky, rodičia) sú spokojní, názov predsa zaručuje storočiami overenú kvalitu, mravné posolstvo, pevné stereotypy. Tvorcovia však do známeho príbehu často vnášajú nový pohľad, moderné spracovanie, a práve to je pre detského diváka príťažlivé. Dieťa očakáva invenciu. Pozná pôvodný príbeh a teší sa z toho, keď je iný, keď ono na to príde. Pre detského diváka je smiešne narušenie konvencie, keď je napríklad stará mama silná, aktívna cvičiteľka bojového umenia, vlk vegetarián, princ bojko, keď sa na hlavné postavy koná konkurz.

V košickom bábkovom divadle si tentoraz tvorcovia vybrali príbeh o ťahaní repky, no cez optiku spomínanej poľnohospodárskej plodiny. Zrazu sa všetko javí inak.

Autorka scenáru a režisérka, Silvia Vollmannová, čerstvá absolventka bábkarskej réžie a dramaturgie na Divadelnej fakulte VŠMU, sa v Bábkovom divadle v Košiciach predstavila prvýkrát. Spolu so scénografkou Dášou Krištofovičovou a autorom hudby a piesní Petrom „Petiarom“ Lachkým. Táto trojica dala inscenácii veľmi mladícky, svieži ráz.

Silvia Vollmannová už na škole ukázala, že autorské divadlo je jej blízke – špeciálne dokumentárne divadlo (doku-dráma). Cez príbehy konkrétnych ľudí zdokumentovať určitý problém, pocit, s ktorým sa vieme stotožniť, nájsť sa. V Hola, Madrid, KBT VŠMU (nominácia na Dosky 2013 v kategórii Objav sezóny) pocit domova, jeho hľadanie v iných „vodách“, v Chlap(c)och, Štúdio 12 + KC Dunaj, pocit dospievania, zodpovednosti, slobody, v projekte budbabkar.2015, Divadlo Lab (absolventská inscenácia) pocit absolventa. Vie zachytiť, zapísať dialógy tak, akoby sme ich počuli na ulici, no stále je to „divadlo“. Silvia Vollmannová pracuje s výrazovými prostriedkami bábkového i činoherného divadla. Prepája ich. V jej inscenáciách nachádzame predmety, s ktorými pracuje metaforicky – mení ich funkciu. Z balóna sa stáva dav ľudí v metre, ale i hladina vody ľudských problémov, z duše pneumatiky vytvára psa i tiesnivý pocit na duši. Jej tvorba srší ľudskosťou, pravdivosťou. Kým na škole preferovala dospelého diváka, v profesionálnych bábkových divadlách tvorí (zatiaľ) pre deti (Bábkové divadlo Žilina – Klára a dvanásť mesiačikov, Divadlo na cucky v Olomouci – Pohádka na cucky). Ani v detských hrách však neubrala zo svojho humoru a smiešne-bolestivej pravdy („Rodina? To je, že sa budeme mať radi, aj keď sa spoznáme.“[1]).

Známy ľudový príbeh o dedkovi, ktorý ťahal repu, babka dedka, vnučka babku, psíček vnučku, mačka psíčka, myška mačku, nám autorka scenáru S. Vollmannová vykreslila cez rozprávanie repky. Ako rastie, stretáva kamarátov (Straku), ale i „kamarátov“ falošných, ktorí chcú dobro len sami pre seba (Psota Repová či Králiky). Učí sa, čo je rodina. Spoznáva záhradníka i svoje poslanie. Na „malom“ príbehu zo záhrady autorka rieši veľké témy priateľstva, súdržnosti, rodiny. Kým v predchádzajúcej košickej škôlkohre Zuzany Kollárovej Janko Hraško a iné hraškoviny sme sa ako diváci ocitli v kuchyni, Silvia Vollmannová dej „zasadila“ do záhrady. Využíva všetky predmety, ktoré sa s týmto prostredím viažu (hadice, krhla, nožnice, nádoba na postrek atď.). Repku pomáhajú ťahať, ako v pôvodnej predlohe, všetci okoloidúci – v divadle diváci, deti s rodičmi. Na koniec rozprávky sa dozvieme, aké je skutočné využitie cukrovej repy. Robia sa z nej cukríky. Tie herci rozdajú deťom, ako spomienku na repku.

S. Vollmannová na malom priestore vytvorila vtipné postavičky, dialógy plné slovných hier (Farmár: Čo ti seje!?, Roztočec: Potom to roztočíme!, Kobylka: Vzhľadom na okolnosti, preskočím na koniec. a i.).

Scénu v inscenácii tvorí multifunkčný paraván, ktorý slúži ako podstavec pre repku, ale i výkryt pre vodenie bábok a v závere sa mení na stánok so sladkosťami. Inscenácia sa začína na prázdnom javisku, na ktoré z prepadliska rastie repka. Tento divadelný „zázrak“ prežívali malí diváci s otvorenými ústami. Repa naozaj vyrástla v košickom bábkovom divadle. Autorka scény, bábok, kostýmov Dáša Krištofovičová, študentka absolventského ročníka Katedry alternativního a loutkového divadla pražskej DAMU – odbor scénografia, ktorá spolupracovala s režisérkou už na viacerých projektoch, vniesla do textu pravú bábkovosť. Nezapratala javisko zbytočnosťami. Na jednom paraváne vytvorila niekoľko prostredí.

Okrem farmára sú všetky postavy bábkové, niektoré majú dvojaké vodenie. Straka je vodená ako manekýn, ale má i čempuritu na let, repka je plošná bábka, ale i herec v kostýme s pokrývkou hlavy s listami, zaujímavými bábkami sú zajace. Tento typ bábok použila scénografka i v žilinskej inscenácii Klára a dvanásť mesiačikov. Ide o plošné, textilné bábky, kde si herec navlieka svoju hlavu a ruky, nohy mu vodí iný herec, alebo si navlieka hlavu a rukami animuje nohy. Tieto bábky sú veľmi dynamické, vtipné, pracujú s mimikou herca, komická je proporčnosť veľkej ľudskej hlavy a malého textilného telíčka. Vyžadujú však zladenie bábkohercov. Dialógy zajacov boli vrcholom inscenácie, práve pre výtvarnú podobu bábok, postáv.

Kostýmy sú tvorené čiernym základom s farebnými doplnkami (slamený klobúk, gumáky, károvaná košeľa). 

Hudobne dotvoril detskú hravosť hudobník, textár a pesničkár Peter „Petiar“ Lachký. So svojimi pesničkami sa zúčastňuje na mnohých festivaloch, prehliadkach, koncertuje po celom Slovensku, Čechách a Poľsku. Hudbu pre bábkové divadlo komponoval prvýkrát. Jeho texty podporili text Vollmannovej. Dýchajú ľudskosťou, humorom.

„Ktovie, čo nás zajtra čaká
 snáď už zajac nepríde.
 To je dobré, to sa ráta
 mať pri sebe kamaráta.

 To je dobré, to je fajn
 vysadnime na kombajn.
 To je dobré, to sa ráta
 mamu, otca, sestru, brata.
 Aj ten mesiac ku hviezdam
 tisne sa, nech nie je sám.“[2]

Herectvo v inscenácii bolo veľmi dobre vyvážené. Herci sa bavili na svojich postavách, vymýšľali im rôzne tiky, smiešne charaktery, vytvorili si ich. Režisérka to vysvetlila: „Keďže som spolupracovala s mladým hereckým kolektívom, tak sa mnoho vecí z hľadiska textu aj koncepcie menilo, a tak sme všetci zažili zaujímavé tvorivé obdobie. A tak aj v samotnom predstavení cítiť kopec kolektívnej tvorby. Snažili sme sa vytvoriť inscenáciu nielen pre malých divákov, ale aj pre ich rodičov. Snažili sme sa do výsledného tvaru dostať vtipy a gagy, ktoré by zabavili aj dospelého diváka.“[3] Práve adresovanie celej rodine je cenné. Baví sa dieťa i rodič. Herci vťahujú diváka do deja, zapájajú ho do ťahania repky.

Režisérka sa pokúsila zobraziť klasický príbeh inak. Divák sa bavil, no na veľkú škodu celej inscenácie, celého tvorivého procesu, je postava repky. Vyvstáva totiž veľa otázok, napríklad, prečo ju hrá herec, keď je to TÁ repka? Teší sa, alebo nie, z chemického procesu, ktorý ho/ju čaká? Máme jesť cukríky z hlavnej postavy? Vysvetlí niekto malým divákom, kde je dedko? Všetko sa udialo prirýchlo, divák by ešte potreboval záver – akési zhrnutie, čo sa stalo a prečo. Tú záverečnú bodku.



[1] Vollmannová, S. Ako sa ťahá repka. Scenár, s. 2.

[2] Vollmannová, S. Ako sa ťahá repka. Scenár, s. 12.

[3] www.kosickespravy.sk/ako-sa-taha-repka

Publikované online: 14.10.2015

Barbora Krajč Zamišková

Barbora Krajč Zamišková absolvovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor estetika - slovenský jazyk a literatúra, a Divadelnú fakultu Vysokej školy múzických umení v Bratislave, odbor bábkoherectvo. Pôsobí ako herečka vo viacerých slovenských divadlách a ako prodekanka pre štúdium a pedagogička na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave.