JEŽIŠKO NARODENÝ V KOŠICKOM U.S. STEEL-E

Vytlačiť

Scenár a réžia: Ádám Badin a.h.
Scénografia: Szilárd Boráros a.h.
Dramaturgia: Katarína Hegedüsová
Hudba: Milan Rendoš a.h.
Etnografická a pohybová spolupráca: Vladimír Urban a.h.
Účinkujú: Miroslav Kolbašský, Erika Molnárová / Maja Lučić a.h., Ivan Sogel, Beata Dubielová / Jana Stieranková a.h., Juraj Fotuľ, Peter Creek Orgován, František Dolejší
Hosťujúci hudobníci: Jana Kačuriaková, Eva Čižmárová, Mária Pribulová, Ľubomír Kristian, Gregor Regeš
Premiéra: 30. novembra 2007, Bábkové divadlo Košice

December je pre bábkové divadlá ideálnym lukratívnym mesiacom. Škôlky, školy a najmä podniky majú mimoriadny záujem o bábkové predstavenia. „Po bábkovom predstavení sa budú pre deti našich zamestnancov odovzdávať darčeky“, oznamujú organizátori podujatia. Divadlá sú ochotné každoročne „prežiť“ zdĺhavé odovzdávanie darčekov, aj s povinnými pesničkami a básničkami detí. Pretože repertoárové tituly si divadlá obyčajne nechcú „vystrieľať“, stáva sa predvianočná tematika eldorádom pre mnohých autorov. Do akých „originálnych“ situácií sa v posledných rokoch dostal Mikuláš, Dedo Mráz, Santa Claus, anjeli, čerti a ďalšie nadzemské a podzemské bytosti (vrátane činohernej produkcie), by už dnes vydalo na samostatnú štúdiu. Teraz to postihlo aj Ježiška.

Košičania majú s uvedením známeho biblického príbehu o narodení Krista už svoje skúsenosti. V decembri 1993 uviedol český režisér Petr Nosálek vo svojej úprave betlehemskú hru Ferka Urbánka pod názvom Jezuliatko, nadväzujúcu na tradície ľudového divadla z obdobia Adventu, Vianoc a Troch kráľov. Inscenácia sa v zdarilej výprave Miroslava Dušu zaradila k tomu najlepšiemu, čo sa dovtedy v divadle uviedlo. Na tejto tradičnej ľudovej báze postavil v decembri 2007 svoj scenár hry Košický Betlehem alebo Ježiško v nás aj hosťujúci režisér Ádám Badin. Tvorí kostru inscenácie. Ukončil tak s košickým súborom vlastnú trilógiu (Braček Jelenček, Zlaté pierko), vychádzajúcu zo slovenskej ľudovej slovesnosti. Pri poslednom projekte nezostal iba pri interpretácii jej tradičnej podoby, ale príbeh programovo aktualizoval. Zasadil ho do konkrétneho, súčasného prostredia Košíc s otázkou, ako by reagovali dnešní ľudia na príchod Spasiteľa.

Badin začína hru v skratkovitých tvaroch príbehom o stvorení sveta a prvých ľudí, ich stretnutím s hadom, porušením Božieho príkazu a konečným vyhnaním Adama a Evy z raja. Hneď potom, ostrým strihom, s autorovými veršami, putuje Svätá rodina po uliciach Košíc, hľadajúc si nocľah pred blížiacou sa nocou. Vyberme sa spoločne s ťarchavou Máriou a Jozefom na púť mestom aj my. Klopú na dvere prvého domu, ale odtiaľ sa im ozve iba nevľúdny hlas obchodníka-butikára: „Čo búchate ? Čo klopete? / Je zavreté“. A dodáva: „To nie je hotel, ale butik“ - rázne ich pošle preč. S prosíkom klopú na dvere ďalšieho domu, odkiaľ sa ozýva divoká muzika. Víta ich majiteľ diskoklubu: „Kto tam ? / A čo tu klopete ?/ Maladci, nu pašli, pašli, davaj... / Kalinkakalinkakalinkamaja... / Máme diskotéku, zaplaťte“. Taktiež nemá pre nich nocľah a hnevá sa, že ho vyrušili pri počítaní peňazí. Bezmála ich potom zrazí taxikár, ktorý je ochotný zobrať ich „za tri kilka“, lebo nie je „sociálka“. Nakoniec sa nad nimi zľutuje a vysadí ich na košickej periférii. Tam búchajú na vráta najväčšieho miestneho chlebodarcu, šéfa U. S. Steel-u.

Riaditeľ U. S. Steel
Čo to, kto to,
rušíte nás prostred noci!
Tu sa neleňoší, ale robí.
Je to U. S. Steel – fabrika,
Košice aj Amerika.
Jozef – Mária
Nechceme už ďalej prosiť.
Musíme sa niekde zložiť.
Riaditeľ
Chcete sa tu niekde zložiť?
U nás musia všetci robiť.
Jozef – Mária
Len nám aspoň poraďte,
kdeže pre Syna Božieho jesto
v tomto meste skromné miesto?
Riaditeľ
I am bussy at the moment.
Hen tam tu jednu dielňu mám.
Kde hutník, zlievač robí si sám.
Inšie tu pre vás nemám.
Jozef, Mária
Azda sa tam pomestíme!
Riaditeľ
Don§t you understand, what it is?
Here is a big bussiness.
......
To miesto bude pre vás dobré!


Zlievarenská dielňa U. S. Steel-u sa stáva Betlehemom, kde Mária porodí Ježiška a položí ho na seno do jasličiek – do veľkej zlievarenskej nádoby.

Biblický príbeh pokračuje tradičnými pastierskymi hrami s Fedorom, Stachom, Bačom, Kubom a Starým. Badin ich obohatil o humorné regionálne texty z Myslavy. Spiacich pastierov prebudí anjel, ktorý ich privedie až do Betlehema, pred „júestyl“. Tam sa vzájomne posmeľujú. Kubo: „Ty neboj nič, keď nás uvidia, / hneď sa tu všetci vystrašia.“ Starý: „Zavolaj len ty hneď na riaditeľa, / do pozoru sa dá celá Amerika. / Aj tu tá fabrika.“ Nakoniec pastieri nájdu dielničku, kde hutníci a zlievači svojim dychom zohrievajú Ježiška a oferujú mu svoje dary. Do hry vstupuje (na aute) šéf košického podsvetia Herodes. Žid ho ihneď informuje, že sa narodil nový kráľ. Herodes sa rozhodne nepustiť na svoj „pľac“ nikoho iného a žiada Troch kráľov, aby ho informovali o mieste narodenia dieťaťa. Vyberú sa za hviezdou a tá ich privedie až pred fabriku, kde Baltazár organizuje ďalší postup: „ Gašpar, ty prehovoríš vrátnika, / Melichar, ty nájdeš riaditeľa. / A ja nájdem dajakého hutníka, / nech nám ukáže, kde je tá dielnička.“ Zatiaľ Herodes prikazuje vojakom vyvraždiť neviniatka do dvoch rokov. Herci chodia s baterkami medzi obecenstvom a hľadajú deti do dvoch rokov. Žid v jidiš od radosti spieva a tancuje s Herodesom. Objaví sa Smrtka a hoci jej Herodes sľubuje všetky svoje hotely, penzióny, rulety, aj čo jeho „vypaľovači od ľudí zobrali“, predsa berie Herodesa, za pomoci Čerta do pekla. Prikazuje mu, aby sa poponáhľal, lebo musia „Košice vypratať od všetkých hriešnikov.“ Prichádza Cigán z Luníka IX., pobije sa s gazdom a ten na neho pošle psa. Bezmála by tak dopadol aj bezdomovec Šaňo, ale ten gazdu uhovorí, že predsa idú Vianoce... Všetko sa na dobré obráti a všetci spoločne putuje so spevom a tancom do Betlehema. Pozývajú aj deti v hľadisku, aby sa k ním pridali. Herci zapaľujú sviečky a počas spevu ich pokladajú pred Betlehem.

Považoval som za potrebné podrobnejšie sa venovať Badinovmu textu Košický Betlehem alebo Ježiško u nás. V programe a pedagogickom liste vydanom k inscenácii sa totiž píše o originálnej, prípadne objavnej divadelnej interpretácii známeho biblického príbehu. Tvorcovia zdôvodňujú jeho aktualizáciu využitím divadelnej paraboly. Pravda, za zveličovaním by sme mali nájsť hlbšiu pravdu, hlbšie poznanie alebo morálne poučenie. Nech mi k tejto tematickej oblasti paralelne poslúžia príklady z kresleného seriálu (a neskoršie aj filmového spracovania) Effelovho Stvorenia sveta, Váhovej bábkovej hry Na počiatku bola nuda (uviedli ju aj Košičania v Katušovej réžii roku 1961) a autori muzikálu Jesus Christ Superstar. A to iba preto, aby som snáď nebol obvinený z nepochopenia žánru. Pokiaľ Bagin vodí Máriu s Jozefom po košickom butiku a diskotéke, kde nenájdu prístrešie, je táto paralela odrazom charakteru určitej skupiny ľudí. Ak sa však dostanú pred fabriku U.S. Steel-u a jednajú s konkrétnou osobou, teda s jej riaditeľom a ten im ponúkne fabrickú dielničku, nemá to už s biblickou paralelou nič spoločné. (Iste lepšie by sa k ním zachovali obyvatelia nejakého detského domova, alebo domu dôchodcov...). V tomto momente sa humorne aktualizovaný príbeh láme na paródiu s neskrývanou reklamou. To je aj moja odpoveď na kľúčový moment Baginovej adaptácie a prípadnú diskusiu o narodení Ježiška.

Omnoho presvedčivejšie vyšiel z inscenácie Ádám Badin ako režisér. Rozohráva príbeh nielen na javisku za paravánmi s maňuškami, ale pre početnú skupinu hercov, predstaviteľov dedinských koledníkov (v štylizovaných krojoch), vytvára hrací priestor aj pred javiskom a v hľadisku. Zásluhou výtvarníka Szilárda Borárosa nemáme pocit stiesnenosti z košického plytkého javiska. Hĺbku získava vysúvaním kopuly tavičskej dielničky-Betlehema, ktorá sa otvára a kde vo veľkej, zlatej hutníckej nádobe leží Ježiško. Okolo neho krúžia figúrky zlievačov a vojakov. Kulisa košického Jeruzalema pôsobí farebne tmavo, neútulne a v rámci režijnej koncepcie je doplnená aj o súčasné dopravné prostriedky. Samostatnými scénickými prvkami sú trojrozmerné domy butikára a diskotekára, obohatené o svetelné efekty a mechanické hračky. Ožívajú v momente, keď do konštrukcie vstúpi herec, ktorý sa spoločne s domom stáva súčasťou príslušnej postavy. Traja králi, usadení vo veľkých zvieratách, pôsobia vtipne a monumentálne. Iba v prípade pastierov vyznieva neadekvátne biela maska Starého, s prekríženými čiernymi linkami. Priveľmi negatívne pôsobí maňuška Žida. (Je zaujímavé, že v inscenácii z roku 1993 bola nahradená Hadom).

Herecký kolektív, predstavujúci viacero postáv, je mimoriadne disciplinovaný. V dvoch prípadoch sú postavy alternované študentkami bratislavskej bábkarskej katedry (Maja Lučić, Jana Stieranková), ktoré som už z časových dôvodov nestihol vidieť.

Víťazstvom inscenácie je hudba Milana Rendoša, interpretovaná naživo hudobníkmi a spievaná hercami dvoj až trojhlasne. Konečne som v bábkovom divadle po dlhom čase počul hudobný prejav bez plejbeku. Takáto hudba dokáže vytvoriť potrebnú atmosféru betlehemskému príbehu. Ak k tomu prirátame pohybovú spoluprácu Vladimíra Urbana, využívajúceho malý scénický priestor pre adekvátny ľudový prejav hercov, vytvára sa nám celkový obraz inscenácie, prekrývajúci aj spomínané prešľapy a nedostatky.

Publikované online: 30.11.2007

Vladimír Predmerský

Vladimír Predmerský je historik a kritik bábkového divadla, dramaturg a režisér. Počas štúdií bábkoherectva na Bábkarskej katedre DAMU v Prahe začal svoj záujem venovať výskumu dejín slovenského bábkového divadla. Prvé poznatky, ktoré publikoval v druhej polovici 50. rokov sa stali podkladom pre napísanie vôbec prvých dejín o slovenskom bábkovom divadle (1966). Ďalším výskumom vznikli vysokoškolské skriptá pre DAMU v Prahe. Ako dramaturg a režisér pôsobil v bábkovom divadle v Žiline a v Bratislave, hosťoval v zahraničí (Chorvátsko, Srbsko). V rokoch 1972 – 1993 pôsobil v Slovenskej televízii ako vedúci dramaturg tvorivej skupiny pre deti. V školskom roku 1989/90 založil a viedol na DF VŠMU bábkoherecké oddelenie, z ktorého vznikla Katedra bábkarskej tvorby VŠMU. Od roku 1996 pracoval v dokumentačnom oddelení Divadelného ústavu v Bratislave.

V kontexte dejín slovenského divadla sa systematicky zaoberá výskumom dejín slovenského bábkového divadla od 19. storočia, činnosťou ochotníckych súborov a vývinovým etapám profesionálnych bábkových divadiel po súčasnosť. Je autorom viacerých štúdií a publikácií – Príspevok k dejinám slovenského bábkového divadla do roku 1945 (1966), Amatérske bábkarstvo na Slovensku po roku 1945 (1967), Slovenské profesionálne bábkové divadlo (1970), Feldekova poetika v bábkovom divadle (1978), Čaro oživenej fantázie (1979), Päť pohľadov na podobu slovenskej bábkovej hry (1980), Dejiny bábkového divadla na Slovensku do roku 1950 (1985), Rozprávka na javisku (1996), Bábkarská Bystrica (1996), A. E. Timko: Krumpľová komédia (1996), Slovenské bábkové divadlo 1945-1971 (1998), Bábkové divadlo v rokoch 1890-1970 (1999). Spoluautor a editor publikácií Pohľady a výhľady (1997), Šamani, mágovia a komedianti (2002), Henryk Jurkowski: Metamorfózy bábkového divadla v 20. storočí (2004), Erik Kolár, ľudský človek-pedagóg (2007), Karel Brožek (2015) a kníh k výročiam slovenských bábkových divadiel. Autor hesiel do slovenských a československých encyklopédii a slovníkov (Malá československá encyklopedieEDUS, Ilustrovaný encyklopedický slovník, Beliana). Publikuje v odborných časopisoch doma i v zahraničí, vystupuje na medzinárodných konferenciách a seminároch. Pôsobil v porotách na domácich i medzinárodných divadelných a televíznych festivaloch. Scenárista a komisár výstav o slovenskom a československom bábkovom divadle na Slovensku, v Čechách, Belgicku, Indii, Filipínach a v Srbsku.  

Prednášal na Bábkarskej katedre DAMU v Prahe, na FF UK v Bratislave, DF VŠMU, na Umeleckej akadémii v Osijeku (Chorvátsko) a v rámci Studia Academica Slovaca. Je nositeľom Ceny Ministerstva kultúry za dlhoročnú obetavú prácu v oblasti rozvoja pôvodnej televíznej tvorby pre deti (1986). Za celoživotnú tvorbu získal medzinárodnú cenu Malý princ (2009) v Srbsku a za televíznu tvorbu pre deti Cenu Dunaja (2010). V roku 2017 sa stal laureátom Ceny Slovenského centra AICT a je držiteľom ocenenia za rozvoj a reprezentáciu Bratislavského samosprávneho kraja Výročná cena Samuela Zocha 2018.