ÍRSKA PORTIA SO SLOVENSKÝMI KONOTÁCIAMI

Vytlačiť

Divadlo Andreja Bagara Nitra

Preklad: Zuzana Vajdičková
Dramaturgia: Daniel Majling
Scéna: Pavol Andraško
Kostýmy: Jana Hurtigová
Hudba: Róbert Mankovecký
Réžia: Michal Vajdička
Účinkujú: Zuzana Kanócz(Portia), Dušan Cinkota, Braňo Matuščin (Raphael), Dana Kuffelová (Marianne), Ivan Vojtek st.(Sly), Eva Pavlíková (Maggie), Žofia Martišová (Blaize), Peter Oszlík (Senchil), Zuzana Moravcová (Stacia), Milan Ondrík (Damus), Martin Nahálka (Fintas), Juraj Loj (Fintas, záskok za M. Nahálku od septembra 2007)
Premiéra 19. a 20. január 2007 v DAB Nitra

Írska dramatika sa v repertoároch slovenských divadiel neobjavuje často. Práve preto aj meno Marina Carr môže pôsobiť na slovenského diváka viac exoticky, než ako automatická asociácia pozoruhodnej írskej dramatičky. Jej divadelná dráma Portia Coughlanová, ktorú Divadlo Andreja Bagara v Nitre uviedlo v januári 2007 otvára témy, pre slovenské prostredie nanajvýš aktuálne. Slovensko a Írsko zrejme nespája iba početná komunita Slovákov žijúca v Írsku, ale aj agrárny charakter krajiny, rozsiahly vidiek, či podobné problémy, s ktorými oba štáty, v odlišnom časovom horizonte, vstupovali do EÚ.

Nie náhodou mladá divadelná dvojica Michal Vajdička a Daniel Majling úspešne uviedli svoju už tretiu drámu z írskeho prostredia. Nitrianska inscenácia potvrdila, že režisér Michal Vajdička s dramaturgom Danielom Majlingom majú predovšetkým výbornú intuíciu a schopnosť orientovať sa v súčasnej írskej dramatike.

Prvú skúsenosť s írskou drámou mali ešte ako poslucháči VŠMU, kde úspešne pripravili inscenáciu Opustený západ od Martina McDonagha a neskôr v košickom Štátnom divadle Krásavica z Leenane od toho istého autora, ktorá získala v roku 2005 tri nominácie na DOS-ky.

Dej Portii Coughlanovej poukazuje na sociálne problémy vidieka, na rozpad tradičného modelu rodiny, kde jednotliví členovia nie sú schopný racionálneho úsudku, takže sa orientujú a na seba reagujú predovšetkým prostredníctvom emócií. Tie zase vychádzajú z prostredia, v ktorom sa kladie dôraz na razantné dodržiavanie tradícií a akejsi pseudomorálky. Portia Coughlanová je dievča žijúca v manželstve, ktoré navonok spĺňa všetky prvky danej vidieckej morálky. Jej manžel Raphael(Braňo Matuščin) svojej rodine vytvára priaznivé finančné zázemie a od Porti očakáva, že bude plniť úlohu manželky - gazdinej, podľa morálneho modelu vidieka. Portia však tento model vedome narúša a demonštratívnym spôsobom sa snaží vybočiť z tohto zabehnutého rodinného systému. Deklaruje svoju nenávisť k vlastným deťom, svoju sexuálnu nespokojnosť s manželom. Iritujúcimi momentmi sú pre ňu práve flegmatické reakcie manžela, ktorý striktne udržiava dojem fungujúcej rodiny. Portinou reakciou sú úniky do snového sveta, ktorý upevňuje komunikáciou s mŕtvym bratom - dvojčaťom. To, že do disfunkčnej rodiny sa nedostala nepodareným manželským zväzkom, ale iba z rovnako disfunkčnej rodiny prišla a teraz sa orientuje na základe rodinných skúseností a traumy, prezrádza jej prvý kontakt s rodičmi a starou mamou. Sly(Ivan Vojtek st.), Marianne(Dana Kuffelová) a Blaize(Žofia Martišová) Scullyoví stelesňujú jeden zo základných problémov nielen hlavnej hrdinky, ale sú symbolom veľkej choroby spoločensko-sociálnych pomerov na vidieku. Portini rodičia Sly a Marianne sú typickým párom, ktorý navonok evokuje partnerskú idylu, svojím konaním spĺňajú všetky povinnosti vidieckej „morálky“. Marianne je oddane podriadená manželka a pokorne prijíma dominantné postavenie manžela Slya. Ten je zas podriadený svojej matke Blaize, ktorá vlastné traumatické skúsenosti z rodiny kompenzuje agresivitou a istým spôsobom aj šikanou synovej rodiny. Ide o uzavretý kruh, nad ktorým visí základné pravidlo, prísne dodržiavať tradície a nevyčnievať z prostredia, v ktorom žijú. Všetky postavy spája práve vzťah k vidieku, základom sú prosperujúce statky a zabehnuté poľnohospodárstvo. Aby nebola ohrozená prosperita, tak životné priority musia podriadiť majetku. Talent Portinho brata tak na rodinu pôsobil skôr problematicky, než výhodne. Generačne príbuzné okolie Porti zapadá do pomerov a postupne v každom jednom prebieha proces degradácie okolím.

Portia sa búri proti prostrediu v ktorom musí žiť, ale základom jej frustrácii je smrť dvojčaťa, s ktorým neustále komunikuje a nedokáže sa konfrontovať z jeho smrťou. Táto udalosť je podľa Porti, ale aj jej okolia hlavným dôvodom jej radikálneho chovania a používa sa aj ako jediný argument, ktorým vysvetľujú a ospravedlňujú jej spoločenské zlyhania. Zaiste v hre sa niekoľko krát zdôrazňuje duševné prepojenie dvojičiek, ale v prípade Porti sa oprávnene môžeme domnievať, že ide aj o akúsi zámienku, či dokonca zneužitie tejto udalosti na obhájenie svojej vzbury. Možnosti riešenia jej rozpoltenosti odmieta už v zárodkoch. Grotesknosť, ktorá kompenzuje patetickosťou celého príbehu vnášajú postavy prostitútky Maggie(Eva Pavlíková) a jej partner Senchil(Peter Oszlík). Maggie sa oficiálne hlási k svojmu remeslu a uvedomuje si svoju moc nad všetkými dedinčanmi. Je to práve ona, ktorá môže ilúziu morálnej, tradíciami založenej vidieckej spoločnosti rozbiť. Okrem toho, že je symbolom narušenia tradícií a zabehnutých pomerov, svojou netabuizovanou sexualitou vzbudzuje istý rešpekt. Na mužskú populáciu autoritatívne pôsobí jej prirodzená sexuálna nadradenosť a na ženy neschopnosť docieliť takého erotického efektu, ako to dokáže prostitútka Maggie. Vo vidieckom prostredí sa navyše objavuje s partnerom, ktorý všetky vidiecke predstavy o mužnosti narúša.

Tvorcovia vsadili najmä na herecký potenciál súboru Divadla Andreja Bagara. Jednotlivé postavy veľmi premyslene obsadili, čím pozoruhodnému hereckému súboru v Nitre poskytli priestor pre hereckú kreativitu a umožnili im konfrontovať sa aj so súčasnou írskou poetikou. Režisér Michal Vajdička zdôraznil predovšetkým snovú podobu drámy, pričom vyzdvihol najmä psychické prepojenie dvojčiat. Ráznym akcentom na Portine úniky z reality poukázal na základný problém nielen Porti, ale aj ľudí z jej okolia. Najsilnejšou stránkou inscenácie je precízna práca s herectvom.

Zuzana Kanócz ako Portia vyzdvihla racionalitu postavy nad emóciami, čím sa dokázala vyhnúť zbytočnému pátosu, naopak aj najvyhrotenejšie situácie pôsobili prirodzene a citlivo. Jednu z najpôsobivejších hereckých interpretácií predviedla Eva Pavlíková (Maggie), ktorá sa z grotesknej prostitútky postupne prepracovala k triezvo uvažujúcej žene s prísnymi zásadami a skutočnou morálkou a ľudskosťou.

Bez povšimnutia nemôže ostať ani Žofia Martišová(Blaize Scully), ktorá opäť potvrdila, že jej herecké dispozície ju radia medzi popredné herečky, nielen v Nitre. Martišovej Blaize bol obraz starej ženy, ktorá je sama zo seba a svojho života frustrovaná no na rozdiel od vnučky Porti sa nedokázala vzbúriť.

Nitrianska inscenácia Portia Coughlanová má svoju komornú atmosféru a predovšetkým citlivosť, prostredníctvom ktorého sa divák konfrontuje s témami, ako drsnosť zaostalého vidieka, resp. vidiečanov, či prílišný apel na dodržiavanie tradícií, alebo majetkové záležitosti povýšené nad záujmy a potreby ľudské. Že by boli tieto témy iba írskou záležitosťou ? Aj keď pre väčšinového, spravidla meštiackeho diváka v Nitre nemusí byť Portia Coughlanová najvyhľadávanejšou produkciou DAB, tak inscenácii prislúchajú popredné miesta umeleckej kvality v repertoáre nitrianskej činohry.

Walter Nagy

Publikované online: 19.1.2007

Walter Nagy

Walter Nagy absolvoval štúdium divadelnej vedy na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. V priebehu štúdia absolvoval študentské stáže na Katedre divadelnej vedy  Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe a ELTE v Budapešti. V roku 2010 začal interné doktorské štúdium na Katedre teórie a kritiky DAMU v Prahe, kde pracuje na téme Inscenácie Jozefa Bednárika v 70. a 80 rokoch v kontexte česko-slovenskej divadelnej kultúry. Spolupracuje s divadelnými periodikami kød (SK) a Dialog (PL). Orientuje sa predovšetkým na divadelnú kultúru v krajinách V4. Zaoberá sa metódou „oral history“ a jej využitím v teatrológii. Pravidelne spolupracuje s Inštitútom dokumentárneho filmu v Prahe.