Hľadanie jazyka...

Vytlačiť

Dramaturgia: Viki Janoušková, Patrícia Jarjabková
Hudba:
Jakub Janoušek
Výtvarná spolupráca:
DSS PRIMA
Réžia:
kolektív a Viki Janoušková
Účinkujú:
klienti a pedagógovia DSS PRIMA a Patrícia Jarjabková–Garajová, Dagmar Rúfusová

Premiéra: 1. októbra 2011, TICHO a spol. - Divadelný (a iný) klub, Centrum divadla, literatúry a vzdelávania, Školská 14, Bratislava

„Niesli sme si životom

v balíčkoch zviazané krídla“

(z textu piesne Pati a Dáši)

 

Hľadaním divadelného jazyka rozväzovaním balíčkov so snami, túžbami a predstavami o budúcnosti aj tak možno nazvať ďalší projekt Ticha a spol. – alebo presnejšie Patrície Jarjabkovej-Garajovej a Viki Janouškovej s klientmi a pedagógmi Domova sociálnych služieb Prima v Bratislave. Inscenácia s príznačným názvom Stopy snov alebo Komentované obrazy z netradičného dialógu svedčí o tom, že Divadelný (a iný) klub na Školskej 14 sa vydal na systematickú cestu hľadania novej divadelnej poetiky otvorením sa dialógu s vnútorným svetom klientov Primy.

Prvý krok v tomto hľadaní patril inscenácii Paťa a pastieri, ktorú môžeme považovať za vstupné oboznámenie sa s chápaním divadla a divadelnosti v súvislosti s výchovnými a vzdelávacími zámermi a liečebnou pedagogikou pedagógov Primy, ich klientov i kolektívu tvorcov, ktorí sa na jej vzniku podieľali, za vymedzenie hranice medzi tradičným divadelným jazykom a chápaním zmyslu a poslania divadla a divadelnej práce s tými, ktorí majú nejaké obmedzenia (fyzické či mentálne a pod.). Tým druhým, rozhodujúcim krokom je premiéra Stopy snov..., v ktorej bol veľmi citeľný i pedagogický aspekt práce s klientmi Primy. Ten pravdepodobne rozhodujúco do inscenácie – i do bežne „ticháckej“ – výrazne priniesla „nová“ tvár Ticha a spol. - Dáša Rúfusová, herečka a pedagogička bratislavského Konzervatória. Inscenácia obsahuje totiž prvky tvorivej dramatiky, hereckých cvičených etúd, ktoré sú bežné v praxi hereckej tvorby či divadelnej práce ako takej. Ich zacielenie je tradičné – v rámci procesu vzniku inscenácie smeruje k hľadaniu chápania divadla a podstaty divadelnosti samotnými klientmi Primy a v rámci štruktúry samotnej inscenácie predstavuje veľmi funkčný prvok, prostredníctvom ktorého sa jej tvorcom podarilo vyjadriť niektoré dôležité momenty základnej dejovej línie.

Inscenácia má pomerne zložitú štruktúru – jej úvod a záver patrí nostalgickej piesni v podaní Patrície Jarjabkovej-Garajovej a Dáše Rúfusovej a spiacim „primákom“. Následne sa odvíja rad obrazov, v ktorých sa pomocou čarovnej gule, do ktorej herci vkladali malé guličky - svoje sny – želania, dozvedáme o snoch všetkých zúčastnených. Medzi iným i pre inscenáciu o najdôležitejšom sne – o dramatickom sne Kamily, ktorá si ho splnila napísaním divadelnej hry – rozprávky o princeznej Darinke. (V inscenácii odznela podoba, ktorú jej pomohli upraviť jej profesionálni kolegovia.) Rozprávku, v ktorej boli nielen tradiční hrdinovia bojujúci o princezninu ruku, ale aj stromy, opice či iné zvieratá, ktoré v javiskovom stvárnení tvorili akési mikropríbehy, ale aj známe rozprávkové postavy ako Šípková Ruženka, Červená čiapočka atď.

Kým úvod a záver inscenácie bol predovšetkým v rukách profesionálnych divadelníkov (teda pesničkára M. Janouška, herečiek Garajovej a Rúfusovej), jadro inscenácie patrilo herečkám a hercom Primy, ktorí či už prostriedkami tvorivej dramatiky, tradičných hereckých cvičení a etúd tvarovaných a fixovaných v zmysle dejovej línie Kamilinej rozprávky ju divadelne spodobovali. Neodvíjala sa ale priamo, ale epizáciou – časť z nej sa vždy odohrala až po tom, čo Kamila prečítala nejaký výstup z nej. Jej čítanie však bolo skombinované s komentovanou pomocou Dáše alebo Patrície v rôznych funkciách (rozprávačky, ktorá/é posúvajú dej spolu s ňou, postava bosorky, ktorej treba zabrániť konať zlo atď.), prípadne jednoduchým rozhovorom - dialógom s ňou, prostredníctvom ktorého došlo opäť k odvíjaniu sa základnej príbehovej línie Kamilinej rozprávky. Znázorňovanie bolo realizované nielen slovne (mnohí „primáci“ mali veľa monologických častí), ale aj pohybovo, gesticky či dokonca tanečne (predstavovanie hrdinov, znázorňovanie stromov, zvierat a pod.). V inscenácii boli tak naplno využité všetky postupy, ktoré vedú k aktivizácii divadelnej predstavivosti a fantazijnosti.

Z hľadiska scénografie bol kľúč k inscenácii i rozprávke jednotný, dôraz bol kladený na náznak a predstavivosť tak účinkujúcich, ako aj divákov. Dominovali scénické prvky, ktoré podporovali atmosféru snov a snívania – dáždniky visiace zo stropu, veľká papierová „guľa“ na sny, stojan, na ktorom sa umiestnil nakreslený obrázok s Kamiliným rozprávkovým zámkom, praktikáble na sedenie atď. Jej súčasťou bolo, samozrejme, i stvárňovanie niektorých prostredí pohybom hercov inscenácie či typickým „profesionálnym“ prostriedkom – pomocou slovných dekorácií.

Oproti Paťa a pastieri boli Stopy snov iné v tom, že klienti Primy vytvárali postavy a navyše bolo z ich pohybu a rozprávania cítiť, že rozumejú ich podstate i hlavnému zámeru a že teda v postavách konajú, nie ich iba ukazujú či predstavujú. Výsledkom bola veľká prirodzenosť a uvoľnenosť klientov Primy tak v pohybovom, ako aj slovnom prejave s veľkými náznakmi dialogického vnímania svojich partnerov – čo je vždy základom akéhokoľvek divadelného jazyka...

Podobne ako v Paťa a pastieri aj v Stopy snov boli do vytvárania celku zapojení pedagógovia Primy a opäť veľmi nenásilne. Zúčastňovali sa na všetkých aktivitách svojich klientov a obdobným jazykom ako oni pomáhali vytvárať základný príbeh. Boli ich „ideálnymi“ opornými stĺpmi...

Zmes rôznych techník a herectva aj v podobe snov a ich divadelnej realizácie priniesla ovocie, nie však „iba“ pedagogické a liečebné, ale – a to je dôležité – aj divadelné. V inscenácii je už zrejmý nový jazyk nového divadla...

Dagmar Inštitorisová

Publikované online: 1.10.2011

Dagmar Inštitorisová

Prof. PhDr. Dagmar Inštitorisová, PhD. je absolventkou odboru teória kultúry pri Katedre estetiky a vied o umení Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (1983). Špecializuje sa na dejiny a teóriu divadla so zameraním na teóriu a dejiny interpretácie divadelného diela, súčasné slovenské divadlo a divadelnú kritiku. Je autorkou radu vedeckých monografií, editorkou a spoluautorkou kolektívnych monografií a zborníkov, tiež aj rozprávok, a publikuje tak doma ako aj v zahraničí. Je tiež členkou rôznych spoločností (Klub nezávislých spisovateľov, Slovenská asociácia Rímskeho klubu, AICT, ZSDTK, ČTS, STS). V rokoch 2010 – 2014 viedla projekt ESF Vzdelávanie divadlom, v rámci ktorého sa vzniklo 45 publikácií, 27 workshopov a zrealizovali sa mnohé ďalšie divadelno-vzdelávacie aktivity. V súčasnosti pôsobí na Katedre mediálnej komunikácie a reklamy Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.