Hello, paholok

Vytlačiť

Réžia: Ján Luterán

Dramaturgia: Magdaléna Žiaková

Scéna a svetelný dizajn: Ján Ptačin

Kostýmy: Eva Kleinová

Hudba: Martin Geišberg

Choreografia: Ladislav Cmorej

 

Účinkujú:

Robin Hood: Peter Oszlík

Mních Tuck: Branislav Matuščin

Malý John: Martin Nahálka

Žalárnik Ron: Tomáš Stopa

Alan: Andrej Remeník

Mach: Mário Zeumer

Dávid: Daniel Hlavatý

Trubadúr: Radovan Hudec, a. h.

Lady Mariana: Nikolett Dékány

Dojka Margaret: Gabriela Dolná

Šerif z Nottinghamu: Tomáš Turek

Šerifov poskok Henry: Marián Viskup

Kráľ Ján: Martin Fratrič

Šerifovi vojaci: Juraj Uher, Richard Vass, Juraj Moravčík, Ivan Berec, Vladimír Hučko, Stanislav Palaky, Karol Jenis, Martin Podsklan, Miloš Vlasák, Marek Hrabec

 

 

Spolupráca medzi Divadlom Andreja Bagara v Nitre a režisérom Jánom Luteránom sa začala tým, že DAB prevzalo v roku 2011 do repertoáru jeho úspešnú študentskú inscenáciu Bola raz jedna trieda. Ďalšie réžie na seba nenechali dlho čakať – Kto je tu riaditeľ? (2012), Veľký zošit (2015), Hlava XXII (2019). Po roku prichádza Ján Luterán do nitrianskeho divadla opäť, ale tentokrát v spolupráci so svojou manželkou Marianou. Spolu napísali autorskú rozprávku o legendárnom hrdinovi Robinovi Hoodovi.

Hlavným rozprávačom príbehu je trubadúr (stredoveký básnik a muzikant, ktorý navštevuje hrady a spieva tam piesne na rôzne témy – väčšinou sa týkajú lásky, vzdialených krajín a rytierov). V rozprávke prezrádza, že putoval s Robinom Hoodom a „v ďalekej zemi zažili mnohé bitky, no tá najdôležitejšia nás čakala doma“.[1] Trubadúr následne vyrozpráva príbeh o tom, ako sa anglický kráľ Richard „rozhodol putovať do ďalekej Palestíny na križiacku výpravu. Keď odchádzal, vybral dvoch múdrych biskupov a povedal im: ,Dobre sa o krajinu starajte, kým budem preč. Vládnite ľuďom múdro a dobre.‘“.[2] Kráľ Richard mal však brata Jána, ktorý naňho žiarlil, zmanipuloval biskupov a donútil ich, aby mu prenechali trón, keďže bol jeho pokrvný príbuzný. Odvtedy sa Anglicko zmenilo na nešťastnú a krvou zaliatu zem, pretože ten, kto s Kráľom Jánom nesúhlasil, bol okamžite popravený. Do rodnej krajiny sa nemohol vrátiť ani niekdajší kráľ Richard, pretože „ho zajali a strčili do väzenia. Nikto už nedúfal, že odvážneho Richarda ešte niekedy uvidí. Ale muži z jeho armády sa postupne vracali domov“.[3] Práve v tejto časti príbehu nájdeme prvú zmienku o Robinovi z Loxley, najlepšom lukostrelcovi kráľa Richarda. Do Anglicka sa vracajú muži z armády v oslavnej nálade, ktorá sa však zmení vo chvíli, keď zistia, že z panstva Loxleyovcov zostala iba vyhasnutá pahreba. Rozhodnú sa postaviť proti Kráľovi Jánovi, na čele s Robinom Hoodom. To je hlavný konflikt autorskej rozprávky a zároveň aj jej téma – boj dobra so zlom. Robin so svojou družinou zažívajú rôzne dobrodružstvá – dostanú sa do väzenia, v preoblečení za sluhov vniknú na kráľovskú hostinu, odnesú jedlo a dostanú sa do tajomného Sherwoodskeho lesa. Jedlo rozdajú tým, ktorí sa schovávajú pred krutovládou Kráľa Jána. Robin spoznáva aj Lady Marianu, neter Kráľa Jána, ktorá sa spolu s Dojkou stáva súčasťou zbojníckych prepadov (okrem hostiny ich v lese oberú aj o šaty a ďalšie cennosti). Lady Mariana cíti k Robinovi od začiatku sympatie, ktoré postupne prerastú do lásky. „Škodcom“ tohto vzťahu je Šerif z Nottinghamu, ktorý túži po manželskom zväzku s lady Marianou. Až turnaj rozhodne o jeho prehre a Robinovom nároku na jej ruku. Ani v tejto časti rozprávky v sebe Robin Hood nezaprie hrdinu: „Ruku lady Mariany nechávam jej, nech sa sama rozhodne, komu ju dá. Porúčam sa.“[4]

Šerif sa však nevzdáva a jeho cieľom je obesiť Robina Hooda. Vynorí sa však zbojnícka družina, strhne sa boj, ktorý vyústi v Robinov prospech. Ten rozhodne o spravodlivom potrestaní pre Kráľa Jána a Šerifa z Nottinghamu: slúžiť ľudu. Zväzku medzi Lady Marianou a Robinom Hoodom už nič nestojí v ceste. Robin so svojou družinou a Lady Marianou zvíťazili nad zlom, potrestali ho a „dávali pozor, aby bol každý kráľ ku všetkým spravodlivý“.[5]

Režijno-dramaturgická koncepcia sa sústredí na vykreslenie boja medzi dobrom a zlom. V autorskej rozprávke je prítomných niekoľko konfliktov (Lady Mariana vs. Šerif, Šerif vs. Robin Hood, Kráľ Ján vs. Robin Hood), ktoré majú spoločného menovateľa – boj proti nespravodlivosti. Odvaha a spravodlivosť sa stávajú kľúčovými slovami, ktoré sa vinú celou rozprávkou. Nezanedbateľné je aj prostredie, kde sa dej odohráva – priestory hradu a tajomný Sherwoodsky les. Ján Ptačin vytvoril minimalistickú scénu, ktorá sa podieľa na dynamike inscenácie. Vysoké stĺpy v kombinácii s mäkkým svetlom, znázorňujúce priestory hradu, sa spustením do prepadliska a zmenou osvetlenia „premenia“ na väznicu. Magické čaro príbehu vytvára Ptačin prostredníctvom spúšťania scénických predmetov a svetelných zmien, vďaka čomu má divák pocit, že sa nachádza v tajuplnom a strašidelnom lese. Rozprávku zo stredovekého prostredia dopĺňajú kostýmy Evy Kleinovej. Pri predstaviteľoch vyššej spoločenskej vrstvy uplatňuje výrazné farby, vďaka čomu pôsobia honosne – napríklad šaty malinovej farby s voľnými rukávmi (Lady Mariana), fialový odev s plášťom (Dojka Margaret), čierna uniforma s výrazným opaskom (Šerif z Nottinghamu) a pod. Pri zbojníckej družine Robina Hooda využíva kostýmová výtvarníčka zemité odtiene, odkazujúce na prírodu (napríklad hnedá a zelená). Kostýmy Evy Kleinovej sú pôsobivé vďaka jednoduchým strihom, farebnému minimalizmu a dômyselne spracovaným detailom (napr. voľné rukávy na šatách Lady Mariany, čierne lesklé pásiky na uniforme Šerifa z Nottinghamu a pod.).

Boj Robina Hooda za pravdu a zdolávanie rôznych prekážok na ceste za spravodlivosťou umocňujú texty piesní, ktoré napísal Martin Geišberg. Piesne neposúvajú dej vpred, umocňujú dianie na scéne a zároveň zvýrazňujú potrebu čestnosti a morálky („Kto zažil biedu, hladom súžil sa / mocnosťou pokorený / povstane v boji a v zbroji zrodí sa / družinou obklopený / Nájdená nádej, hrdosť a česť / vynesie ortieľ náš súd / to, čo sa včera nedalo zniesť / zastaví náš Robin Hood“).[6] K autorskej rozprávke zložil Martin Geišberg aj hudbu, v ktorej využíva rôzne folklórne nástroje. Prostredníctvom nich umocňuje vzťah medzi človekom a prírodou. Rovnako pôsobivo dokáže prostredníctvom hudby vystupňovať napätie (prepad na kráľovskej hostine a pod.) a neskôr primäť k vychutnaniu si prítomného okamihu (náhodné stretnutia medzi Robinom a Lady Marianou).

Peter Oszlík stvárňuje Robina Hooda ako odvážneho, drzého a charizmatického hrdinu, ktorý je pripravený bojovať za spravodlivosť v akejkoľvek situácii (útek z väzenia, omráčenie stráží, prezlečenie sa za sluhu, prepadnutie kráľovského kočiara a pod.). Jeho energia a nasadenie sú obdivuhodné – s rovnakým zápalom dokáže vytvoriť zmätok na kráľovskej hostine, zbaliť jedlo pre chudobných a ešte aj flirtovať s Lady Marianou. Detský divák sa dokáže s touto javiskovou postavou identifikovať hlavne kvôli vlastnostiam, ktorými oplýva – čestnosť, hrdosť, nebojácnosť, statočné a chrabré srdce. Ostatné mužské postavy predstavujú typy, ktoré sú ľahko zapamätateľné. Branislav Matuščin kreuje Mnícha Tucka prostredníctvom veľkej lásky k pivu, zopätých rúk, srdečného tónu v hlase a častých pohľadov do nebies. Tomáš Stopa, Andrej Remeník, Mário Zeumer a Daniel Hlavatý stvárňujú členov družiny Robina Hooda. To, čo ich spája, je túžba po spravodlivosti a potrestaní zla. Ich skupinové scény (napríklad prepad na kráľovskej hostine, vstup do Sherwoodskeho lesa, prepadnutie kráľovského kočiaru, vyslobodenie Hooda spod šibenice) poukazujú na silu a súdržnosť ľudí, ktorí našli v trestaní zla a opätovnom nastoľovaní dobra zmysel života. To sa odzrkadľuje aj v choreografii Ladislava Cmoreja – skupinové scény sú prepracované, majú svižné tempo a ešte sú aj zdrojom humoru (skrytie Robina Hooda pod sukňou Lady Marianny počas lúpenia na kráľovskej hostine, prezlečenie členov družiny s cieľom zachrániť Robina Hooda spod šibenice a pod.). Martin Nahálka je v javiskovej postave Malého Johna spočiatku ostražitý a nedôverčivý, čo súvisí s jeho maskou Strážcu lesa. Po súboji medzi ním a Robinom, ktorý sa končí v Johnov neprospech, musí ísť s pravdou von: „Som Malý John. Masku mám na odstrašovanie vojakov. Vždy pustia do gatí, keď ma vidia, a do lesa nikto nevkročí. Ani vy by ste nemali.“[7] Počiatočnú nedôveru vymieňa Nahálka za vďačnosť. Tá súvisí s rozdávaním jedla Robinovou družinou rodinám skrývajúcim sa v tajomnom Sherwoodskom lese. Andrej Remeník využíva v javiskovom stvárnení Alana rýchle pohyby a ustráchanosť vyjadruje zrýchleným dýchaním, obzeraním sa za seba a vydeseným výrazom v očiach. Súvisí to s jeho útekom pred Kráľom Jánom, pretože ulovil zajaca. Počiatočný strach však Remeník neskôr, ako člen zbojníckej družiny, premieňa na bojovnosť a túžbu po spravodlivosti. Je vrtký, nebojácny a odhodlaný. Tomáš Stopa vytvára vtipnú kreáciu Žalárnika Rona, ktorá má korene v jeho strachu z pivničných a tmavých priestorov. S väzňami sa dohaduje, akú silu má použiť pri mučení. Z väzenia im pomôže vtedy, keď mu ostatní sľúbia, že sa stane členom družiny. Radovan Hudec zosobňuje mimoriadne zhovorčivého a veselého Trubadúra, ktorý aktívne zapája publikum do diania. Publikum predstavuje poddaný ľud. Hudec ho v úvodnom výstupe vyzýva k interakcii prostredníctvom povzdychov. Povzdychy umocňujú význam mizanscén, ktoré súvisia s potláčaním poddaného ľudu, či radosti z porazenia zla. Treba vyzdvihnúť, že nejde o násilnú interakciu s divákom. Energia, ktorú od začiatku inscenácie vytvára Hudec, je veľmi pozitívna a vzbudí chuť na sledovaniu rozprávky.

Na strane zla, proti ktorému bojuje Robin Hood so svojou družinou, stojí Kráľ Ján (Martin Fratrič), Šerif z Nottinghamu (Tomáš Turek) a Šerifov poskok Henry (Marián Viskup). Martin Fratrič stvárňuje bláznivého, márnomyseľného a sebeckého vládcu, ktorý precitne až vo chvíli, keď mu Robin určí trest: „Vešania už bolo dosť. Mám pre vás vymyslený lepší trest. Konečne budete slúžiť ľudu.“[8] Kráľ sa však po tomto „rozsudku“ radšej prikloní k smrti obesením, čo podtrhuje jeho charakter – byť nad bežnými smrteľníkmi a vládnuť bez štipky empatie. Tomáš Turek interpretuje Šerifa z Nottinghamu ako úlisného, podlého, bezcitného a vtieravého muža. Zvýšený hlas, sebavedomý postoj, rozkazovanie, nekontrolovateľné výbuchy hnevu – vďaka tomu vytvára Turek negatívnu postavu, ktorej by aj samotné peklo bolo málo. Jeho poskoka Henryho kreuje Marián Viskup ako hlúpeho a ľahko manipulovateľného človeka, ktorý záujmy a želania svojho pána kladie na prvé miesto. Ženskú časť súboru reprezentujú dve herečky – Nikolett Dékány (Lady Mariana) a Gabriela Dolná (Dojka Margaret). Dékány stvárňuje slečnu urodzeného pôvodu, ktorá sa stala objektom záujmu Šerifa z Nottinghamu. Kultivovaná reč tela (vystreté plecia, sebavedomý postoj) poukazuje na jej šľachtický pôvod, z ktorého dokáže „vystúpiť“ vtipným tancovaním (rýchle pohyby zboka na bok). Práve v tanci môžeme badať jej horiacu túžbu po slobode a prirodzenej ľudskej spontaneite. Dojka je v javiskovom stvárnení Gabriely Dolnej pokornou, ostražitou, no aj prísnou ženou (karhanie Lady Mariany v súvislosti s jej rastúcim záujmom o zbojníka Robina).

Autorská rozprávka Robin Hood má všetky predpoklady na to, aby oslovila nielen detského, ale aj dospelého diváka. Autorský tím kladie dôraz na hodnoty, akými sú česť, statočnosť, úprimnosť a odhodlanie, ktoré nikdy nestratia na svojej dôležitosti. Tvorcovia okrem toho apelujú aj na neutíchajúci boj za pravdu, ktorý je obzvlášť v aktuálnej spoločensko-politickej situácii veľmi dôležitý. Postava Robina Hooda nám pripomína vytrvalosť a neochvejnú vieru v spravodlivosť. A to vôbec nie je málo.


[1] Bulletin k inscenácii Robin Hood, s. 6, zostavila Magdaléna Žiaková.

[2] Bulletin k inscenácii Robin Hood, s. 6, zostavila Magdaléna Žiaková.

[3] Bulletin k inscenácii Robin Hood, s. 6, zostavila Magdaléna Žiaková.

[4] Bulletin k inscenácii Robin Hood, s. 18, zostavila Magdaléna Žiaková.

[5] Bulletin k inscenácii Robin Hood, s. 19, zostavila Magdaléna Žiaková.

[6] Bulletin k inscenácii Robin Hood, s. 22, zostavila Magdaléna Žiaková.

[7] Bulletin k inscenácii Robin Hood, s. 12 - 13, zostavila Magdaléna Žiaková.

[8] Bulletin k inscenácii Robin Hood, s. 19, zostavila Magdaléna Žiaková.

Publikované online: 18.2.2020

Miroslava Košťálová

Miroslava Košťálová vyštudovala Editorstvo a vydavateľskú prax na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (2018). Absolvovala stáž na Oddelení historických rukopisov v Národnej knižnici v Prahe (2017). K divadlu sa dostala vďaka dobrovoľníctvu na festivale Divadelná Nitra, kde si v roku 2016 založila blog Divadlo očami Mirky. Od roku 2017 je študentkou Dejín a teórie divadelného umenia na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Básne publikuje v Dotykoch, Slovenských pohľadoch, Fraktále a Glosolálii. Píše recenzie pre Knižnú revue, Monitoring divadiel, Divadelní noviny, MLOKi.sk. Externe spolupracuje s Oddelením edičnej činnosti Divadelného ústavu v Prahe. V lete 2019 absolvovala pracovnú stáž v Inštitúte umení – Divadelnom ústave v Prahe. Počas Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra 2019 sa zúčastnila tvorivej platformy V4@Theatre Critics Residency určenej pre mladých kritikov z krajín strednej a východnej Európy.