GÝČ SA TLAČÍ AJ NA KOMERČNE NEZAŤAŽENÉ TERITÓRIUM

Vytlačiť


Hudobná feéria na motívy rozprávky H. Ch. Andersena.

Realizačný scenár a réžia: Dušan Štauder, Texty songov: Zoro Laurinc, Dramaturgia: Jana Šturdíková, Hudba na motívy 9. symfónie A. Dvořáka: Rastislav Dubovský, Scéna: Roman Anderle, Bábky, kostýmy: Barbora Jakubková, Videoanimácia: Martin Hanschild, Choreografia: Šárka Ondrišová, Hudobná réžia a realizácia nahrávky: Rastislav Dubovský
Osoby a obsadenie:
Arkena: Janka Sovičová, Toru: Boris Bačík, Morský kráľ: Andrej Kováč, Čarodejnica: Margaréta Nosáľová, Princ: Ján Morávek a.h., Tanečík: Boris Bačík, Tanečníčka: Miriam Pavelková.
Animátori: Boris Bačík, Mirka Dudková, Jaroslava Hupková, Andrej Kováč, Róbert Laurinec, Ján Morávek, Margaréta Nosáľová, Miriam Pavelková
Premiéra: 15. 06. 2007, Bratislavské bábkové divadlo

Dnešný človek je atakovaný gýčom z každej strany. Vnucuje sa nám v obchodoch prostredníctvom veľkolepo zabaleného nič, valí sa na nás z komerčných médií, prezentujúcich celebrity – nápadne vyčesané a nápadne oblečené. Pod vonkajšou fasádou a hlučnosťou sa nachádza duchovná a intelektuálna prázdnota. V obchodných domoch, kde ide iba o peniaze má azda gýč svoje miesto, no jeho plíživosť vnímame čoraz častejšie aj v divadlách, a to nielen v muzikáloch, kam časť umelcov a časť publika zámerne nevkročí, ale prichádza už aj na komerčne nezaťažené a čisté teritórium akým je bábkové divadlo.

Inscenácia režírujúceho bábkoherca a umeleckého šéfa Bratislavského bábkového divadla Dušana Štaudera Malá morská víla je technicky náročným a výrazne sentimentálnym gýčom.

Je to škoda, lebo pri realizácii a každej repríze inscenácie tvorcovia nechávajú kus „kumštu“ – poctivo urobenú remeselnú prácu (napr. bábky, náročná animácia bábok v kombinácii čiernodivadelnej techniky a projekcie, samotná realizácia projekcie, obdivuhodná synchronizácia jednotlivých inscenačných zložiek ap.). Inscenácia je pre oko a naoko pôsobivá. Treba sa však prizrieť pod povrch, či azda nezostala inscenáciou vzťahovo a umelecky povrchnou.

Tu sa vnucuje otázka, či je možné urobiť technicky náročnú vizuálnu produkciu ohurujúcu svojimi vizuálnymi trikmi a zároveň dosiahnuť úprimnú javiskovú výpoveď, ktorej hlavným atribútom rovnako dôležitým ako vonkajšia vizuálna pôsobivosť je morálne posolstvo, odkaz, pravda .. i tá rozprávková.

Režisér inscenácie si za hlavné inscenačné prostriedky vybral efektnú „projekčnú“ scénografiu (scénický priestor je maľovaný a projektovaný na javisko a na časť priestorov v hľadisku – na jedno vysunuté projekčné plátno (zachytávajúce svetelné lúče komprimujúce obraz a bočné steny hľadiska) a magickú čiernodivadelnú techniku, ktorá dokáže vytvoriť obdivuhodné pôsobivé obrazy a majstrovsky využívať triky – kombinácia animovaných bábok a animovaných živých hercov s animovanou maľbou prináša skutočný a veľmi pôsobivý efekt...Herci sa vznášajú hore nohami a dolu hlavou akoby skutočne plávali v mori, okolo nich plávu morské koníky, farebné rybky naživo i počítačovo animované, a odkrýva sa prekrásny podmorský svet. Bábkoherci si naozaj zaslúžia obdiv za veľké animačné majstrovstvo ! Sú to: Boris Bačík, Mirka Dudková, Jaroslava Hupková, Andrej Kováč, Róbert Laurinec, Ján Morávek, Margaréta Nosáľová a Mirka Pavelková. Nemalú zásluhu tu mal zaiste i režisér Dušan Štauder, ktorý cíti hudbu a k hudobným dielam má vzťah. Realizoval už v tomto divadle Musorgského Obrázky z výstavy s názvom Finist. Naväzuje tak na tradíciu mnohých hudobných diel realizovaných v niekdajšom Štátnom bábkovom divadle. Čo je však v Bratislavskom bábkovom divadle, zdá sa, kardinálnym problémom je podceňovaná dramaturgia.

Známy filozofický Andersenov príbeh zakódovaný do rozprávky bol pritvrdým orieškom a Dušanovi Štauderovi tu chýbal dramaturg - citlivý poeta a nesentimentálny korektor, skúsená osobnosť, ktorá vie posúdiť i odhaliť prednosti či slabiny bábkarskej techniky, jednoducho oponent. Štauder si v tak technicky náročnom projekte nemohol ustrážiť všetko. Bol autorom realizačného scenára (čo to vlastne je realizačný scenár – technický scenár ???? Kto bol potom autorom dramatizácie príbehu a teda umeleckého scenára???), režisérom a zároveň umeleckým vedúcim. To všetko bolonáročné pre „jedno oko“ - jeden pohľad. Chýbal odstup, oponentúra či konfrontácia koncepcie, umeleckého názoru. Výtvarník scény Roman Anderle (scéna), Martin Hanschild a Združená stredná škola scénického výtvarníctva (videoanimácia) riešili otázky výtvarné a technické, bolo však potrebné oponovať dramatizáciu, stavbu príbehu a v konečnom dôsledku a najmä myšlienkovo – obsahový posun, ktorý nebol voči temer pietnej Andersenovej predlohe korektný. Zásah pripomína zvyky tradičných kočovných bábkarov, ktorí v 19. storočí hrávali Shakespearove tragédie so šťastným koncom...

Tak tomu bolo aj v Štauderovej Malej morskej víle –„ základnú filozofickú otázku“ malej morskej víly kam vlastne patrí, či do sveta pod morom, ktorý je síce krásny a nekonečný ale bez lásky studený alebo do pozemského sveta, ktorý pozná lásku ale zároveň aj krutosť, réžia (Dušan Štauder) a dramaturgia (Jana Šturdíková) vyriešili rovnako schematicky ako stavbu celého príbehu - malá morská víla Arkena sa nezmení na morskú penu lebo princ ju - nevediac súvislosti - odmietne, ale šťastne sa vydá za princa, ktorý sa stal nielen pozemským, ale aj podmorským kráľom(!) Príbeh v bratislavskom divadle sa zúžil na veľkolepo ilustrovaný a sentimentálny gýčik.

V schematicky napísanom texte menšieho rozsahu a v schematicky postavenom príbehu herci ani veľa priestoru na zmysluplné herectvo nemali. I to málo textu nesie v sebe relatívne veľkú dávku patetizmu.

Skutočný priestor pre hercov sa zúžil na ilustrovanie deja a dominantnými sa stali vizuálne efekty podporované hudbou. Predstaviteľka malej morskej víly Jana Sovičová sa síce veľmi snažila o dôveryhodné a pravdivé herectvo, niekedy však až priveľmi nad rámec prirodzenosti. Dávka patetizmu sa objavovala práve v jej herectve. Predstaviteľ princa Ján Morávek a.h. pôsobil strnulo a nevyhol sa klišé. Pri troche zlomyseľnosti mal divák pocit, že sa nachádza na jednom z baletov Bélu Bartóka, ak to nebol režijný zámer. Ďalší herci pôsobili vo svojich podmorských kreáciách sviežo a živo, najmä Tanečník Boris Bačík, Tanečníčka Mirka Pavelková či stále herecky výrazná, presvedčivá a flexibilná Margaréta Nosáľová.

Malá morská víla je technicky náročná inscenácia, dokonca je v prvom pláne aj efektná, no pôsobí chladne a nepresvedčivo, pretože forma pohltila obsah.

Publikované online: 15.6.2007

Ida Hledíková

Ida Hledíková je divadelná kritička a teatrologička. Venuje sa výskumu bábkového divadla, prekladá odbornú divadelnú literatúru najmä z poľského jazyka, zúčastňuje sa na divadelných, televíznych a filmových festivaloch ako členka poroty, v súčasnosti pôsobí na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave.