Exkurz za králikom

Vytlačiť

Absolventská inscenácia študentov 3. ročníka divadelnej dramaturgie a réžie Akadémie umení v Banskej Bystrici

Réžia: Monika Kováčová
Dramaturgia: Marek Turošík
Scénografia: Františka Fehérová
Kostýmy: Stanislava Belanová
Hudba: Matej Štesko
Pohybová spolupráca: Tomáš Mischura
Dizajn plagátu a bulletinu: Ondrej Uhrin
Pedagogické vedenie: Andrej Turčan, Katarína Burdová, Jan Vedral

Účinkujú:
Učiteľka: Zuzana Ďuríková
Králik: Matej Erby
Alica: Mária Hulecová
Klobúčnik: Ladislav Ladomirjak
Lewis, Lekár: Martin Lajda
Fidli: Anna Matejová
Tidli, Asistentka: Mária Olejníková
Mačka: Antónia Oľšavská
Premiéra: 21. apríla 2010 v Divadelnom štúdiu FDU AU Banská Bystrica

Tvorcovia bakalárskeho ročníka FDU AU poskytli vo svojej inscenácii „Za králikom“ „exkurziu“ do rozprávkového sveta anglického spisovateľa Lewisa Carrolla prostredníctvom hlavnej postavy Alice. Režisérka Monika Kováčová prenikla k notoricky známej rozprávkovej predlohe už od samotného počiatku cez súhlasnú výrazovosť. Spojila dohromady motívy z kníh L. Carrolla: „Alica v krajine zázrakov“, „Za zrkadlom a s čím sa tam Alica stretla“. Akcentovala v režijnej koncepcii absurdnú logiku, celkovú bizarnosť, racionálnu symetriu. Sčasti sa jej to i darilo napĺňať. Uprednostnila preto do popredia najmä výtvarnú stránku inscenácie. Javiskovo-hľadiskovú konfiguráciu orientovala do kúta, čo veštilo svojskú alogickosť, netypickosť, komplikovanú inakosť Carollovho rozprávkového sveta. Neutrálna plocha hracieho priestoru obkolesovaného z jednej strany hľadiskom a zasúvajúcimi šálmi (látkovými pruhmi) čiernej a bielej farby asociovali „šachovnicovitú“ štylizáciu racionálnej, matematicky presnej strohosti, symetrickosti celej poetiky.
Diváci tak mohli sledovať svet Alice prostredníctvom jej vyjavovaného sna, v ktorom sa jej znenazdajky odkrývali jednotlivé typizované postavy s bizarnou symbolikou v snovo-logických obrazoch. Prezentovali jej rozličné rébusy, slovné hračky, krkolomné strihy, zvraty, symboliku a pod. Všetky výrazové atribúty inscenovaného príbehu „Za králikom“ inšpirovali režisérku ku komponovaniu zvolenej štruktúry inscenačného celku s celkovou dávkovanou, snovo-melancholickou rozprávkovosťou výrazového recepčného účinku. V režijnej dikcii sa objavoval kontrast a pričastá ilustrácia. Režisérka Monika Kováčová sa nechala poväčšine zvábiť rozprávkovou poetikou, ktorú prednostne aranžovala do výtvarno-estetickej stránky inscenácie s farebnými znakmi, symbolmi, významami. V pitoresknom šate, s citlivou výtvarnou štylizáciou kolorovala a zväčša len ilustrovala jednotlivé epizódy z predlohy. Žiaľ, takáto podoba spredmetnenia epizód rozprávkových bytostí v kostýmových typizovaných atribútoch sa ďalej nedotiahla v režijnom prístupe (najmä v práci s hercom) k osobitejšej kresbe, plastickejšej (pohybovo-gestickej) štylizácii.
Herci pomerne neobratne narábali s textom upravenej predlohy, plnom mnohoznačných znakov. Udržovali prevažne vonkajšiu charakteristiku ľudských i zvieracích rozprávkových postáv s často až bizarnou funkciou. Škoda, že sa k naplneniu žiaducej povahokresby epizódnejších postavičiek nepridal aj ich vlastný autorský vklad jasnejšieho zvnútornenia. Alica Márie Hulecovej väčšmi zdôrazňovala detský aspekt svojej postavy. Fidli a Tidli (Anna Matejová, Mária Olejníková) prejavovali síce vonkajšie pohybové avantúry, ktoré však nie úplne korešpondovali so situačným rozohrávaním jednotlivých obrazov. Samozrejme, že to viac či menej platilo aj u ostatných postáv (Králik, Klobúčnik, Mačka, Učiteľka a pod.). Zväčša len povrchová ilustrácia v kostýmovom zladení a maskovaní nie príliš prispela k plnšej zaujatosti hereckým ovládnutím textu i priestoru. Skôr sa približovala k monotónnejšiemu rytmu odsýpaných hereckých situácií v synchrónnom sprievode najmä hudobnej zložky (Matej Štesko), podporujúcej až „filmovosť“ zážitku.
Náročnosť textu (upraveného i zadaptovaného svorne režisérkou i dramaturgom) narazila v praktickej sfére na pomerne slabšie skúsenosti jednotlivých protagonistov s využitou interaktivitou, hereckou štylizáciou, situačnými absurdnými gagmi atď. Absolvujúci bakalárski tvorcovia 3. ročníka FDU AU budú musieť ešte počkať na ďalšie výzvy k tvorivej hereckej realizácii.

Publikované online: 21.4.2010

Miroslav Ballay

Miroslav Ballay je absolventom odboru psychológia a estetika na Pedagogickej fakulte UKF v Nitre. V rokoch 2001 - 2004 bol interným doktorandom v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie Filozofickej fakulty UKF, odbor estetika a dejiny estetiky. Od roku 2004 pôsobí na Katedre kulturológie Filozofickej fakulty UKF. Momentálne zastáva post vedúceho katedry. Prednáša a vedie semináre z disciplín Dejiny slovenskej divadelnej kultúry, Dejiny umeleckej kultúry - divadlo, Divadelná tvorba a recepcia, Tvorivý seminár (divadelná kritika), Divadelná dielňa a iné. Publikuje vedecké štúdie a kritiky vo viacerých časopisoch a magazínoch Culturologica SlovacaSlovenské divadlo, kød - konkrétne o divadle, VLNA, Javisko, Salto, Tanec, denník Pravda a iné. Hlavným centrom jeho záujmu je interpretácia divadelného diela, nezávislá divadelná kultúra, nové alternatívne formy divadla. Vydal monografie Ticho v divadelnom diele (2006), Farma v jeskyni (2012), Kontinuita Študentského divadla VYDI (2012). Je zostavovateľom a editorom viacerých zborníkov a kolektívnych monografií: Minority v subsystéme kultúry (2013), Kumšt (k) smrti (2015), 3xS – zborník prednášok o divadle (2015), (De)tabuizácia smrti v diskurzoch súčasného umenia (2016) ai. Je zapojený do projektu Monitoring divadiel na Slovensku. Je členom Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov A.I.C.T./I.A.T.C.