Dve svadby

Vytlačiť

Bakalárska inscenácia študentov herectva FDU AU v Banskej Bystrici

Preklad: Martin Porubjak, Zora Jesenská
Réžia a pedagogické vedenie: prof. Mgr. art. Ľuboslav Majera
Dramaturgia a úprava textu: prof. Mgr. art. Ľuboslav Majera, Marek Turošík (študent 3. ročníka divadelnej dramaturgie a réžie)
Asistenti réžie: Mgr. Srdjan Sekicki, Mgr. art. Vladimír Kivader (študenti 4. ročníka programu divadelná dramaturgia na FDU AU)
Scénografia: prof. Mgr. art. Ľuboslav Majera, Mgr. art. Jaroslav Valek
Kostýmy: Bc. Zuzana Formánková
Hudba: Erik Píš

Čechovova Svadba

Žigalov: Martin Šajgalík
Nastasija Timofejevna: Daniela Kupčuláková
Dášenka: Simona Martausová
Aplombov: Jakub Bubeník
Revunov - Karaulov: Lukáš Šepták
Ňunin: Mikuláš Dzurík
Zmejukinová: Miroslava Časová
Jať: Jakub Janíček
Dymba: Rastislav Zelina
Mozgovoj: Peter Olah
Lokaji: Monika Zaharová, Alexandra Fabryová

Brechtova Svadba

Otec nevesty: Peter Butkovský
Matka ženícha: Zuzana Rohoňová
Nevesta: Alžbeta Vaculčiaková
Jej sestra: Lívia Dujavová
Ženích: Roman Martinský
Jeho priateľ: Mikuláš Dzurík
Žena: Júlia Sabolová
Jej manžel: Pavol Sedlačko
Mladý muž: Peter Olah
Premiéra 31. marca 2010, Divadelné štúdio FDU AU Banská Bystrica.

Úmysel tvorcov spojiť temer rovnomenné jednoaktovky dvoch dramatikov z rozličných období sa týkal bakalárskej inscenácie „Svadba“ študentov FDU AU v Banskej Bystrici. Režisér Ľuboslav Majera sa podujal zmysluplne, tematicky spojiť do jedného celku jednoaktovku A. P. Čechova „Svadba“ s „Malomeštiakovou svadbou“ Bertolta Brechta. Režisérovi sa hodili obidve predlohy k ich spoločnému prepojeniu. Kým A. P. Čechov trefne vykreslil plejádu pitoreskných postáv svadobčanov vo svojej jednoaktovke „Svadba“, tak B. Brecht zase predstavil deštrukciu jednej malomeštiakovej svadby v rovnomennom diele. Inscenátori sa pokúsili integrovať obidva dramatické texty hier, pričom dbali niekedy na paralelné prelínanie raz jednej či druhej.
Osou celého inscenačného príbehu sa vinuli príchody svadobných hostí na samotnú hostinu – od prípravy stolov, servírovania, neustále stereotypného predstavovania svadobčanov s trápno-smiešnymi, niekedy silenými bonmotmi až po ich odchody. V tomto zmysle išlo o náročný projekt pre absolvujúcich hercov (FDU - AU) – zvládnuť počas inscenácie správne načasovanie replík, presunov, výstupov, nástupov, prechodov a pod. Zároveň vznikla nečakaná zmes oboch dejov, v podobe proti sebe postavených stanovíšť v hracom priestore. Nevedno, či inscenátorov viac inšpirovali vzájomné prepojenia oboch predlôh, alebo miera interaktivity v inscenačnom uchopení. Tvorcovia sa zrejme najväčšmi pohrávali s týmito možnými prístupmi.
Prepojenie dvoch textov jednoaktoviek mohlo spôsobovať ťažkosti v nájdení spoločného zjednocujúceho kľúča k vzájomnému prepojeniu. Ten sa tvorcom nie vždy daril nájsť. Preto, žiaľ, často skĺzli do jednoznačného mixu (kontaminovania na jednej strane a eliminovania na druhej strane) v spájaní dvoch kultúrne i časovo vzdialených kontextov oboch jednoaktoviek. Ich spojenie preto miestami vyznelo disproporčne i disparátne. Pred samotnou dramaturgickou koncepciou (Marek Turošík) stála otázka: ako prepojiť dva rozdielne kontexty jednoaktoviek? Nevedno, čo stálo za samotným výberom textov. Tematická príbuznosť, veseloherná orientácia alebo parodicko-dynamická línia spracovania?
Obidve predlohy pritom mohli predstavovať kontrastné polohy. Tvorcovia tieto rozdielnosti postavili do úzadia a snažili sa ich všemožne spojiť. Odmietli si všímať odlišné koncepcie dramatických autorov a podujali sa na zreteľnú transformáciu a divadelnú montáž, aby sa tematicky i koncepčne viac-menej vyrovnali.
Spoločná motivická línia konania postáv ustavične pretekala celou inscenáciou. Postavy sa striedali so svojimi výstupmi raz z jedného tábora i druhého. Zdanlivo sa nemiešali, ale ich jednotlivé výstupy prebiehali súčasne. Inokedy zase nadobúdali osihotený ráz. Týmto spôsobom prebiehala kontrapunkticky jedna svadba v dvoch súčinných príbehoch – niekedy prebiehajúc naraz (vzájomne), alebo osobitne. Rozličné kultúrne a časové kódy nezohrávali prílišnú rolu. Ako celok sa tvorcami prepojili a rámcovali ich spoločne integrované koncepcie hotovania jednej spoločnej, resp. dvoch spojených hostín (nevedno prečo a za akým účelom). Diváci počas predstavenia získali možnosť stať sa aktívnymi pozorovateľmi svadobnej udalosti (rovnako v zmysle scénických poznámok B. Brechta k jednoaktovke „Malomeštiakova svadba“ a jej inscenačnej tradícii). Tesne pred ich očami sa v hracom priestore (predĺženom do rozšíreného móla) pripravovala svadba pomocou servírok a prichádzajúcich postáv už v samotnej introdukcii. Odrazu si diváci spolu s hercami zasadli k spojenému stolu, čím sa evidentnejšie prepojila hranica medzi divákmi a účinkujúcimi. Zúčastnení diváci sa stali účastní na svadobnej udalosti ako aktívni svedkovia jednej prebiehajúcej veselice. Diváci – svadobčania spolu účastne pozorovali pri víne, treske a pod. dianie s minimálne aktívnou participáciou.
Situácie postáv svadobčanov preto prebiehali neraz simultánne, ale i autonómne v rámci autentickej diváckej účasti (spoluúčasti na dianí). Na základe toho vynikli niekedy viac – inokedy menej výrazne, najmä herecké výkony študentov. Niektorým zreteľne vyhovovala presná interakcia akcií, situačných skečov, monotónnych charakterových znakov (vonkajších) svojich postáv. Iným zase viac vyhovoval autorský vklad zo svojej pozície v rámci hereckej tvorby. Udržanie situačného napätia sa, žiaľ, tvorcom nie vždy darilo dodržiavať. Herci zreteľne pokrivkávali v želateľnom tempe a tenzii odohrávanej svadby. Temporytmus ani nedosahoval cielené kadencie, ktoré by potrebne zintenzívňovali humoristicko-absurdný kolotoč gradačnej komiky celej inscenácie.
Zrelšiu mieru hereckého espritu prejavil v izolovaných „sólach“, v konkrétnych hereckých partoch napr. Peter Butkovský (otec nevesty z Brechtovej jednoaktovky). Za vrcholom jednej strany svadobného stola rozjarene, rozšafne zabával prítomných divákov vtipmi, bonmotmi, veselou, bujarou náladou. Eskalácie smiechu, spevu, replík s hlasovou schopnosťou ovládol masívnym spôsobom svadobnú atmosféru diania. Ostatné postavy prejavovali svoje epizódne postavenie. Prezentovali sa najčastejšie vo svojich frekventovaných výstupoch,(interaktívnych situáciách?) Lukáš Šepták (Revunov – Karaulov z Čechovovej jednoaktovky) dokázal prieraznejšie zaujať zreteľnou dávkou hlasovej i energickej hereckej disciplinovanosti.
K nesporne montážne pospájaným inscenovaným jednoaktovkám, pochádzajúcim z rôznych časových i kultúrnych oblastí, prispela aj interkultúrna tendencia najmä vo zvukovej rovine inscenácie. Prítomné piesne (ruské, nemecké a pod.) prispeli spolu s kostýmovými atribútmi k unifikácii kultúrnej rozmanitosti na scéne. Tvorcovia FDU AU vo svojej absolventskej inscenácii pripravili dramaturgicky upravenú a nesporne divácky pútavú symbiózu dvoch zdanlivo rovnocenných jednoaktoviek „Svadba“ (A. P. Čechov) a „Malomeštiakova svadba“ (B. Brecht). Zámer samotných tvorcov sa odvíjal v rovine tvorivého pokusu so sľubnými ašpiráciami hereckej interaktívnej tvorivosti a priestorovej, situačnej komiky.

Publikované online: 31.3.2010

Miroslav Ballay

Miroslav Ballay je absolventom odboru psychológia a estetika na Pedagogickej fakulte UKF v Nitre. V rokoch 2001 - 2004 bol interným doktorandom v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie Filozofickej fakulty UKF, odbor estetika a dejiny estetiky. Od roku 2004 pôsobí na Katedre kulturológie Filozofickej fakulty UKF. Momentálne zastáva post vedúceho katedry. Prednáša a vedie semináre z disciplín Dejiny slovenskej divadelnej kultúry, Dejiny umeleckej kultúry - divadlo, Divadelná tvorba a recepcia, Tvorivý seminár (divadelná kritika), Divadelná dielňa a iné. Publikuje vedecké štúdie a kritiky vo viacerých časopisoch a magazínoch Culturologica SlovacaSlovenské divadlo, kød - konkrétne o divadle, VLNA, Javisko, Salto, Tanec, denník Pravda a iné. Hlavným centrom jeho záujmu je interpretácia divadelného diela, nezávislá divadelná kultúra, nové alternatívne formy divadla. Vydal monografie Ticho v divadelnom diele (2006), Farma v jeskyni (2012), Kontinuita Študentského divadla VYDI (2012). Je zostavovateľom a editorom viacerých zborníkov a kolektívnych monografií: Minority v subsystéme kultúry (2013), Kumšt (k) smrti (2015), 3xS – zborník prednášok o divadle (2015), (De)tabuizácia smrti v diskurzoch súčasného umenia (2016) ai. Je zapojený do projektu Monitoring divadiel na Slovensku. Je členom Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov A.I.C.T./I.A.T.C.