Ďalšie divadlo medzi nami...

Vytlačiť

Výtvarná spolupráca: DDS Prima
Hudba: Jakub Janoušek a Miloš Janoušek
Psychologická podpora: Jana Račková
Réžia: Viki Janoušková

Účinkujú:
Klienti a pedagógovia Domova sociálnych služieb Prima Bratislava, Patrícia Jariabková-Garajová a Dáša Rúfusová

Premiéra: Občianske združenie a divadelné zoskupenie Stopy snov v spolupráci s divadlom TICHO a spol., 1. 12. 2012 v Staromestskom klube 10 x 10, Centrum divadla, literatúry a vzdelávania, Školská ul. 14, Bratislava

Ticho a spol., ktoré sa zameriava na divadlo, folk, blues, literatúru a iné formy kultúrno-umeleckej činnosti, od svojho vzniku neustále rozširuje všetky svoje aktivity. Nie je tomu inak ani v prípade divadla. Okrem tradičných aktivít – ako vlastná divadelná produkcia a hosťovanie rôznych divadiel v priestoroch na Školskej – tu od októbra 2012 pôsobí napríklad už aj mím Juraj Benčík, ktorý sa začiatkom roka vrátil z pôsobenia vo svetoznámom Cirque du Soleil. Založil týchto priestoroch prvú súkromnú školu pohybového divadla Kaukliar a vedie v nej svojich prvých žiakov. Predovšetkým vďaka svojmu divadelnému zameraniu a vysokému humánnemu cíteniu ústredná „postava“ Ticha a spol. – Viki Janoušková – otvorila jeho priestor ďalšej stabilnej divadelnej scéne komunitného charakteru v Bratislave: občianskemu združeniu a divadelnému zoskupeniu Stopy snov. Tvorbu tohto zoskupenia odštartoval projekt Pustý ostrov...?, ktorý je treťou spoločnou inscenáciou Domova sociálnych služieb Prima a Patrície Jariabkovej-Garajovej, Dáše Rúfusovej a Viki Janouškovej (a iných). Po Divadle bez domova s režisérom Patrikom Krebsom, Divadle Zrakáč s režisérom Jozefom Pražmárim atď. tak vznikla v Bratislave ďalšia skupina divadelných profesionálov, ktorý sa rozhodli systematicky pracovať s prostriedkami divadla v liečebnej a rehabilitačnej situácii.

Príbehy, ktoré vďaka Tichu a spol. a DDS Prima vznikajú, sú plné pochopenia, hľadania spoločnej výpovede a predovšetkým nachádzania partnerstva. Či už divadelného, alebo osobného. Nie je tomu inak ani v Pustom ostrove.

Základnou témou tohto zatiaľ posledného projektu je hľadanie odpovedí na otázku, ako sa klienti Primy dostali k divadlu. Je však rozpracovaná širšie – prelína sa s ich vyjadreniami o tom, čo im doteraz divadelná činnosť dala, ako sa v nej cítia, o čom v súvislosti s divadlom premýšľajú atď. Inscenačný rámec základnej látky je vystavaný klasicky teatroterapeuticky – vychádza z trpezlivého „hrania“ sa prostriedkami tvorivej dramatiky na rôzne témy. Ich základom je ale taktiež požiadavka samostatnosti vytvárania a zaznamenávania všetkých nápadov, námetov a „pocitov“ klientov, čo prinieslo už konkrétne inscenačné ovocie. V javiskovej inscenačnej interpretácii sú herci Primy sebavedomejší a predovšetkým sú si vedomí dôležitosti vlastných vyjadrení prostriedkami divadla. Zámerom profesionálok – Janouškovej, Jariabkovej-Garajovej a Rúfusovej – je ale hlavne snaha nájsť kľúč k divadelným vrátkam v každom hercovi/klientovi, teda podnietenie rozvoja ich prirodzených hereckých, pohybových a iných schopností. Výslednému tvaru inscenácie predchádzalo sústredenie hercov Primy a ostatných spolutvorcov inscenácie mimo Bratislavy, čo sa taktiež odrazilo na kvalite ich javiskového prejavu. V inscenácii sa oproti predchádzajúcim projektom pohybujú voľnejšie, sústredenejšie, pokojnejšie, u mnohých badať veľký nárast kreativity a schopnosti jasne naformulovať a vyjadriť svoje myšlienky i pocity. Či už išlo o vyjadrovanie prostredníctvom tanca, pohybu, replík...

Základom scénografického riešenia bola prázdna javisková podlaha so „studňou“ vo štvorcovom tvare, ktorá bola potiahnutá drôteným pletivom a umiestnená vľavo v hracom priestore. Jej súčasťou bol aj interaktívne vytváraný scénický priestor, ktorí si herci/klienti vytvárali sami, a to kreslením kruhov v celom hracom priestore. Kruhy predstavovali ich „pusté“ ostrovy, do ktorých však keď vstúpili, „zrazu“ začali byť plné života. Herci v nich interpretovali svoje osobné výpovede na zvolenú tému. V prípade písomných prejavov či už vo forme „básní“, esejí, záznamu pocitov atď., ich hlas odznieval z playbacku.

Veľmi silnou časťou inscenácie bol tanec jednej z klientok Primy – herečky na vozíku...

Metaforickou rovinou scénografie, ktorú herci Primy veľmi dobre zvládli, bola práca s kamienkami a kameňmi. Obdobne ako predchádzajúca rovina bola zrealizovaná interaktívne. Na začiatku inscenácie si diváci z misky pri dverách mohli zobrať ľubovoľný malý kamienok, ktorý im už zostal. Herci Primy ich však mali väčšie – zavesené na šnúrkach na svojich hrdlách, na ktorých boli uchytené formou tradičnej drotárskej techniky (vytvorením drôteného obalu/vrecúška). Počas celej inscenácie ich nosili s veľkou láskou a starostlivosťou a s veľkou láskou nám cez ne rozprávali o svojom vzťahu k divadlu. V jednej časti nám však dovolili priamo sa ich dotknúť, pohladkať ich a aj poťažkať. A o svoje „trápenie“ sa vzájomne taktiež podelili aj symbolicky – ich dočasným položením na „svetelnú“ studňu.

Kostýmovanie všetkých účinkujúcich bolo jednoduché, vychádzalo z ich civilných odevov – základ tvorili tričká, rifle atď. Výnimkou boli „rozprávačky“, ktoré boli štylizované – odeté v jednoduchom čiernom nohavicovom pohodlnom odeve.

Scénická hudba vznikla v autorstve ďalších členov rodiny V. Janouškovej – z pera syna Jakuba Janouška a jej manžela Miloša Janouška. Ich hudba k piesňam výrazovo o motivicky podporovala konanie hercov Primy a bola funkčným atmosférotvorným prostriedkom.

Zaujímavým prostriedkom aj v tomto projekte bol spôsob zapojenia pedagógov Primy do celého diania. Nemali v ňom síce až taký výrazný podiel ako v predchádzajúcich projektoch, avšak aj v tomto prípade nenápadným, výrazovo presným prejavom, ktorý ladil s prejavom hercov Primy, ich opätovne harmonicky dopĺňali.

Paťa Jariabková-Garajová a Dáša Rúfusová tiež – ako v oboch predchádzajúcich projektoch – na javisku priamo účinkovali ako „rozprávačky“ deja, avšak vždy v iných podobách. V tomto projekte sa sústredili viac na organizáciu diania i posúvanie deja príbehu formou pohybových kreácií, dominantné bolo ešte ich vedenie príbehu spevom, menej bolo slovného vyjadrovania. Novým rozprávačským prostriedkom bolo vytváranie „tieňa“ hercom Primy pohybom a tancom. Táto symbolická línia príbehu síce nebola dôsledne domyslená a vedená celou inscenáciou, vytvárala však opäť veľmi silný emocionálny podnet a viedla z zamýšľaniu sa nad formami našej pomoci klientom v odbornými či inými handicapmi.

Všetci účastníci projektu nám teda aj v symbolickej rovine rozprávali, hrali, tancovali či spievali o tom, že pusté ostrovy nie sú, pretože sa vždy nájde niekto, kto k nim/nám pristúpi a začne v nich/nás podporovať to, čo kameň nie je...

Kladom inscenácie je aj kultivované prepojenie autobiografickej roviny inscenácie, ktorá má prevažne paradivadelný charakter, s tradičnou divadelne vedenou rovinou.

Práca v divadlách typu tohto je vždy veľmi obťažná. Ako dokazuje život toho najstaršieho – prvého komunitného profesionálneho divadla u nás – Divadla z Pasáže v Banskej Bystrici, nielen z hľadiska hľadania optimálnych výrazových prostriedkov, ktoré by podporili osobnosti klientov, ale aj z hľadiska spoločenského. Nie vždy sú týmto typom divadiel naklonení naši „financmajstri“...

Dagmar Inštitorisová

 

 

publikované online 31. 12. 2012

Publikované online: 1.12.2012

Dagmar Inštitorisová

Prof. PhDr. Dagmar Inštitorisová, PhD. je absolventkou odboru teória kultúry pri Katedre estetiky a vied o umení Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (1983). Špecializuje sa na dejiny a teóriu divadla so zameraním na teóriu a dejiny interpretácie divadelného diela, súčasné slovenské divadlo a divadelnú kritiku. Je autorkou radu vedeckých monografií, editorkou a spoluautorkou kolektívnych monografií a zborníkov, tiež aj rozprávok, a publikuje tak doma ako aj v zahraničí. Je tiež členkou rôznych spoločností (Klub nezávislých spisovateľov, Slovenská asociácia Rímskeho klubu, AICT, ZSDTK, ČTS, STS). V rokoch 2010 – 2014 viedla projekt ESF Vzdelávanie divadlom, v rámci ktorého sa vzniklo 45 publikácií, 27 workshopov a zrealizovali sa mnohé ďalšie divadelno-vzdelávacie aktivity. V súčasnosti pôsobí na Katedre mediálnej komunikácie a reklamy Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.