Cesta z VŠMU do BDKE

Vytlačiť

Scenár a réžia: Miriama Ryšavá
Scénografia: Dorota Sykorjaková 

Účinkuje:
Miriama Ryšavá

 

Katedra bábkarskej tvorby VŠMU (ďalej len KBT) vznikla v roku 1989. Na jej pôde vzniklo množstvo kvalitných inscenácií. KBT vzdeláva študentov v odboroch bábkarská réžia a dramaturgia, bábkoherectvo a bábkarská scénografia a technológia.   

Každý semester má svoje špecifikum, ktoré určuje buď konkrétny titul inscenácie, alebo typ bábky. Od založenia katedry je jeden zo semestrov venovaný Projektu autorského divadla. Ten prepája všetky tri spomenuté odbory – herectvo, réžiu a dramaturgiu, scénografiu a technológiu. Študent musí napísať dramatický text, zrežírovať ho, vyrobiť scénu, bábky, ušiť kostýmy, navrhnúť plagát, bulletin, zahrať predstavenie a manažovať ďalšie reprízy. Počas dvadsiatich piatich rokov existencie KBT vznikli mnohé autorské projekty pre detského, ale i dospelého diváka. Boli inšpirované klasickými textami i vlastnou tvorbou. Študenti sa s nimi zúčastnili viacerých domácich a medzinárodných festivalov (Rencontre internationale des enseignements artistiques, Charleville-Mézières, Divadelní festival uměleckých vysokých škol Zlomvaz, Praha, Variant – Festival UNIMA, Bratislava, Międzynarodowy Festiwal Szkół Lalkarskich, Białystok, Poletni lutkovni pristan Maribor a i.). Cieľom tohto predmetu je pripraviť študenta na profesiu „bábkara“. Súkromné bábkové divadlá fungujú presne týmto princípom – „urob si všetko sám“. Zároveň študent zúročí všetko, čo sa v predchádzajúcich rokoch naučil, zvolí si typ bábky, ktorý mu najviac „sedel“, vyberie adresáta, vhodný text. Vyskúša si úlohu režiséra, technológa i manažéra.


V akademickom roku 2012/2013 vzniklo pod vedením pedagogičky Mgr. art. Mariky Kecskésovej šesť autorských projektov. Jedným z nich bola inscenácia Miriam Ryšavej Kade ľahšie. Ďalšou bola napríklad Hanička bez rúk Lukáša Tandaru, ktorý ju stále hráva. Inscenácie precestovali festivaly (Międzynarodowy Festiwal Sztuk Współczesnych dla Dzieci i Młodzieży KON-TEKSTY, Poznaň, Bábky v mlyne, SNG – Galéria insitného umenia, Pezinok a i.). Prvá spomenutá sa stala súčasťou repertoáru košického bábkového divadla.

Miriam Ryšavá nastúpila na konci minulej sezóny do Bábkového divadla Košice. Už ako študentka KBT hosťovala vo viacerých divadlách (Elledanse, Štúdio 12, Arteatro, Bibiana). V školských inscenáciách predviedla, že je tvárnou herečkou, bábkoherečkou, tanečníčkou. Inscenácie, ktoré vznikli na pôde VŠMU a v ktorých účinkovala, získali významné ocenenia. Ryšavá bude určite pre Košičanov veľkým prínosom. V novej sezóne sa v Košiciach rozhodli prebrať do repertoáru jej školskú inscenáciu, ktorou sa herečka prezentovala na festivale Virvar 2014.


Textovo vychádzala M. Ryšavá z prozaickej knihy Branislava Jobusa[1] Láskavé rozprávky. Svojrázny spisovateľ a hudobník, zakladateľ hudobného festivalu Vrbovské vetry, líder hudobných skupín Karpatské chrbáty a Vrbovskí víťazi B. Jobus spracoval v tejto publikácii tému lásky. Na prebale knihy sa dočítame: „Na začiatku je otázka pani učiteľky, čo je to láska. Na prvý pohľad jednoduchá otázka. Kým sa nezjaví víla a neodnesie nás do celkom iného sveta. Tá víla sa volá Agapé a býva v päťposchodovom dome so svojimi dcérami. Je ich dvadsaťjeden ako rozprávok v tejto knihe. Každá rozpráva príbeh o inej podobe lásky.“[2] Autorka scenáru si vybrala prvú rozprávku – Láska k cestovaniu. Ako hlavnú si vytýčila myšlienku: Ako sa s pevnou vôľou a pomocou pravej lásky dajú prekonať všetky prekážky.

Hlavnou postavou príbehu je Etien, ktorý miluje cestovanie. Jeho rodičmi boli letuška a šofér autobusu. Od detstva čítal knihy o veľkých cestovateľoch. Vyskúšal snáď všetky dopravné prostriedky – trojkolku, kolobežku, bicykel, loď, balón, vrtuľník. Svojej vášni obetoval všetky úspory i dom. Bol veľmi nešťastný, že už nemôže cestovať. Pokúsil sa aj prekopať zemeguľu. Láska k cestovaniu, ktorá ho celý život sprevádzala, mu prezradila veľké tajomstvo, že aj keď leží na zemi, zem sa stále hýbe vesmírnou rýchlosťou. Nakoniec si založil cestovnú agentúru CK ETIEN VESMÍR TRAVEL s heslom: „A aby ešte bolo o čom, povozím vás kolotočom.“ Etien tak cestoval aj bez pasu a každú sekundu.

Autorka scenáru a režisérka M. Ryšavá spracovala Jobusovu rozprávku do divadelnej podoby optikou bábkarky. Na prázdne javisko prišla na bicykli, ktorý je všetkým a má všetko potrebné k hraniu sa na Etiena. Bábkoherečka zaparkovala bicykel do stojanu, aby mohla ďalej šliapať do pedálov, no na mieste. Položí deťom hádanku: Chcem s tebou byť, chcem s tebou žiť, chcem s tebou aj po smrti hniť. V závere predstavenia im povie, čo to je. Postupne Ryšavá vyberá kufríčky, kufríky, košíky, dáždnik a tlmočí nám príbeh Etiena. Niektoré pasáže len ilustruje, iné rozohráva. Každá vec na bicykli na niečo slúži. Z košíka na riadidlách vytvorí balón, z kolesa zemeguľu, z dáždnika severný pól atď. Hoc bolo javisko na začiatku prázdne, herečka naň priniesla jedným bicyklom všetko – paraván na vykrytie, bábky, rekvizity.

Pod výtvarnú zložku je podpísaná Dorota Sykorjaková. Je absolventkou divadelnej scénografie na Vysokej škole múzických umení. Jej školské inscenácie sa vyznačovali citlivosťou, hrou s detailom. Boli výsostne bábkarské. Pracovala s bábkou i metaforickosťou neživého materiálu. Kým v inscenácii Casanova (Lab, 2011) dominovala drevená vyrezávaná marioneta, v Ja, Don Quijote (Štúdio 12, 2013) zas kniha ako metafora. Práve scénografia k druhej spomenutej inscenácii bola ocenená cenou Reflektoru ako najlepšia v danej sezóne. Sykorjaková spolupracovala už s bábkovým divadlom Babadlo.

Scénu v inscenácii tvorí multifunkčný bicykel, ktorý je dotvorený detskou kresbou. Tá tvorí výplň kolies. No i bábky a rekvizity sú tvorené poetikou naivných obrázkov. Akoby si všetko nakreslil či vyrobil (napríklad loďka je klasicky postavená z papiera) malý cestovateľ Etien. Práve tá insitnosť je veľmi blízka malému divákovi. Atraktívny je preňho bicykel i oživení panáčikovia z papiera. Všetko je zároveň maličké. Od bábky Etiena, ktorý je prstovou bábkou, cez malú kolobežku, malú knižku. Ako Etien rastie, pripína herečka k hlave telo. Bábka je textilná, preto pôsobí veľmi mäkko, milo. Bicykel má, samozrejme, zvonček, ktorý ozvučuje aj skrytý telefón pod sedadlom. Ním Etien komunikuje s cestovnou kanceláriou Kade ľahšie a objednáva si stále nové a nové zájazdy.

Herečka má oblečené šaty s veľkými vreckami na rekvizity, farebné pančušky a na nohách má klasické cvičky. Kostým pôsobí milo detsky.

Hudobne dotvára herečka akcie sama. Využíva na to kazu či zvonček bicykla. Keď sa Etien doplavil loďou do Viedne, Miriama Ryšavá zapíska na kazu viedenský valčík atď.

Herectvo v inscenácii je, tak ako i Jobusov text, veľmi vtipné, nenásilné, občas absurdné, no veľmi hravé. Akoby si to, čo sa deje na scéne, obaja autori práve vymýšľali – Jobus na klávesnici počítača, Miriama Ryšavá na javisku spolu s divákmi, ktorých nenútene zapája do hry. Len tak si objavuje, čo jej bicykel skrýva. Nájde dáždnik, hneď je z neho vrtuľník, nafúka balón a len tak ho spojí s košíkom. Ako vymyslieť Austráliu? Otočí bicykel hore nohami. V závere nám prezradí, že výsledok hádanky je vlastne ona – láska k cestovaniu, ktorá celý čas sprevádzala Etiena, vodí ho. Krásna metafora bábky i jej vodiča, animátora. Ryšavá svojím dievčenským zjavom dodala inscenácii detskú naivitu, s ktorou nám celý príbeh rozpráva. Na konci sa s nami lúči a odchádza na bicykli na ďalšiu veľkú cestu plnú vtipných príbehov. Škoda, že sa to tak skoro skončilo. Javisko i my diváci by sme zniesli toho viac. Nie som zástancom dlhých detských predstavení, viem, koľko udrží dieťa svoju pozornosť, no pridať ešte jednu rozprávku z knižky by som uvítala. Predstaviť deťom aj iný typ lásky. V bulletine nám autori kladú otázky „Čo je to láska? Ako vyzerá láska? Dá sa vôbec láska stretnúť? Vy ste ju už niekedy stretli? Hovoríte, že ľúbiť sa dá ,niekto‘, je možné ľúbiť ,niečo‘?“ a sľubujú, že hrdina Etien nám ich pomôže zodpovedať, no ostali sme len na začiatku cesty. Je na škodu celej inscenácie, že sa školský projekt nezmenil, že nenarástol do profesionálnych rozmerov.


[1] Najznámejšie sú jeho rozprávky o Muflónovi Anciášovi, ktorých dramatizáciu uviedlo aj Slovenské komorné divadlo Martin.

[2] JOBUS, Branislav. Láskavé rozprávky. Bratislava : Slovart, 2012.

Publikované online: 20.12.2015

Barbora Krajč Zamišková

Barbora Krajč Zamišková absolvovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor estetika - slovenský jazyk a literatúra, a Divadelnú fakultu Vysokej školy múzických umení v Bratislave, odbor bábkoherectvo. Pôsobí ako herečka vo viacerých slovenských divadlách a ako prodekanka pre štúdium a pedagogička na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave.