AU-PAIR KABARET

Vytlačiť

Réžia: Karol Vosátko.
Dramaturgická spolupráca: Darina Abrahámová, Barbara Kelíšková, Petra Polnišová, Zuzana Porubjaková.
Scéna: Peter Janků.
Kostýmy: Ľuba Cintulová.
Hrajú: Barbara Kelíšková, Darina Abrahámová, Peťa Polnišová, Zuzana Porubjaková.

Premiéra 29. a 30. marca 2008, Divadlo GUnaGU Bratislava

Tých, ktorí sa vyberú do GUnaGu na Žúrku v Londýne čaká oslava ženskej senzuality, zmyselnosti a pôvabu, stretnutie so ženskou krehkosťou aj silou. Pre tých, ktorí majú za sebou anglické skúsenosti, to môže byť stretnutie s minulosťou. Pre dievčatá a ženy, ktoré sa chcú vybrať do sveta ako aupairky, to môže byť výstraha, upozornenie na možné úskalia. Pre jedných, druhých aj tretích je to najmä aktuálne divadlo na aktuálnu tému. Nápadité a súčasné. Napokon, GUnaGu je jedno z mála, ak nie jediné naše divadlo, ktoré v svojich inscenáciách sústavne zaznamenáva slovenské dejiny takpovediac „za pochodu“. Sleduje pohyb našich skúseností, emócií a záujmov. Rekapituluje témy, ktorými žijeme, a ktorými živíme naše duše. Robí to šťavnato, vtipne, korenisto, ale zároveň vecne. Často s úprimnou dávkou nostalgie a smútku. Podľa GUnaGu žijeme v bizarnom svete, no nielen to: my tú bizarnosť a absurditu nosíme v sebe. V malom divadle uprostred hlavného mesta sa nad tým môžeme zasmiať aj zamyslieť.

V danom prípade sa všetko točí okolo fenoménu „au-pair“. Zdá sa, že po Ópér opere Miloša Karáska /2003/, je to v našom divadelnom kontexte jediná sonda skúmajúca tento ľudsky aj sociálne závažný masový jav. Vychádza z predlohy Viliama Klimáčka, ktorý si najprv urobil vlastný prieskum skúseností slovenských „aupairiek“. Svoju hru písal pre konkrétne štyri herečky: Darinu Abrahámovú, Barbaru Kelíškovú, Petru Polnišovú a Zuzanu Porubjakovú. Táto zohratá štvorica si text privlastnila aj ovplyvnila, napokon dve z nich kedysi pracovali ako aupairky. Klimáček priznáva, že ho ovplyvnil aj režisér Karol Vosátko. V konečnom výsledku dramatik hru niekoľkokrát prepisoval. Herečky, ako to už býva v GUnaGU zvykom, sa autorsky podieľali na inscenácií. Postavy obdarili svojimi nápadmi, skúsenosťami, menami /Dari, Barbi, Peti, Zuzka/, svojim temperamentom a šarmom. Tak sa v GUnaGU zrodil svojrázny dámsky „au-pair kabaret“, poskladaný z koláže briskných dialógov, nostalgických spovedí a ohnivých tanečných výstupov.

Východiskovú situáciu tvorí večierok, ktorý si usporiadali tri slovenské aupairky v Londýne. Zišli sa v prázdnom dome indickej rodiny, u ktorej jedna z nich pracuje a býva. Indovia odcestovali na víkend k svojim príbuzným do Bristolu a tak sa dlho očakávaná „žúrka“ môže začať. Tri Slovenky si na pár hodín vytvorili malý „ostrov slovenskosti“ uprostred cudziny.

Slangový názov inscenácie IN DA HOUSE. Žúrka v Londýne je spúšťačom viacerých asociácií. Na jednej strane anglická skomolenina hneď odkazuje na jazykové mutácie, ktoré dnešná angličtina zažíva aj vďaka množstvu dočasných či stálych prisťahovalcov. Naše aupairky k ním nesporne patria. A ich privátny jazyk (ten, ktorým sa dorozumievajú medzi sebou) sa mení na zmes anglických a slovenských výrazov, čo titul inscenácie dokonale vystihuje. Ak sa však necháme iracionálne unášať iba zvukovou malebnosťou slov, potom nám logicky vyplynie, že táto londýnska „žúrka“ patrí do indického domu. Inscenátori to využili a simulovaný londýnsky večierok umiestnili do orientálneho prostredia nabitého energiou kámasútry. Scénograf Peter Janků vytvoril akýsi indický budoár, v ktorom sa hinduistická exotika snúbi s moderným bývaním. Základnú farebnosť určuje temná zmyselnosť bordovej farby: priesvitné bordové závesy, bordový koberec, diván. Aj veľké reprodukcie rafinovaných indických reliéfov, zasväcujúcich do umenia lásky sú v bordovom opare. Celé je to útulné, moderné, exotické a navýsosť ženské. Navyše je svojim spôsobom bizarné, keď „ostrov slovenskosti“ v Londýne kotví v bordovom budoáre indických prisťahovalcov.

Slovenský dámsky večierok v Londýne prináša tému konfrontácie viacerých národných tradícií a identít: Slovensko – Anglicko, Západná Európa – Východná Európa, Východ – Západ, Európa – Ázia... Práve vďaka indickému domu sa táto reflexia obohacuje o civilizačný stret kultúr. GUnaGU slovensko-anglicko-indickú zmes ešte dochutilo ďalším korením. Do indického domu priviedlo mladú študentku Zuzku z Ukrajiny. Z vôle tvorcov „zhodou okolností“ – aj Zuzka je Slovenka, ibaže ukrajinská a hovorí po slovensky s výrazným prízvukom. Štyri Slovenky a londýnsky svet okolo nich, svet s presahmi do Indie, na Ukrajinu, či do Serede... Au-pair svet ako ukážka moderných problémov s globalizáciou, súkromné príbehy ako súčasť veľkých dejín. Opakujúca sa otázka: kto pozná Slovensko? Skrátka: au-pair kabaret.

Špecialitou GUnaGU je schopnosť sprítomňovať bizarné zjavy v bizarných okolnostiach. Štyri Slovenky „in da House“ sú toho potvrdením. Všetky štyri sú neprehliadnuteľné: trochu zakríknutá krásavica Barbi - Barbary Kelíškovej, temperamentná moletná štyridsiatnička Dari – Dariny Abrahámovej, do maskáčov oblečená „kominda“ Peti – Petry Polnišovej a extra extravagantná Zuzka – Zuzany Porubjakovej. Každá má svoj príbeh, svoj monológ, svoju spoveď. Každá postupne odkrýva svoje vnútro. Ich vzťahy nie sú celkom ružové, počas „žúrky“ sa hašteria aj zmierujú a občas tancujú na oslavu života. Vďaka ním v indickom dome ožíva tanečný duch bollywoodu, slovenských ľudoviek aj hip-hopu. Mimochodom, Zuzka študuje v Londýne filmovú tvorbu, nečudo, že večierok „in da House“ vyvoláva aj isté filmové asociácie (všetko tu so všetkým súvisí, všetko vytvára veľký uzol prepletených tém a motívov).

Tmavovlasá štyridsiatnička Dari s ohnivo červenými perami, červenou kabelkou a v nemenej červených pančuchách sa vyzývajúco vymyká zo spoločenstva mladých slobodných dievčat. Jej príbeh je príbehom bohatej, vydatej, no osamelej Bratislavčanky bez existenčných problémov. Do sveta au-pair utiekla z prázdnoty zlatej klietky. Má plnú kreditku a ako jediná nemusí zvažovať sociálne otázky.

Jemná a puritánska Barbi je hostiteľkou večera. Spolu s Peťou chodili v Seredi spolu na jednu školu, kde Barbi bola podstatne úspešnejšia. V indickom dome táto takmer netýkavka zažíva sexuálne obťažovanie. V salóne, zaplnenom výjavmi z kámasútry prosí svojho kresťanského Boha o pomoc a správne rozhodnutie: podľahnúť či hrdo odísť do neistoty.

Mužatka Peti je ostrá na jazyk, vyhýba sa spisovnej slovenčine a možno aj poctivej práci. Prináša so sebou vnútorné napätie a tajomstvo. Chvíľami je utiahnutá a uzavretá do seba, chvíľami vzdorovito rozbalí svoj sopečný temperament. Polnišová ukázala, že nie je iba dobrou zabávačkou a obľúbenou masmediálnou hviezdou. Svoju rolu hrá s vnútorným dramatizmom a bolesťou. Počas „žúrky“ sa postupne odhaľuje príčina jej vzdoru: ponížená ľudská dôstojnosť. V rodine, ktorej slúži, podstatne väčšiu hodnotu má pes, než jej práca. A to ju trápi. Podobne ako fakt, že naše Slovensko je spolu so svojimi obyvateľmi, a teda aj s ňou, vnímané ako bezvýznamná krajina, ktorú takmer nikto nepozná. Z poníženia, protestu, zo vzdoru ukradne luxusný psí obojok a príde o miesto. Petra Polnišová so svojou temperamentnou klamárkou a zlodejkou súcití. Hrá ju akoby z pozície obhajoby a jej obhajoba je úspešná, diváci ju akceptujú. Rezonuje aj jej vyznanie: „Chcela by som sa dožiť, keď budeme Slovensko!“

Najextravagantnejšie „in da House“ vyzerá ukrajinská Slovenka Zuzka: výrazné farby, vysoké opätky, nápadný make-up, drdol na hlave, farebná stuha v čiernych vlasoch, krikľavé náušnice. V podaní Zuzany Porubjakovej je to najvecnejšia, najcieľavedomejšia a najpragmatickejšia osoba večera. Prizarába si tichým ručným tepovaním kobercov a nábytku. Prichádza na objednávku panej domu, venuje sa naplno svojej práci, sem-tam sa stíha zapojiť do „žúrky“, nájde si čas vybehnúť z domu a vybozkávať svojho anglického priateľa. Má jasné predstavy o svojej budúcnosti, ktorú jednoznačne spája s filmom.

Herečky si postavy autorsky privlastnili a splynuli s nimi. Prejavili sa ako dobré pozorovateľky, prinášajúce do divadla hlasy z ulíc a kaviarní. Uviedli na javisko GUnaGU súčasné ženské typy, ktoré by mohli s nimi putovať do ďalších inscenácií, skúmajúcich slovenský dnešok. Nateraz tvoria zohratú, disciplinovanú, presnú štvoricu – malé dámske tvorivé spoločenstvo s obrovským šarmom a temperamentom zabávačiek. Intelektuálny rozmer inscenácie obohatili o emocionálny zážitok z ľudského kontaktu so ženskosťou.

Publikované online: 29.3.2008

Nadežda Lindovská

Nadežda Lindovská absolvovala divadelnú vedu na Štátnom inštitúte divadelného umenia v Moskve. Pôsobí ako teatrologička, divadelná kritička a publicistka, venuje sa dejinám divadelného umenia so zameraním na tri tematické okruhy: ruské divadlo, slovenské divadlo, ženy a divadlo. V súčasnosti pôsobí na Katedre divadelných štúdií Vysokej školy múzických umení v Bratislave.