Artúr Buchta znova na scéne

Vytlačiť

Dramaturgia: Uršuľa Turčanová

Hudba: Martin Geišberg, Daniel Špiner

Scéna: Naďa Salbotová

Kostýmy a bábky: Martina Fintorová

Pohybová spolupráca: Anna Gromanová

Réžia: Peter Palik

 

Účinkujú:

Babuľa: Veronika Slamková

Pom pom, Colníčka, Dispečerka: Lucia Letková

Skočpružina, Letuška, Zebra, Gumovací pavúk: Katarína Rozkošová

Artúr Buchta, Pes: Juraj Smutný

Kohút, Šofér, Rušňovodič, Predavač: Ján Marcinek

Lev, Pilot, Kapitán Lode, Pizzaman: Richard Sanitra

 

Umelecké vedenie Divadla Jozefa Gregora Tajovského dbá na to, aby na ich repertoári nikdy nechýbala inscenácia pre detské obecenstvo. V sezóne 2018/2019 tam Kamil Žiška naštudoval tradičnú rozprávkovú hru Jána Kákoša O troch krásach sveta a o rok neskôr uviedol režisér Peter Palik Pom pomove rozprávky maďarského spisovateľa Istvána Csukása. Peter Palik sa k námetom, s ktorými už pracoval, často vracia. Viaceré predlohy spracoval opakovane v niektorej z oblastí, v ktorých tvorí – v činohernom divadle, v bábkovom divadle, v rozhlase, či s ochotníckym divadelným súborom. Pom pomove rozprávky sú azda najlepším príkladom. Najprv ich uviedol v roku 2007 ako večerníčkový seriál v Slovenskom rozhlase. V sezóne 2009/2010 bola inscenácia Pom pom súčasťou Palikovej náročnej sezóny 5P v žilinskom Bábkovom divadle. (V rámci nej naštudoval aj Perinbabu, Popolvára najväčšieho na svetePetra Pana. K Perinbabe sa po desiatich rokoch vrátil, keď ju na začiatku roka 2019 uviedol v Spišskom divadle v Spišskej Novej Vsi.)
V žilinskej inscenácii účinkovali dve bábkoherečky a bábkoherec. Autorkou výpravy bola Annamária Kiss Kósa. Spolu s ňou potom rozprávky realizoval v roku 2012 v bábkovom divadle v Miškolci. Tam bola školáčka stvárnená činoherne a všetky ostatné postavy ako zakryto vodené bábky. V roku 2016 naštudoval predlohu s prievidzským ochotníckym súborom Divadlo „A“ a Divadlo Shanti. Okrem školáčky Barborky v nej účinkuje Trio Pom Pom, ktorí sú animátormi a strojcami jednotlivých situácií.

Vo zvolenskom DJGT sa tak Peter Palik vracia k Pom pomovým rozprávkam po piatykrát. Tento raz na nemalom javisku činoherného divadla so šiestimi hercami a herečkami, ktorí predstavujú deti ponáhľajúce sa do školy a neskôr jednotlivé postavy z príbehu.

V dramatizácii pre Bábkové divadlo Žilina vybral Palik z Csukásovej knihy, ktorá na Slovensku vyšla ešte v roku 1986 v preklade Márie Števkovej, prvé dve rozprávky – Chudák Artúr BuchtaGumovací pavúk. Pom poma predstavovali dve dramatické postavy Farebný povaľač On a Farebná povaľačka Ona. Spoločne sú Pom Pomom, a zároveň z postavy vystupujú. Osobitnou dramatickou postavou bola školáčka Babuľa.

Aj dramatizácia pre DJGT obsahuje rozprávky o Artúrovi Buchtovi a Gumovacom pavúkovi, príbeh je však prepojený Hodinovou Skočpružinkou, ktorá vyskočila z hodín na veži a preto čas v meste plynie neštandardne. „Treba ju dať späť. Inak bude všetkému a všetkým preskakovať.“ Artúra Buchtu teda idú hľadať preto, aby si ako najťažší vták na svete sadol na pružinu, ktorá už potom nebude skákať kade-tade a čas začne plynúť normálne. Od tej chvíle už príbehu vládne Artúr Buchta, známy (v Maďarsku až kultový) milovník čokolády. Túto rozprávku slovenským čitateľom sprístupnilo až vydanie Pom pomových rozprávok v roku 2018, ktoré obsahuje aj dve nové – Hodinová skočpružinka a Pohnevané topánky. Pre úplnosť ešte dodajme, že na týchto troch príbehoch bola postavená aj dramatizácia Pála Száza, ktorú Palik inscenoval v Miškolci.

Žilinskú a zvolenskú dramatizáciu okrem textu jednej piesne o Pom pomovi spája aj fakt, že školáčka sa nevolá Bambuľka, ako je uvedené v knižnej predlohe, ale Babuľa. To je vhodná úprava, meno Bambuľka by zvádzalo k inej hrdinke tvorby určenej deťom – hlavnej postave československého televízneho seriálu Bambuľkine dobrodružstvá z roku 1982.

Peter Palik má stály okruh spolupracovníkov a spolupracovníčok. Viacerí z nich tvorili aj zvolenské Pom pomove rozprávky. So scénickou, kostýmovou a bábkarskou výtvarníčkou Naďou Salbotovou však spolupracoval prvýkrát. Scénografka navrhla niekoľko pohyblivých komponentov. Vytvárajú prostredie námestia, dominuje im veža s hodinami. Domčeky majú okienka, ktoré slúžia aj na výstupy s bábkami. Na oddelenie priestoru námestia od iných miest deja navrhla výtvarníčka jednoduché zásteny nepravidelných oblých tvarov s kruhovými otvormi. Režisér dynamiku dielcov naplno využil, premiestňuje ich tak, že aj pri komorných výstupoch má pod kontrolou celú plochu javiska.

Značnú časť príbehu tvorí cestovanie Artúra Buchtu na juh. Keďže je tučný, nevie lietať a skúša rôzne spôsoby dopravy – nákladné auto, vlak, lietadlo a napokon loď. Výtvarníčka ich realizovala jednoduchým a efektným spôsobom. Ide o biele 2D objekty – akoby diely skladačky, z ktorých herci jednotlivé dopravné prostriedky vytvárajú. Zapadá to do celkovej koncepcie hravosti a detskej tvorivosti. Výtvarníčka Martina Fintorová s Palikom už spolupracovala na troch úspešných inscenáciách: Peter Pan (2010) v Bábkovom divadle Žilina a Myška nie je líška (2014) i Zhavranelí (2016) v Bratislavskom bábkovom divadle. Pre Pom pomove rozprávky navrhla kostýmy a bábky. Kostýmy symbolizujú detský vek, no nepôsobia na dospelých hercoch nevhodne infantilne. Obuté majú mladistvé tenisky, takzvané plátenky, a rôznorodé sivé odevy (tričká, mikina, vesta) dotvorila výtvarníčka červenými a modrými detailmi ako gombíky, traky, motýlik a ponožky. Odlišný kostým má len Babuľa, jeho najvýraznejšou časťou je červená tutu sukňa a farebné šnúrky v topánkach. Jej výzor dotvára tradičná, dnes už retro školská aktovka.

Pri návrhu bábky Artúra Buchtu nešla Fintorová proti jeho konvenčnému zobrazeniu (knižná ilustrácia, animovaný seriál). Bábka má neodmysliteľné veľké brucho a výrazný zobák. Má výšku zhruba polovice dospelého človeka. Herec ju vodí tak, že nohy vtáka má uchytené o svoje a rukami animuje jeho zobák. Juraj Smutný našiel pre neho príjemnú štylizáciu, ktorú vytvoril pomocou priškrteného hlasu, reč je však plne zrozumiteľná. Smutný, mimochodom absolvent bábkoherectva, animoval aj bábku psa. Divácky vďačný fór je, že pes počas svojho výstupu močí (z bábky vystrekne prúd vody). Kohút je tiež priamo animovanou bábkou – manekýnom. Výtvarníčka ho ozvláštnila tým, že jeho oči obkolesujú ozubené kolieska hodín. Tým odkazuje na fakt, že je ovládaný Hodinovou skočpružinkou. Patril medzi jej prvé obete, keď skákal po námestí „ako kengura“. Ďalšie bábky realizovala Fintorová tak, že pri ich vodení hercov (takmer) nie je vidieť. Levovi a zebre trčia spoza scény iba hlava a chvost. Pavúk je bábka navlečená na chrbát ruky, dá sa teda veľmi dobre zakryto animovať jeho vylezenie z kanála.

Autormi hudby sú Martin Geišberg a Daniel Špiner. (Za posledných päť rokov vytvoril Geišberg hudbu takmer k všetkým Palikovým inscenáciám.) Hudba má v sebe dostatočný scénický náboj, počuť v nej gitaru, akordeón i zvonce. Invenčné je, že skoky pružinky sú ozvučené zvukom drumble.

 Palik už má s hereckým súborom DJGT skúsenosti. Naštudoval tam inscenácie Balada pre banditu (2018) a Mandragora (2019). Do inscenácie pre deti obsadil jeho mladších členov a členky – Veroniku Slamkovú, Luciu Letkovú, Katarínu Rozkošovú, Juraja Smutného, Jána Marcinka a Richarda Sanitru. Herci v úvode tvoria skupinu detí, neskôr vytvárajú jednotlivé postavy alebo vodia bábky. Ich príchod na javisko začína hrami a vypočítavankami, potom sa rozbehnú do školy. Cez námestie za krátko prechádza Babuľa, ktorá sa stretne s Pom pomom. Herci a herečky dokazujú silu tejto vekovej časti súboru. Sú fyziologicky rozdielne typy, vytvárajú však herecky konzistentnú skupinu. K vydareným kolektívnym scénam patrí aj tá s pizzou. Roznášač pizze (výborne ho stvárňuje Richard Sanitra) hľadá, kto si ju objednal, no je zmätený, pretože hodiny na veži sa svojvoľne posúvajú. Chýbajúca pružina skočila na pizzu. Herci si ju pohadzujú, akoby to robila sama a útočila na nich. Postava Pizzamana nie je samoúčelná, vracia sa ešte v časti o gumovacom pavúkovi, s informáciou, že pizza zmizla (pavúk ju vygumoval).

Inscenácia Pom pomove rozprávky je určená divákom a diváčkam už od štyroch rokov, no mnohí rodičia, ktorí v detstve čítali alebo sledovali animovaný seriál o Pom pomovi, budú mať z inscenácie tiež pôžitok. Prednosťou inscenácie je aj bulletin, ktorý zostavila dramaturgička inscenácie Uršuľa Turčanová. Obsahuje hry a úlohy súvisiace s dejom, ale aj zaujímavosti a fakty o predlohe. Nie je pravidlom, aby k inscenácii pre deti vyšiel aj obsažný bulletin, prostredníctvom ktorého sa môžu deti k inscenácii vrátiť.

Publikované online: 10.12.2019

Lenka Dzadíková

Lenka Dzadíková vyštudovala teóriu a kritiku divadelného umenia na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde bola pri zrode študentského časopisu Reflektor. Doktorandské štúdium absolvovala na tej istej fakulte prácou Prieniky bábkového divadla a popkultúry (2012). 
Zúčastnila sa viacerých vedeckých konferencií a štúdie publikovala v zborníkoch. Ako členka redakcie festivalových denníkov aj ako porotkyňa sa zúčastňuje festivalov ochotníckeho divadla. Je dramaturgičkou programu pre deti na festivale Dotyky a spojenia. Zakladala a organizovala prvé ročníky projektu Medziriadky. Bola členkou výboru Slovenského centra AICT.
Venuje sa recenzistike so zameraním na tvorbu bábkových divadiel a divadelnej tvorby pre deti. Publikuje najmä v časopisoch kød - konkrétne o divadle, Loutkář, Javisko, Bibiana ako i vo viacerých reláciách Slovenského rozhlasu a na internetových portáloch Monitoring divadiel na Slovensku a Mloki.
Pracuje ako dokumentátorka v Divadelnom ústave v Bratislave.