Ako sa páči Shakespeare v Košiciach

Vytlačiť

Réžia a úprava: Roman Polák
Preklad:
Ľubomír Feldek
Dramaturgia:
Martin Gazdík
Scéna:
Pavel Borák
Kostýmy:
Simona Vachálková
Choreografia:
Stanislava Vlčeková
Hudba:
Marián Čekovský

Osoby a obsadenie: Starší vojvoda – Jozef Úradník; Vojvoda Frederik – Peter Cibula; Le Beau – Juraj Zetyák; Charles – Titusz Tóbisz; Brúsik – František Balog; Oliver – Henrieta Kecerová; Orlando – Andrej Palko; Adam – Róbert Šudík; Amiens – Tomáš Diro; Jaques – Michal Soltész; Corin – Ľubomír Záhon; Silvius – Stanislav Pitoňák; Viliam – Peter Čižmár; Oliver Kazitext – Dušan Skokan; Rosalinda – Alena Ďuránová; Celia – Dana Košická; Fébe – Tatiana Poláková; Audrey – Adriana Ballová; Šľachtici a vidiecke dievčatá – študenti Konzervatória Košice

Hudobný sprievod: Leona Nadányiová

Zaradiť do repertoáru komédiu W. Shakespeara Ako sa vám páči bolo po sérii dramatických čísel na veľkej scéne Štátneho divadla dobre premysleným dramaturgickým rozhodnutím. Shakespeare zostáva stále najsilnejším diváckym lákadlom a realizačnou výzvou. Aj napriek tomu, že v tejto hre nejde o sujetové divadlo, príbeh Ako sa vám páči je vďačným rozprávaním o láske. Jedného dňa sa mladší syn Rowlanda de Boys, Orlando, ocitne vo vojvodstve Vojvodu Frederika, ktorý je po vyhnaní svojho brata absolútnym diktátorom v krajine. Stretáva tam vojvodovu neter Rosalindu a zaľúbia sa do seba. Nič však nie je také jednoduché a Rosalinda spolu so svojou milovanou sesternicou Celiou a Frederikovým šašom Brúsikom utekajú pred despotickým Frederikom z kniežatstva do Ardénskeho lesa, aby získala srdce milovaného muža. Keďže by bolo priveľmi nebezpečné cestovať dvom dámam, prezlieka sa Rosalinda za mládenca. Nastáva tak spleť komických situácií, komplikácií a zauzlení – spojená s prezlekmi a skúškami oddanosti, lásky a priateľstva. Napokon sa, samozrejme, všetko dobre skončí a každá láska sa naplní.

Režisér R. Polák sa po rokoch vrátil na scénu Štátneho divadla. Vsadil na známe kvalitné herecké obsadenie a poznajúc silu ženského obsadenia divadla, hlavný dôraz v inscenácii zvolil v silnej ženskej interpretácii A. Ďuránovej, D. Košickej, ale i epizódnych postáv v podaní A. Ballovej, T. Polákovej, či H. Kecerovej - aj keď práve tá predstavuje mužského hrdinu. Predstavenie sa nesie takmer až v karnevalovom duchu, nechýba dynamický pohyb, hra na hru, zmysel pre humor, nadhľad, výrazný režijný rukopis v zmysle výstavby mizanscén a množstvo nápadov, ktoré však miestami prekračujú mieru a zneprehľadňujú vnímanie hry. Možno ale práve to je spôsob, ako prinútiť diváka vracať sa do divadla na rovnaký titul ...Ako sa vám páči v Polákovej režijnej koncepcii je divadlom v divadle, je vytváraním hracích priestorov a príležitostí pre takmer celý ansámbel obohatený o náročnú hudobnú improvizáciu. Zasadením Ardénskeho lesíka takmer až na hranice Ázie je interpretačným posunom W. Shakespeara a aktualizačným momentom, keď práve tento - pomenujme to „východný exotický motív“ – dáva priestor na špekuláciu s odkazom na migráciu obyvateľov do Európy práve s akcentom na ich inakosť a iný spôsob kultúry. S tým súvisí aj biela scénografia P. Boráka. Zošikmené javisko s geometricky riešenou prešikmenou zadnou stenou sťažovalo hercom pohyb na javisku a zároveň vytváralo možnosti na netradičné, takmer tanečné výkony charakteristické pre jednotlivé výstupy postáv (choreografia S. Vlčeková). Z tejto zo začiatku prázdnej scény sa s prechodom do lesíka stáva bambusový háj. Na scéne je zaujímavá práve jej geometrická strohosť a čistota nielen farebnosti. Preto možno až trocha rušivo pôsobia masívne kreslá v záverečnej scéne vo vyhnanstve, ale veľmi vtipne pokusy o skartovanie. Dôležitou súčasťou scény je predná časť portálu, kde počas celého predstavenia sedí hudobníčka dotvárajúca zvukovo-hudobnú časť inscenácie. Strohosť a ostrosť scény je v protiklade s ľudským elementom a oblosťou konania postáv. Ďalším východným prvkom v scénografii, okrem časti kostýmov vidieckych dievčat a Fébe, je skladanie origami zvierat. Kostýmy S. Vachálkovej v sebe prelínajú modernosť s historizmom, mixujú obdobia i žánre s vtipom a eleganciou, a zároveň sú farebným a interpretačným oživením scény. Znova odkazujú na univerzálnosť a nadčasovosť shakespearovského typu textu. Zvolené riešenie chóru vidieckych dievčat a šľachticov má azda dve úlohy. Jednou je stavanie scény, druhou zapĺňanie voľného priestoru a dotváranie koloritu.

Hudba M. Čekovského v interpretácii talentovanej inštrumentalistky L. Nádanyiovej je len jednou stranou zvukovej mince predstavenia. Tou druhou je už spomínané dokresľovanie mizanscén a invenčné podfarbovanie akcií a charakterov postáv. Po hereckej stránke je predstavenie koncertom A. Ďuránovej - Rosalindy, ktorá ponúka široký diapazón hereckých prostriedkov od naivnej štylizácie cez komédiu del´arte až po grotesku. „Veríme“ jej, že je sladkým dievčatkom, jemnou zamilovanou ženou i nekompromisnou bojovníčkou za lásku. Záverečný civilný monológ je podčiarknutím celej tejto hry na divadlo, alebo parafrázujúc motto predstavenia aj toto divadlo bolo len divadlom pre pobavenie. D. Košická ako Celia je najbližšou ženskou hereckou partnerkou A. Ďuránovej, avšak na scéne (čo sa v jej prípade stáva naozaj zriedka) pôsobí , s odpustením za výraz, znudene, a teda svojej partnerke neumožňuje voľnejšie rozohrávanie komických či romantických mizanscén. T. Poláková v úlohe Fébe ako exotická kráska ukázala svoj komický rozmer – podobne ako A. Ballová ako živočíšna obeť chlípnych chlapov Audrey. Poslednou veľkou ženskou predstaviteľkou v hre je H. Kecerová, ktorá ale v postave Olivera vošla prirodzene do mužského sveta (za zmienku stojí fakt, že ženské postavy v časoch Shakespeara hrávali mladí chlapci a tu bol tento princíp zvolený v opačnom garde). Aj pri tejto zámene si možno uvedomiť relatívnosť divadelného sveta. Z mužských postáv spomenieme A. Palka, ktorý sa v úlohe Orlanda dostal k stvárňovaniu kladných hrdinov, milovníkov. Tento herec, fyzicky veľmi dobre disponovaný, mal vypracovaných niekoľko veľmi vtipných a pekných scén, ako napríklad úvodný zápas s Charlesom (T. Tóbisz) či stretnutie s Oliverovým sluhom (R. Šudík), ale pri scénach so svojou láskou Rosalindou vyznieva rozpačito, chýba mu iskra, energia, ktorou by Rosalinde „herecky stačil“. V úlohe šaša Brúsika sa predstavil F. Balog. Znova dokázal svoje nesporné výrazné pohybové nadanie a vo svojej klauniáde očarúva. Aj keď vďaka tejto prednosti mu možno mnohé odpustiť (aj režijný zámer – neustále pokusy o kopuláciu), je neodpustiteľné, ak hercovi na scéne nie je rozumieť. P. Cibula sa v role vojvodu Frederika našiel a dokázal svojou krutosťou presvedčiť o dramatickom potenciáli. Opozitom voči dramatickým historickým postavám je postava Jacquesa v podaní M. Soltésza, a to nielen zjavom niekde na pomedzí medzi karikatúrou Andy Warhola a univerzálneho ponímania umelca - homosexuála, ale aj všadeprítomným zaznamenávaním diania na fotoaparát. Soltész si s chuťou vytvára svoje postavičky a dokazuje, že keď mu režisér dá priestor, kreatívne posúva svoju postavu do komických i tragických rovín. So svojimi epizódnymi postavičkami sa dobre vyrovnali J. Zetyák, J. Úradník, S. Pitoňák a postava–duch – P.Čižmár (ten však niekedy pôsobí len ako stavač scény či výtvarný doplnok podobne ako origami, ktoré skladá). Spomenúť treba z najmladšej generácie T. Dira, ktorý ako Amiens predvádza svoj hudobný talent. Napokon ešte dvojica starších hercov ukazuje divákom svoje remeslo. Zatiaľ čo Corin, Ľ. Záhon, rozkošne rozohráva svoje komediálne majstrovstvo, D. Skokan ako vidiecky vikár Kazitext, text naozaj kazí.

Inscenácia Ako sa vám páči napriek občasným poklesom tempa a nespornej dĺžke je veľmi dobrým repertoárovým číslom dramaturgie divadla. Kladie si jednoduché otázky spojené s tým, akí v skutočnosti sme, čo sme ochotní pre lásku a vlastné uspokojenie urobiť a obetovať, a ukazuje aj to, ako moderne, invenčne a prirodzene sa dá krátiť, interpretovať a na javisku realizovať dielo klasika dramatickej spisby Williama Shakespeara.

Hana Rodová

Publikované online: 8.4.2011

Hana Rodová

Hana Rodová vyštudovala odbor slovenský jazyk a literatúra a estetika na Prešovskej univerzite v Prešove. V rokoch 1999–2001 publikovala recenzie v časopise Javisko. Bola účastníčkou a neskôr lektorkou viacerých divadelných  dielní a workshopov, príležitostne sa venuje divadelnej dramaturgii. Od roku 2009 spolupracuje na projekte Monitoringu divadiel na Slovensku. Od roku 2001 pôsobí ako redaktorka, dramaturgička a režisérka v Slovenskom rozhlase.