Aj vy omladnete na nete....

Vytlačiť

Réžia: Viliam Klimáček
Spoluautori a účinkujúci: Viktor Horján, Zuzana Porubjaková, raper Bene
Texty rapov: Bene
Hudba: Marian Jaslovský, Peko
Divadlo GUnaGU, Bratislava, premiéra 16. 5. 2009

Zrejme žiadne iné divadlo na Slovensku nie je natoľko ponorené do veci a vecičiek, javov a prejavov našej súčasnosti ako Divadlo GUnaGU. Mapuje a reflektuje, čím všetkým žijú obyvatelia našej krajiny. Vytvára divadelné dejiny Slovenska a Bratislavy. Sleduje, aké novodobé trendy vstupujú do slovenskej každodennosti, ako ju ovplyvňujú, ako sa prejavujú a k čomu smerujú. Malé divadielko v suteréne starej Bratislavy dýcha pulzom doby.
Vedúca osobnosť GUnaGU, režisér, herec a dramatik Viliam Klimáček má vycibrený zmysel pre objavovanie, pozorovanie a zviditeľňovanie bizarných stránok nášho bytia. Tých od čias založenia tohto divadla vôbec neubúda, ba možno práve naopak: bizarné podivuhodnosti sa množia, recyklujú, varírujú, modifikujú a transformujú. Kým iní dramatickí autori ich nepovažujú za spracovaniahodné, Klimáček v nich nachádza množstvo inšpirácie. Jeho ambíciou je rozprávať sa s návštevníkmi GUnaGU o veciach, ktoré poznajú, avšak spôsobom, ktorý ich možno nielen pobaví, ale aj trochu prekvapí. Darí sa mu spájať autenticitu so štylizáciou aj s fikciou. Darí sa mu povyšovať známe, bežné alebo niekedy aj okrajové a inokedy banálne súčasti nášho života na divadelný akt. Klimáčka zaujíma svet konzumnej a masovej kultúry, ktorá nás obklopuje, jej prejavy a dopad na život jednotlivca. Rád lúšti vzorec slovenskej národnej identity, vstupuje do dialógu s inými kultúrami, porovnáva, zamýšľa sa nad tým, čo robí „slovač slovačou“. V GUnaGU sa môžete stať svedkom londýnskej žúrky slovenských aupairiek, pozorovateľom života v mestskom fastfoode, návštevníkom v slovensko-japonskej domácnosti... Objektmi divadelnej komunikácie sa tu stávajú kvázi marginálne témy. V zázračnom priestore javiska sa zviditeľňujú a naberajú na význame. Divadelníci ich svojím talentom vedia pretransformovať na metaforu doby.
V inscenácii Som Hot Dog sa Klimáček inšpiroval novou vymoženosťou virtuálnej reality zvanej Facebook. Moderný spôsob komunikácie je akýmsi oknom do súkromia osoby, zriaďujúcej si túto službu v priestore svetovej elektronickej pavučiny. GUnaGU citlivo zachytáva súčasné trendy, súčasný slovník, súčasné témy, melódie nášho života a naše životné dilemy. V inscenácii Som Hot Dog ich ozvučuje herec Viktor Horján za asistencie Zuzany Porubjakovej, s prispením rapera Beneho a hudobníka Mariána Jaslovského. Text je Horjánovi šitý priamo na mieru, vychádza z jeho osobných reálií, otvára okno do jeho súkromia. Ponúka skúsenosti a zážitky, ktoré sú prezentované ako jeho vlastné. A nielen jeho, ale aj Zuzany Porubjakovej. Horján, Porubjaková a raper Bene sú koniec koncov uvedení ako spoluautori Viliama Klimáčka.
Inscenácia je vybudovaná ako hravá výpoveď Viktora Horjána, jeho malé kabaretné show. Mladý herec je neformálnym hostiteľom a zabávačom, ktorý rozpráva historky nielen z internetu a ktorý čiastočne odkrýva svoje súkromie. Na nikoho sa nehrá, predstavuje sa svojím vlastným menom, hovorí o svojej skutočnej profesii, záľubách a príhodách. Prezentuje sa ako bezprostredný, kamarátsky, súčasný mladý muž. Podobne ako iní rád navštevuje fitnesko, diváci sa o tom môžu presvedčiť pri pohľade na jeho vypracované svalstvo. Je veľmi komunikatívny, spontánny, priateľský, má zmysel pre humor, skrátka, sympaťák – aj o tom sa publikum rýchlo presvedčí na vlastné oči. Nemá snobské maniere, neštylizuje sa do polohy „som umelec!“, prichádza oblečený v civile, ale svoju profesiu ovláda, cíti hľadisko, s ľahkosťou chŕli krkolomné slovné spojenia a bonmoty, s ľahkosťou spieva, s ľahkosťou vstupuje do dialógu s javiskovou partnerkou. Svojím temperamentom je Zuzana Porubjaková blízka Horjánovi, aj ona prichádza bez divadelného kostýmu v bežnom oblečení a vystupuje pod vlastným menom. Dlhovlasá šarmantná tmavovláska priznáva, že je herečka, že tiež má skúsenosti s filmovo-televíznym dabingom aj s internetom. Je Viktorovou partnerkou i asistentkou, podľa potreby, keď treba Horjánove rozprávanie ilustrovať, takpovediac prihrať situáciu, zastupuje dezorientovanú fanúšičku či zhrozenú matku. Pomáha pracovať s webkamerou a projekciou. Občas spolu s Viktorom spieva i tancuje. Má cit pre mieru - keď treba, vie ustúpiť do úzadia, vie prihrať repliku, vie sa rozšantiť a pripojiť sa k protagonistovi večera ako rovná k rovnému.
Horján s Porubjakovou vytvorili zohrané duo zabávačov, sú bezprostrední a milí, hovoria súčasným jazykom, súčasnou výslovnosťou, vyjadrujú ducha súčasnej mládeže stredného prúdu. V jaskynno-suterénovom priestore Divadla GUnaGU vytvorili priateľskú domácku, klubovú, mládežnícku atmosféru. Diváci sa ocitajú u nich na návšteve a majú možnosť spoznať zákulisie hereckej profesie, preniknúť trochu do vnútra života Viktora Horjána. Publikum sa dostáva do úlohy voyera. Nejde o tajný, potupný voyerizmus, ale o voyerizmus iniciovaný z ústretovosti divadelníkov. Mimochodom, v poetike GUnaGU sa princíp inscenácie-návštevy a voyerstva objavil už viackrát.
Divadelná výpoveď Viktora Horjána vyvolala vzrušenú odozvu v médiách i v diváckom zázemí. Najväčšou senzáciou sa stalo, že verejne známa osoba, akou Horján je, sa verejne priznáva k svojej inakosti a hovorí nielen o tom, že patrí k maďarskej národnostnej menšine, ale aj k menšine sexuálnej. V tlači sa objavili titulky tipu „Horján opäť šokuje!“, reakcia na prihlásenie sa k netradičnej sexuálnej orientácii prekryla ďalšie aspekty inscenácie. Akoby sa o ničom inom nehralo, nič iné na javisku nedialo, akoby predstavenie nemalo viac čo ponúknuť. Tento pohľad však splošťuje inscenačný zámer a neguje spoluúčasť Horjánových partnerov.
Súčasťou predstavenia sú piesne, v ktorých sa spieva a rapuje o živote v návale účtov a hypoték, o svete podelenom na dve kategórie ľudí – jedničky a nuly, na úspešných a vydedencov... Inscenácia ponúka exkurziu do sveta virtuálnej komunikácie, ktorú mnohí používajú nato, aby žili paralelný život – šťastnejší, krajší, úspešnejší... Život bez neúspechov, účtov a hypoték. V mozaike výstupov sa striedajú monológy, dialógy, piesne, ale aj projekcie, v rámci ktorých sa v priamom prenose sprítomňuje záznam webkamery alebo komunikácia na chate, vyťukávane otázok a odpovedí. V jednom z výstupov diváci môžu nazrieť do zákulisia dabingu a vidieť, ako sa ozvučujú filmy, ako sa rodí fikcia... Horján rozpráva traumatický príbeh o klamstve na webe. Pred divákmi sťa v priamom prenose defilujú ilúzia a realita, autenticita a fikcia, stretávajú sa a konfrontujú životná realita s tou virtuálnou... V neosobnom virtuálnom priestore je všetko možné: človek sa odváži byť krajne úprimný, alebo krajne falošný. Môže sa schovať pod masku, môže si dať dobrú fotku na facebook a zakomunikovať si s virtuálne krásnou kočkou. Ako zistiť, kedy je to pravda a kedy hra? Horjánove rozprávanie dokumentuje, aké zranenia a traumy môžu získať na webe úprimnejšie nátury. Opiera sa o jeho osobnú skúsenosť, ale nie je bezbrehým vylievaním citov. Jeho výpoveď je štylizovaná, aj keď má prvky autenticity.
Autor a režisér Viliam Klimáček veľmi priliehavo označil sled výstupov ako herecké klipy, striedajúce sa s vstupmi rapera Beneho. Veľmi dôležitou súčasťou inscenácie je zakomponovanie nových technológií, použitie počítačovej projekcie, videa, digitálnej animácie, práce s webkamerou. GUnaGU si naplno osvojilo moderné výrazové prostriedky súčasného divadla, čím sa môže pochváliť len málo súborov na Slovensku. A tie, čo ich používajú, robia to spravidla na spôsob vizuálnej ilustrácie. V GUnaGU nové technológie vtiahli do procesu divadelnej komunikácie, prepojili ich s hereckou akciou. V konečnom výsledku trochu zjednodušujúco môžeme povedať, že inscenácia Som Hot Dog je dômyselne komponovanou dynamickou skladačkou textu, hereckých výstupov, rapu a nových technológií. Vniesla do divadla mladistvý jazyk (reálny aj virtuálny? a mladistvého ducha. Má svoje pokračovanie v chatovaní s publikom na Fecebooku. Zachytila a zdivadelnila ďalší kúsok mozaiky súčasného života v reále aj na webe. GUnaGU sa internetu nebojí, GUnaGu s internetom mladne...

Publikované online: 16.5.2009

Nadežda Lindovská

Nadežda Lindovská absolvovala divadelnú vedu na Štátnom inštitúte divadelného umenia v Moskve. Pôsobí ako teatrologička, divadelná kritička a publicistka, venuje sa dejinám divadelného umenia so zameraním na tri tematické okruhy: ruské divadlo, slovenské divadlo, ženy a divadlo. V súčasnosti pôsobí na Katedre divadelných štúdií Vysokej školy múzických umení v Bratislave.