„Žila raz zajačia rodina. Zajačik chodil po kapustu, Zajačková doma varievala, len synkovi-Zajkovi nechcelo sa robiť. Iba pred chalúpkou sedí, do slniečka hľadí, uško zavše pokýva, o všeličom rozmýšľa.“ Tieto vety sú už desiatky rokov klasikou. Jozef Cíger Hronský sa nimi zapísal do pamätí celých generácií detí spolu s Jaroslavom Vodrážkom, ktorý sa postaral v knihách o zajačikovi o kongeniálne ilustrácie.

Zaradenie titulu Prelet na hniezdom kukučky nebolo zo strany Štátneho divadla zlým krokom. Košická činohra už veľmi súrne potrebovala titul, ktorý by s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote prilákal diváka, a to nielen feydeauvským či gavranovským bulvárom. Divácky úspech „kukučky“ naznačovali to takmer všetky doterajšie inscenácie tejto látky na Slovensku, vrátane tej, ktorú uviedlo samotné košické divadlo pred dvadsiatimi rokmi. Téma vopred prehraného boja jednotlivca s mašinériou spoločnosti je nám blízka, navyše, ani po odznievaní komunizmu nestratila svoju nástojčivosť.