(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

Štátne divadlo Košice (činohra)

Home/Štátne divadlo Košice (činohra)

Nezaprší a nezaprší

Obchodník s dažďom - hra Richarda Nasha z roku 1954, prekladaná do desiatok jazykov, sfilmovaná, upravená do muzikálovej podoby, hraná po celom svete od Broadway až po regionálne divadlá na Slovensku. Takýto titul sa ťažko dá zaradiť medzi inovatívnu dramaturgiu. Košický divák sa s ňou mohol stretnúť na začiatku deväťdesiatych rokov v divadle Thália.

Zúfalstvo nešťastných netreba podceňovať

Košické divadlo ponúka publiku prevažne ženskú sezónu. Po pôvodnej hre Zoznamka, v ktorej sa jeden muž trápil s mnohými ženami a po Jelinekovej Nore, „pani z domácnosti“, v ktorej sa nešťastne pokúša vtesnať sa do pracovného procesu, prišla antická Medeia - jedna z najkontroverznejších postáv svetovej drámy, krkavčia žena, ktorá zabije vlastné deti. Chce tým ublížiť svojmu mužovi, ktorý ju opustil. Pri podobnom hrôzostrašnom akte sa automaticky vynára predstava súdu. Iáson v závere kričí, že chce žalovať a bohov chce brať za svedkov.

PRÍPAD MEDEIA: exkurzia pod povrch ženského zúfalstva

Uplynulá divadelná sezóna 2008/2009 nám darovala radosť zo stretnutia s antikou. V činohre Štátneho divadla v Košiciach sa zrodila inscenácia, ktorá je zbavená pachu naftalínu. Dva a pol tisícročia stará hra vstupuje do dialógu so súčasným publikom, komunikuje s ním súčasným divadelným jazykom, vyvoláva vzrušenie a búrlivú emocionálnu reakciu.

Katarínka – visual show

Kliestova najpopulárnejšia dráma Katarínka z Heilbronnu vychádza z tradície rytierskych hier, kde česť muža a láska ženy je nadovšetko. Podobné romantické príbehy sú obľúbenými látkami na filmové spracovania, v Košiciach sa ukázalo, že dopyt po romantike je aj medzi divadelnými divákmi, najmä ak sa podobný titul na repertoári tamojšieho divadla neobjavil už veľmi dlho.

Stánok s rýchlym občerstvením

Dramatička Gianinu Cărbunariu sa presadila v európskych centrách novej drámy nie preto, že by sa jej texty vyznačovali nejakou špecifickou poetikou či jazykom, či preto, že by jej divadlo Teatrul Mic vytváralo neopakovateľný štýl. Skôr vďaka tomu, že sa táto sotva tridsaťročná rumunská autorka dokáže priamočiaro dotýkať súčasných problémov mladých ľudí. Hlavnou témou hry Kebab je túžba po lepšom živote v zahraničí aj za cenu prostitúcie vo všetkých jej formách – a aj tých najtvrdších dôsledkov.

Ako Smelý zajko zablúdil do divadla

„Žila raz zajačia rodina. Zajačik chodil po kapustu, Zajačková doma varievala, len synkovi-Zajkovi nechcelo sa robiť. Iba pred chalúpkou sedí, do slniečka hľadí, uško zavše pokýva, o všeličom rozmýšľa.“ Tieto vety sú už desiatky rokov klasikou. Jozef Cíger Hronský sa nimi zapísal do pamätí celých generácií detí spolu s Jaroslavom Vodrážkom, ktorý sa postaral v knihách o zajačikovi o kongeniálne ilustrácie.

Ďobací žúr

Zaradenie titulu Prelet na hniezdom kukučky nebolo zo strany Štátneho divadla zlým krokom. Košická činohra už veľmi súrne potrebovala titul, ktorý by s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote prilákal diváka, a to nielen feydeauvským či gavranovským bulvárom. Divácky úspech „kukučky“ naznačovali to takmer všetky doterajšie inscenácie tejto látky na Slovensku, vrátane tej, ktorú uviedlo samotné košické divadlo pred dvadsiatimi rokmi. Téma vopred prehraného boja jednotlivca s mašinériou spoločnosti je nám blízka, navyše, ani po odznievaní komunizmu nestratila svoju nástojčivosť.

SALSA V DOME BERNARDY PRÁZDNOTY

Španielska dramatika je v slovenských divadlách zriedkavá. Stabilnými titulmi v posledných rokoch sú iba tri hry Federica Garcíu Lorcu. Tri vidiecke drámy s tragickým koncom, tri hry o osudovej sile hlasu krvi, ponímané už ako divadelná klasika. Dom Bernardy Alby sa chápe ako rodinná bunka, ktorá je základom totalitného štátneho systému. A Bernarda Alba je obeťou – obeťou všadeprítomnej verejnej mienky, ktorá je pre ňu viac než evanjelium.

MÓDNY SALÓN ALBA

Hra o milujúcej matke, ktorej láska prerastá do šialenstva - takto charakterizoval režisér Michal Náhlik hlavnú tému svojej produkcie Bernardy Alby v rozhovore uverejnenom v bulletine. Všetci sme vraj počuli o matkách, ktoré svoje deti väznili po chlievoch a povalách. Skutočne, všeličo sa stáva v živote, úlohou umenia je nás ale presvedčiť, že sa to môže stať aj nám.

Go to Top