Štátne divadlo Košice (činohra)

Dramaturgia Štátneho divadla Košice už niekoľko sezón robí záslužnú výchovno-edukačnú prácu, keď do repertoáru divadla včleňuje slovenskú dramatiku. Po Tajovského „Ženskom zákone“ a Králikovom „Trasovisku“ siahla tentoraz po veselohre, dnes už klasike dvadsiateho storočia, Júliusa Barča-Ivana a jeho titule "Mastný hrniec".

Dramatická prvotina Witolda Gombrowicza z roku 1938 je vlastne zdramatizovanou filozofickou esejou, ktorá navonok dodržiava aj isté zákonitosti frašky. Inscenácie Ivony, princeznej burgundskej nezvyknú bývať stávkami na divácku istotu. Dramatik v hre zrkadlí dvorné rituály a „tančeky“ upadajúcej doby, ktorá sa len o pár rokov neskôr preslávila krutými masovými vraždami, tie už nestihli byť zďaleka také uhladené, ako Gombrowiczom zobrazované dvorné intrigy.

Dramatik, spisovateľ, filmový režisér, výtvarník Fernando Arrabal sa narodil v roku 1932 v Maroku. Patrí medzi najprekladanejších frankofónnych autorov. Napísal viac ako stovku divadelných hier, ktoré sa uvádzajú po celom svete. Jeho dielo je ovplyvnené surrealizmom, dadaizmom, absurdným divadlom a španielskymi tradíciami. To všetko dáva predpoklad, že aj hra “Trojkolka” bude ďalšou z množstva bizarných a provokujúcich hier tohto autora.

Hra Vĺčik Vasilija Sigareva je o ženách, muži akoby týmto príbehom len prechádzali. Aj perspektíva rozprávania je ženská či skôr detská. V podstate je to scenár k filmu, ktorý autor neskôr sám zrežíroval a ktorý s úspechom obehol filmové festivaly. V divadelnej podobe kladie tento fascinujúci text inscenátorom samé nástrahy – Sigarev sa nebojí krutosti, naturalizmu, v poznámkach popisuje takmer neinscenovateľné detaily, svojvoľne prechádza z interiéru do početných exteriérov.

Rozprávkový príbeh Jána Uličianskeho Štyria škriatkovia a víla je v podstate veľmi jednoduchý s klasickou zápletkou. Škriatkovia ročných období si vždy po vypršaní svojho ročného obdobia odovzdávajú čarovnú skrinku. Jej otvorením a spustením sa začína nové ročné obdobie.

Drámy Henrika Ibsena v dobe svojho vzniku spôsobili nejeden škandál. Ibsen búral ilúzie meštianskej spoločnosti o biedermeierovskej rodinnej idyle. Demaskoval, odokryl, zobrazil rozkladajúcu sa základnú bunku spoločnosti v celej jej nefunkčnosti. Jeho dramatické postavy, ženy i muži prežívajú vo falošných vzťahoch, zväzovaní konvenciami a očakávaniami okolia.

Aj keď je dej hry H. Ibsena “Nora” notoricky známy, pripomeňme, že sa odohráva počas Vianoc u Helmerovcov. Advokát Helmer sa po rokoch driny stal riaditeľom banky. Jeho žena Nora bola počas ich manželstva ženou v domácnosti, lepšie povedané reprezentatívnou milenkou. Priateľke Kristíne, mladej vdove, sprostredkuje prácu u manžela v banke. V tom istom čase žiada Krogstad, advokát s pochybnou povesťou, od ktorého si kedysi požičala peniaze, aby sa za neho prihovorila u manžela, aby neprišiel o prácu, keďže Helmer, ako jedno z prvých rozhodnutí po nastúpení do funkcie plánuje jeho prepustenie.

Ak sa povie Ray Cooney, každý hneď vie, o čo ide. Na scéne košického Štátneho divadla sa k tomuto autorovi vrátili po ôsmich rokoch, hru Vydrž, pusinka uvádzali s početnými reprízami od roku 2001. Cooney je doma na viacerých slovenských scénach v Martine, Nitre, Prešove ale aj na Novej scéne v Bratislave.

Staromestské divadlo Košice 22. novembra otvorilo jesennú časť 10. ročníka Festivalu nezávislých divadiel inscenáciou Petra Raševa "SANATÓRIUM, alebo Ako prežiť reality show...???". Inscenácia mala premiéru pri otváraní letnej časti festivalu 18. júna 2009. Spomínam to preto, že v oboch prípadoch, pri otváraní festivalu, bol pred samotným predstavením divákom premietnutý film, dokument Kristíny Raševovej o autorovi, spoluzakladateľovi Staromestského divadla Petrovi Raševovi (1952 - 2008). Tento moment, podľa môjho názoru, dokázal v divadelnom kontexte nastaviť divákov na vlnovú dĺžku autora, vysvetliť niektoré jeho motivácie a ponúkol im cez jeho osobné vyznanie pripraviť si interpretačný kľúč k inscenácii.

Košické divadlo si ako jediné na Slovensku v sezóne 2008/2009 pripomenulo sté výročie narodenia dramatika Štefana Králika. Z jeho hier si vybralo komornú rodinnú drámu Trasovisko, ktorá sa naposledy hrala v roku 1966 v Divadle Jozefa Gregora-Tajovského vo Zvolene.