Vyvrcholením osláv 100. výročia vzniku Československa v Štátnom divadle v Košiciach bola 30. novembra 2018 premiéra autorského projektu choreografa a režiséra Ondreja Šotha Rodná zem. Trojgeneračná tvorivá spolupráca choreografov Juraja Kubánku, Ondreja Šotha a Mareka Šarišského s baletným súborom má podľa autorov libreta a režiséra ambície rozvíjať kultúrny odkaz slovenského folklórneho dedičstva.

Záver sezóny 2017/2018 v Balete štátneho divadla v Košiciach patril bielej klasike, súbor uviedol novú inscenáciu Labutieho jazera Piotra Iljiča Čajkovského. Dielo ponúkli divákom v dokonale tradičnom podaní, ktoré si svoju popularitu udržuje už takmer 150 rokov. Máloktorý divadelný titul si diváci stále znova a znova žiadajú v takmer nezmenenej podobe; biele tutu labutí, mávanie krídlami, pas de trois, pas de quatre, pas de deux, fouette, biela Odília a čierna Odeta, elegantný princ Siegfried, démonický Rotbart – nič z toho nestratilo na príťažlivosti a Labutie jazero je priam synonymom slova balet. Nemalú zásluhu na popularite titulu má však Čajkovského hudba, symfonicky prekomponovaná, dokonale dramatická, plná emócií a napriek tomu schopná uplatniť všetky potrebné tanečné konvencie.

Giselle

13.3.2009

Po romantickom príbehu Wagnerovho „Tristana a Izoldy“ (október 2008), siahla dramaturgia košického baletu pre svoju druhú premiéru v sezóne 2008/09 opäť po romantickom príbehu, tentokrát po reprezentantovi vrcholného romantizmu - balete Adolphe Charles Adama¬ „Giselle“. Premiéry sa konali 13. a 14. marca v historickej budove Štátneho divadla Košice. Pod inscenáciu sa ako autori podpísali Ondrej Šoth, Juraj Kubánka (réžia, choreografia) a Zuzanna Mistríková (libreto, dramaturgia). Ďalej na inscenácii spolupracovali Marilena Halászová (spolupodieľala sa na dramaturgii), Natália Horečná, Mikhaylo Novikov, Liudmyla Zhytnykova (dielčia spolupráca na choreografii), Marek Hollý (scéna v spolupráci s O. Šothom), Andrej Suchanov (kostýmy), Sergii Iegorov (filmové dokrútky), Jozef Marčinský (fotografie, plagát). V inscenácii bola použitá hudobná nahrávka Orchestra of the Royal Opera House, Covent Garden pod taktovkou Richarda Bonynge, v hudobnej dramaturgii Oleksandra Khabla. Inscenácia bola venovaná skladateľovi Svetozárovi Stračinovi, ako výraz uznania jeho tvorčieho prínosu, predovšetkým v oblasti slovenskej ľudovej hudobnej literatúry.