Rozprávka na tému slovenskej zbojníckej tradície ešte stále môže privodiť potenciálne riziko stretnutia s nudou skostnatenosti. Alebo je práve teraz šancou popasovať sa s odkazom tradičných tém s prihliadnutím na nové morálne posolstvá? Skoncovať s patetickým vykreslením vyvoleného hrdinu, alebo s obrazom utrpenia pasívneho biedneho ľudu slovenského sa podujalo Mestské divadlo Actores prostredníctvom rozprávky Ďurošík alebo Na zbojnícku nôtu.

Režisér sa pri výklade postáv absolútne vyhol sentimentu a čechovovským jemným citovým variáciám. Všetky postavy lipnúce na višňovom sade sú kruté, cynické bábiky, ktoré už stratili možnosť vzájomne a tvárou v tvár otvorene komunikovať. Nemajú o to už ani záujem. Sú k sebe bezohľadní, sú malicherní a apatickí, nepočúvajú sa, nereagujú na seba.

Čím môže byť Veľký Gatsby aktuálny dnes? Trnavskí tvorcovia (dramaturgička Lucia Mihálová a režisér Viktor Kollár) pôvodný príbeh značne skresali, no ponechali všetky dôležité kľúčové situácie, opisy i komentáre. Ich interpretácia sa nesústredila len na príbeh Jaya Gatsbyho, ale prostredníctvom rozprávača Nicka Carrawaya na to, čo sa skrýva medzi riadkami románu, na onú povestnú fitzgeraldovskú spoločenskú sondu. Tá im ponúkla dostatočný priestor na to, aby našli paralely s aktuálnymi spoločenskými tendenciami.

Začnime hovoriť hneď z mosta doprosta tak, ako v našom meste starosta. V Košiciach spojili nesmrteľné meno Williama Shakespeara, ikony svetovej kultúry, s tými, čo sú už viac než dvadsať rokov úspešne bez mena. Spoluautorom najnovšieho naštudovania tragédie Romeo a Júlia nie je totiž nik iný ako Igor Timko so skupinou No Name.

Mamma Mia! je pre každé divadlo zaručeným diváckym úspechom. Dodnes populárne a celými generáciami spievané piesne, bláznivá love story, navyše pocukrovaná sladkým sentimentom a známa filmová verzia z roku 2008 s Meryl Streep v hlavnej úlohe nezávislej Sophiinej matky Donny sú to, čo dlhodobo vypredáva sály. No súčasne je aj zárukou akostného muzikálového zážitku. Ten spočíva aj v tom, že inscenátori si nemôžu dovoliť interpretovať príbeh podľa vlastnej koncepcie a vízie. Podobne ako pri muzikáloch Fantóm opery, Bedári, Wicked či Ples upírov si producenti prísne strážia licencovanú verziu, ktorá presne diktuje požiadavky, ako má naštudovanie vyzerať. A len málokedy z nich ustúpia.

Bozkávaj, bozkávaj s vášňou... Upravený text mexickej piesne Besame Mucho, ktorú v roku 1940 zložila mexická skladateľka Consuelo Velásquez a ktorú neskôr preslávilo Trio Los Panchos, sa stáva ústrednou piesňou novej komédie (v poradí 62. autorskej) Stanislava Štepku, ktorá mala symbolicky premiéru na výročie Nežnej revolúcie 17. novembra v 55. sezóne RND.

Pôvodné heslo YouTube Broadcast yourself platí dodnes. Vo svojom textovom aj javiskovom tvare YouTuberi Klimáček postupne ukazuje, aké formy a dôsledky môže mať táto na prvý pohľad nevinná narcistická zábavka. Ako autorovi i režisérovi sa mu ponúkalo viacero možností stvárnenia tém, ktoré YouTube prináša.

V čase, keď George Orwell napísal a vydal svoje azda najznámejšie dielo Zvieracia farma, stál svet na prahu novej éry. Vojnou zdevastovaná Európa sa práve mala vydať na dvojitú cestu: nového budovania demokracie a nastoľovania totalitných režimov – novej polarizácie západného sveta, ktorá nadlho určila fungovanie štátov a ľudské osudy a ktorej dôsledky cítime dodnes. Zvieracia farma pritom iba šikovne využíva formu ezopovskej bájky na alegorizáciu vývoja spoločnosti v stalinskom Rusku a varovne poukazuje na nebezpečenstvo takéhoto vývoja. Orwellova metafora však presahuje kritiku konkrétneho režimu – Orwell z vlastnej skúsenosti poznal imperialistickú nadradenosť a napätie medzi spoločenskými triedami vo Veľkej Británii, pozorne sledoval vývoj v iných krajinách Európy a bol si dobre vedomý nástrah budovania „nových“ spoločností.

Bratislavské bábkové divadlo začalo 60. výročie svojho založenia s novou umeleckou šéfkou súboru Katarínou Aulitisovou a s premiérou Dúhových rozprávok, určených deťom od 5 rokov. Nerád pripomínam, ale divadlo sa počas terajšej rekonštrukcie na Dunajskej ulici (kde sa už niekoľko rokov nič nerekonštruuje) opäť presťahovalo do priestorov bývalého Radošinského naivného divadla, kde už pôsobilo pri svojej prvej, šestnásťročnej (!) prestavbe v 70. a 80. rokoch.

Verdiho cesta k Traviate sa začala v Paríži v roku 1852. Tam sa spolu so svojou partnerkou, sopranistkou Giuseppinou Strepponi (inak matkou niekoľkých nemanželských detí a neskôr Verdiho druhou manželkou) zoznámil s novou divadelnou hrou Alexandra Dumasa ml. Spoločensky dráždivý príbeh parížskej kurtizány známy ako Dáma s kaméliami (La Dame aux camélias, 1848) Verdiho zaujal, zároveň ho však zasiahol niektorými podobnosťami s jeho vlastným osudom. Po škandalóznej premiére opery v benátskom divadle La Fenice musel Verdi dielo prepracovať, ale o rok mu už prinieslo slávu. Tá trvá podnes.