Inscenácia A budeme si šepkať (premiéra 27. 3. 2009) v Slovenskom komornom divadle v Martine zožala úspechy doma aj v zahraničí. Poetický obraz o štyroch slovenských ženách, ktoré sa začiatkom 20. storočia odvážne pustili do boja s rodovými stereotypmi, zaujal mladšie i staršie publikum témou aj jej spracovaním.
Už nepoznáme život bez médií a ich manuálov. Sú všade. Z každej strany sa prihovára akási žena s umelým úsmevom, dokonalým telom a so zaručeným návodom, ako stratíme kilogramy; ako dosiahneme krásu, ktorá bude hodná obdivu mužov; „šťastné rodinky“, ktorých členovia sa vôbec nepoznajú, s návodom na najlepšie raňajky.
Tvorcovia inscenácie hry amerického povojnového spisovateľa a dramatika Tennesseeho Williamsa Sklenený zverinec nastolili problém dezilúzie a rodinnej disharmónie v sociálnej odlúčenosti. Autor hru pôvodne situoval do sociálne izolovaného industriálneho prostredia v St. Louis s citeľnými autobiografickými črtami. Tematizoval v nej najmä problém neúplnej rodiny, o ktorú sa stará autoritatívna matka Amanda Wingfieldová v snahe usmerniť život svojich dospelých detí.
Shakespearove texty sú už tradičnou súčasťou dramaturgie hádam všetkých kamenných divadiel na svete. Ich nejednoznačné žánrové vymedzenie a široké spektrum možných interpretácií ponúkajú neustálu divadelnú inováciu a stále hlbšie prenikanie do autorových myšlienok. V mnohých prípadoch sa ale inscenátori zameriavajú skôr na konzistentné tlmočenie fabuly a nerušivú estetiku, čím sledujú (celkom legitímne) naplnenie „čítankovej dramaturgie“.
Škandály sa v slovenskom divadle nezvyknú diať. Ak mal však nejaký text či inscenácia v poslednom čase k nemu pomerne blízko, bol to práve Kukura v Divadle Aréna.
Divadlo Malá scéna STU sa snažilo priniesť divákom nový pohľad na Dobšinského rozprávky. Anton Korenči - dramaturg, Róbert Mankovecký - autor hudby, a Miro Košický - režisér, vytvorili spolu tvorivý tím a zinscenovali dve rozprávky prepojené rozprávačom. Rozprávky doplnili hudbou a pesničkami.
Búrenie vĺn a škriekajúce čajky, ktoré dávajú tušiť loď hojdajúcu sa na mori. Na palube zaoceánskej lode sa plaví takmer slepý profesor Immanuel Kant, jeho manželka a verný papagáj Friedrich. Cieľovou destináciou je Amerika, kde si profesor filozofie má vyzdvihnúť čestný doktorát Kolumbijskej univerzity a kde mu - ako dúfa - tí najlepší odborníci zoperujú zrak postihnutý glaukómom. Na lodi spolu s Kantom, manželkou a papagájom sivým cestuje ešte milionárka, arcibiskup, lodný personál a smotánka. Chystá sa lampiónová slávnosť.
Projekt bol podporený Ministerstvom kultúry SR a Európskym hlavným mestom kultúry Košice 2013 Som vždy v pokušení a lákavom očakávaní, keď sa vyberám na produkcie Divadla Na peróne. Schválne som nenapísala divadelné predstavenia, pretože Divadlo Na peróne už rozšírilo svoje umelecké spektrum aj na performace, happeningy a workshopové projekty. V jeho repertoári nájdeme predstavenia pre deti, autorské predstavenia pre dospelých i medzinárodné projekty.
Dnes už môžeme vyhodnotiť, že divadelná sezóna 2010/2011 v SND pod vedením generálneho riaditeľa Ondreja Šotha bude v histórii 91-ročného divadla patriť k tým slabším. A to aj napriek tomu, že víťaznou inscenáciou tejto sezóny v celoslovenskom meradle v rámci divadelných ocenení DOSKY ´11 sa stala práve produkcia SND Coriolanus v pohostinskej réžii Slovinca Diega de Breu, ktorú však dohodla ešte predchádzajúca garnitúra.
Hoci je dramatik Martin McDonagh v súčasnosti považovaný za jedného z komerčne najúspešnejších a zároveň umelecky najzaujímavejších dramatikov, slovenské divadlo sa s ním stále stretáva len nesmelo. Dôvodmi pre tento ostych môžu byť špecifická a krutá poetika plná explicitného násilia, otváranie tabuizovaných tém a čierny humor. Hra Ujo Vankúšik, ktorú McDonagh napísal v roku 2003 a ktorá patrí medzi vrcholy doterajšej autorovej tvorby, nie je výnimkou.
SC AICT je členom Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.
Projekty ako hlavný partner z verejných zdrojov podporil FPU.
Projekty z verejných zdrojov podporil BSK.