Po úspešnom minuloročnom uvedení renesančnej hry Komedia česká o Bohatci a Lazarovi od Pavla Kyrmezera sa študenti bábkarskej tvorby VŠMU aj tento rok pokúsili o originálne uchopenie inej – avšak na rozdiel od Kyrmezera bežnej verejnosti oveľa známejšej – literárnej predlohy. Tím tvorcov sa inšpiroval dielom anglického matematika Lewisa Carrolla, autora rozprávkovej knihy Alica v krajine zázrakov.
T. Letts (4. 7. 1965) je americký herec a dramatik. Hra Zabijak Joe z roku 1991 je jeho autorským debutom a bola preložená do 12 jazykov a uvedená vo viac ako 15 krajinách sveta. Letts píše hry o ľuďoch, ktorí sa musia vyrovnávať s morálnymi i duchovnými otázkami.
Dve divadelné hry Gabriely Preissovej z dedinského prostredia Gazdina roba a Jej pastorkyňa oslovili hudobného skladateľa Leoša Janáčka. Kým divácky úspešná Gazdina roba sa stala podkladom pre operu Eva J. B. Foerstera (v roku 1959 ňou začínala svoju existenciu spevohra v Banskej Bystrici), druhá znamenala komplikácie tak pre Preissovú, ako aj pre Janáčka, pre ktorého sa napokon stala podkladom rovnomennej opery.
Ostatnou premiérou sezóny 2011/2012 v Štátnej opere v Košiciach bol slávny archetyp francúzskej operety, Orfeus v podsvetí (Orpheé aus enfers) Jacquesa Offenbacha. Antický príbeh z gréckej mytológie o nenaplnenej láske nešťastného tráckeho hudobníka Orfea ku krásnej Eurydike vzrušoval umelcov v rôznych dobách. V historicky prvej opere Euridice (1600) ho zhudobnili florentskí cameratisti Jacopo Peri s Giuliom Caccinim, neodmietol ho ani barokový guru Claudio Monteverdi (Orfeo, 1607), potrebné regeneračné kvality v ňom objavil Christoph Willibald Gluck (Orfeo ed Euridice, 1762) a slávnu Orfeovu áriu Che farò senza Euridice? spieval aj blázon v prvej orfeovskej paródii Il cavaliere errante (1778) Tommasa Traettu.
Inscenácia je venovaná 200. výročiu narodenia Jonáša Záborského Nemôže byť vhodnejší spôsob na pripomenutie 200. výročia narodenia národovca, kňaza, spisovateľa, dramatika Jonáša Záborského ako uvedenie jeho hry v divadle nesúcom autorovo meno. Dramaturgička M. Kičiňová pre túto príležitosť siahla po viacerých jeho textoch, ktoré koncepčne v duchu samotného Záborského doplnila, aktualizovala a dopísala. Vznikla tak zaujímavá fraška - mozaika, ktorá ponúka absolútne súčasný obraz o Slovákoch nielen z čias Záborského, ale jemne karikovane aj z dnešnej doby.
O čom snívajú deti? Nenakazené „dospeláckymi“ starosťami, majú hlavu plnú farebných obrazov a príbehov, ktoré sa končia šťastne? V skutočnosti na tom detské snívanie asi tak idylicky nebude, ale v inscenácii PanÁčik, podľa predlohy Jána Uličianskeho, je realita tým posledným hľadaným aspektom. Príbeh sa točí okolo snov a snové je v inscenácii všetko. Presnejšie, snové načisto po detsky - takže veselé, pestré a úsmevné.
Divák, ktorý vyhľadáva umelecký zážitok v odľahčenom komediálnom rámci, je s menom Marivaux určite dobre zoznámený. Zvolenské Divadlo Jozefa Gregora Tajovského siahlo po jeho osvedčenom titule Hra lásky a náhody, ktorý už niekoľko storočí celkom bezpečne plní hľadisko i pokladňu. V podstate banálna zápletka - skúška lásky pomocou zámeny identít, vskutku balansuje na hrane bulváru, no zároveň pod týmto povrchom ponúka množstvo významov, morálnych a intelektuálnych apelov.
Dramaturg M. Gazdík doplnil repertoár Štátneho divadla Košice o úspešnú českú komédiu na spôsob commedie dell´arte. Po tituloch zameraných najmä na náročnejšieho diváka tak dostáva opäť priestor hra, ktorej výberom sa ponuka divadla rozšírila o ďalší titul, ktorého ambíciou je najmä zabaviť diváka a ponúknuť hercom radosť z hrania a využitie ich komediálneho nadania.
Inscenácia Kto je tu riaditeľ? nás uvádza do zákulisia jednej počítačovej firmy. Je divadelnou adaptáciou filmu The Boss Of It All (2006) dánskeho filmového režiséra Larsa von Triera (1956). Podobne ako filmové dielo prináša tematiku neúspešného chodu jednej spoločnosti v čase súčasnej hospodárskej nestability a permanentných ekonomických turbulencií. Trier predovšetkým zosmiešňuje tento globálny ekonomický stav, z čoho rozhodne vychádzal i nitriansky inscenačný tím.
Mestské divadlo MDPOH sa zameralo na detského diváka. Dôkazom je aj uvedenie veľmi známej a obľúbenej rozprávky Tri prasiatka. Autorom upravenej predlohy a zároveň aj režisérom a tvorcom hudby a textov piesní je Róbert Mankovecký. Režisér sa rozhodol uviesť na javisko poviedku, či skôr bájku ruského autora Sergeja Michalkova, ktorú upravil spoločne s Rastislavom Ballekom.
SC AICT je členom Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.
Projekty ako hlavný partner z verejných zdrojov podporil FPU.
Projekty z verejných zdrojov podporil BSK.