(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');
Domovská stránkaSprávca2023-01-20T21:43:49+01:00

Klytaimnéstrina verzia pravdy na javisku Národného divadla Košice

Na začiatku sezóny 2025/2026 sa v Národnom divadle Košice uskutočnila premiéra inscenácie dramatického textu írskej autorky Mariny Carr Dievča na oltári. Autori prekladu a tvorcovia inscenácie – dramaturgička Martina Mašlárová a režisér Matúš Bachynec – prispeli k aktuálnej vlne záujmu o dielo dramatičky v slovenskej divadelnej kultúre. V roku 2024 sa dostala do súťažného programu festivalu Nová Dráma/New Drama inscenácia jej hry Hekuba (SKD Martin, réžia Lukáš Brutovský) a o rok na to sa publikum mohlo s dramatičkou, ktorá sa stala patrónkou festivalu, stretnúť aj osobne, počas masterclassu pre verejnosť.

text Lajčiak a mýtus o tragickom osude slovenského intelektuála

Decembrová premiéra inscenácie text Lajčiak v réžii Rastislava Balleka v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava vzbudzovala očakávania divadelnej komunity aj širšej kultúrnej verejnosti. Jednak preto, že išlo o prvú inscenáciu napĺňajúcu umeleckú koncepciu nového vedenia divadla (riaditeľka Vladislava Fekete a dramaturgička Veronika Kolejáková), ale aj preto, že titul je ďalšou Ballekovou réžiou v línii „zdivadelnenia“ zabudnutých(či opustených?) textov a myšlienok výrazných slovenských intelektuálnych a literárnych osobností, tzv. veľkých duchov nášho malého národa.

Za oponou kritiky: kto formoval slovenskú divadelnú kultúru

Vydavateľstvo Divadelného ústavu prinieslo v edícii Slovenské divadlo po dvoch zväzkoch Dejín slovenského divadla ďalšie syntetizujúce dielo značnej dôležitosti a prvé svojho druhu v kontexte slovenskej teatrológie, ktoré prostredníctvom encyklopedického prehľadu osobností slovenskej divadelnej kritiky a publicistiky mapuje vývoj reflexie slovenského javiskového umenia aj v širšom historickom, kultúrnom a metodologickom kontexte. Publikácia Slovník divadelných kritikov a publicistov je výsledkom spoločnej práce 36-členného autorského kolektívu generačne rozdielnych odborníčok a odborníkov v oblasti teatrológie, muzikológie, tanečnej vedy a príbuzných odborov pod odborným vedením prof. PhDr. Vladimíra Štefka, CSc. a prináša na 544 stranách 191hesiel, ergo autorských portrétov osobností, ktoré sa v relevantnej a konzistentnej miere svojho profesijného pôsobenia venovali percepcii slovenskej javiskovej tvorby a prispeli tak aj k formovaniu slovenskej teatrológie.

O holokauste bez pátosu

Svet už raz počul správu o tom, čo sa dialo za múrmi tábora – a mnohí jej nechceli veriť. Na konci sezóny 2024/2025 uviedlo Divadlo Jána Palárika v Trnave inscenáciu Negatívy snehu, ktorá vznikla ako medzinárodná koprodukcia s poľským Teatr im. Jana Kochanowskiego w Opolu a nemeckou Akademie für Theater und Digitalität Dortmund, s podporou berlínskeho Deutsches Theater. Táto medzinárodná os nie je len produkčnou zaujímavosťou, ale aj významovou vrstvou inscenácie. Projekt pripravený k 80. výročiu konca druhej svetovej vojny prepája tri krajiny, ktorých historická skúsenosť s vojnou je zásadne odlišná a zároveň bolestivo prepojená: Poľsko ako miesto bezprostrednej hrôzy koncentračných táborov, Slovensko ako susedný priestor spoluzodpovednosti a Nemecko ako krajina strojcov holokaustu.

Slovensko potrebuje dobré správy!

Nápad inscenovať Dobré správy vyšiel z koláže zdrojov, ktoré inšpirovali tvorcov na vznik kolektívneho dramatického textu, ktorý napokon do javiskovej podoby upravili režisér Ján Luterán a dramaturg Miro Dacho. Jedným z východísk boli výsledky prieskumu World Happiness Report 2024, podľa ktorého sa Slovensko prepadlo v rebríčku šťastia obyvateľov o 16 miest a skončilo až na 45. mieste z celkového počtu 143 hodnotených krajín. Takýto výrazný prepad Slovensko zaznamenalo prvý raz.

Guláš a jeho sústredné kružnice

Už veľa rokov uplynulo od chvíle, keď Bertolt Brecht apeloval na to, aby skutočné spoločensky a politicky angažované divadlo zrušilo tzv. štvrtú stenu, teda zdanlivú bariéru medzi javiskom a hľadiskom. V inscenácii divadelného zoskupenia SkRAT s názvom Pán Guláš. Zákony Gravitácie v réžii Rastislava Balleka je od začiatku evidentné, že pre tvorcov je koncept štvrtej steny irelevantný prvok, pretože diváci sa pred predstavením usádzajú do sedadiel rozmiestnených v tvare písmena U.

Go to Top