Tiene svokriných jazykov
Dystópia je temný žáner so svetlou budúcnosťou, čo neveští nič dobré. Hoci patria do literatúry, Orwell, Huxley či Bradbury boli viac prorokmi ako spisovateľmi. Čas preveril ich romány, ktoré sú desivo aktuálne. Aj v našom národnom kontexte je namieste otázka, v čom sa odlišuje dystópia od obyčajného pesimizmu. Zdá sa, že to bude hĺbka uvažovania a dôsledné domýšľanie vecí. Tvorcovia inscenácie Mastný muž 2.0 skúsili obyčajný slovenský pesimizmus povýšiť na dystópiu.
„Ach, bože!“ alebo facka samým sebe
V divadle, a v umení všeobecne, je skvelé, keď sa forma a obsah dopĺňajú a vzájomne podporujú, čím dodávajú konkrétnemu dielu komplexnosť, hĺbku (ale aj šírku a výšku), údernosť a silu preniknúť pod kožu divákov. Okrem intelektuálnej stimulácie dokážu rozvibrovať aj ich emócie, podvedomie a azda i nevedomie. V hre Saved/Spasení – slovenská inscenácia mala premiéru v Divadle Aréna vo februári 2026 – sa väčšina týchto prvkov prepojila do farebnej, mnohovrstevnej mozaiky na podklade viac ako šesťdesiatročného textu anglického dramatika Edwarda Bonda.
Klytaimnéstrina verzia pravdy na javisku Národného divadla Košice
Na začiatku sezóny 2025/2026 sa v Národnom divadle Košice uskutočnila premiéra inscenácie dramatického textu írskej autorky Mariny Carr Dievča na oltári. Autori prekladu a tvorcovia inscenácie – dramaturgička Martina Mašlárová a režisér Matúš Bachynec – prispeli k aktuálnej vlne záujmu o dielo dramatičky v slovenskej divadelnej kultúre. V roku 2024 sa dostala do súťažného programu festivalu Nová Dráma/New Drama inscenácia jej hry Hekuba (SKD Martin, réžia Lukáš Brutovský) a o rok na to sa publikum mohlo s dramatičkou, ktorá sa stala patrónkou festivalu, stretnúť aj osobne, počas masterclassu pre verejnosť.
text Lajčiak a mýtus o tragickom osude slovenského intelektuála
Decembrová premiéra inscenácie text Lajčiak v réžii Rastislava Balleka v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava vzbudzovala očakávania divadelnej komunity aj širšej kultúrnej verejnosti. Jednak preto, že išlo o prvú inscenáciu napĺňajúcu umeleckú koncepciu nového vedenia divadla (riaditeľka Vladislava Fekete a dramaturgička Veronika Kolejáková), ale aj preto, že titul je ďalšou Ballekovou réžiou v línii „zdivadelnenia“ zabudnutých(či opustených?) textov a myšlienok výrazných slovenských intelektuálnych a literárnych osobností, tzv. veľkých duchov nášho malého národa.
Močiare a mokrade ako centrum hľadania identity
Mestské divadlo Žilina už dlhodobo patrí medzi divadlá, ktoré systematicky podporujú vznik a inscenovanie slovenskej súčasnej drámy. Dôkazom je aj triptych – Bezzubatá, Lilith a Vizičlovek (Vodný ember) – autorského tandemu režiséra Eduarda Kudláča a dramatika Miklósa Forgácsa. Základným princípom ich spolupráce je návrat ku koreňom, mytológii a ľudovej slovesnosti, ktoré tvoria východiskový koncept inscenácií. Jednotlivé, miestami až archetypálne prechádzajú transformáciou, no zároveň si zachovávajú svoj prapôvod. Tvorcovia ich tak aktualizujú do kontextu 21. storočia. Okrem spoločného tematického východiska spája jednotlivé inscenácie aj príbuzný divadelný jazyk a tematický rámec.
Za oponou kritiky: kto formoval slovenskú divadelnú kultúru
Vydavateľstvo Divadelného ústavu prinieslo v edícii Slovenské divadlo po dvoch zväzkoch Dejín slovenského divadla ďalšie syntetizujúce dielo značnej dôležitosti a prvé svojho druhu v kontexte slovenskej teatrológie, ktoré prostredníctvom encyklopedického prehľadu osobností slovenskej divadelnej kritiky a publicistiky mapuje vývoj reflexie slovenského javiskového umenia aj v širšom historickom, kultúrnom a metodologickom kontexte. Publikácia Slovník divadelných kritikov a publicistov je výsledkom spoločnej práce 36-členného autorského kolektívu generačne rozdielnych odborníčok a odborníkov v oblasti teatrológie, muzikológie, tanečnej vedy a príbuzných odborov pod odborným vedením prof. PhDr. Vladimíra Štefka, CSc. a prináša na 544 stranách 191hesiel, ergo autorských portrétov osobností, ktoré sa v relevantnej a konzistentnej miere svojho profesijného pôsobenia venovali percepcii slovenskej javiskovej tvorby a prispeli tak aj k formovaniu slovenskej teatrológie.
