Štátne divadlo Košice (balet)

Choreograf Andrej Petrovič je známy ako nezávislý tanečný tvorca s jedinečným a originálnym jazykom. Zároveň vstupuje do tanečných inscenácií ako mentor. Pred príchodom do Baletu Štátneho divadla Košice na miesto umeleckého šéfa mal skúsenosti s prácou s veľkými zriaďovanými baletnými telesami (napr. Balet Slovenského národného divadla, inscenácia Tempest). Jednou z kľúčových bola pre Petroviča ako tanečníka spolupráca na inscenácii medzinárodného divadelného štúdia Farma v jeskyni Refuge/Útočiště. Skúsenosti z choreografií súčasného tanca a fyzického divadla ovplyvnili jeho cit pre dôležitosť témy a jej pohybové stvárnenie na javisku. Po úspešnom pôsobení v zahraničí preto v Štátnom divadle Košice tvorí spôsobom nie veľmi spätým s klasickým chápaním baletu, ale skôr s menej zaužívanými formami či dramaturgickými štruktúrami, ktoré otvárajú priestor aj pre nových divákov. Taká je aj autorská inscenácia Extáza/Obrazy o nej, ktorú vytvoril spolu s hudobníkom Vladislavom Šarišským.

Rok 2020 nie je len slávnostným jubileom stého výročia založenia Slovenského národného divadla a od neho sa odvíjajúceho započatia existencie nášho profesionálneho divadla, ale i neslávnym sedemdesiatym výročím popravy Milady Horákovej. Košické divadlo si obe udalosti pripomenulo novými premiérami. Tú radostnú prípravou činohernej inscenácie Borodáč alebo Tri sestry o zakladateľovi profesionálneho divadla v slovenskom jazyku a tú druhú, jeden z mnohých čiernych fľakov na našej novodobej histórii, multižánrovou inscenáciou nesúcou meno ústrednej hrdinky.

Vyvrcholením osláv 100. výročia vzniku Československa v Štátnom divadle v Košiciach bola 30. novembra 2018 premiéra autorského projektu choreografa a režiséra Ondreja Šotha Rodná zem. Trojgeneračná tvorivá spolupráca choreografov Juraja Kubánku, Ondreja Šotha a Mareka Šarišského s baletným súborom má podľa autorov libreta a režiséra ambície rozvíjať kultúrny odkaz slovenského folklórneho dedičstva.

Záver sezóny 2017/2018 v Balete štátneho divadla v Košiciach patril bielej klasike, súbor uviedol novú inscenáciu Labutieho jazera Piotra Iljiča Čajkovského. Dielo ponúkli divákom v dokonale tradičnom podaní, ktoré si svoju popularitu udržuje už takmer 150 rokov. Máloktorý divadelný titul si diváci stále znova a znova žiadajú v takmer nezmenenej podobe; biele tutu labutí, mávanie krídlami, pas de trois, pas de quatre, pas de deux, fouette, biela Odília a čierna Odeta, elegantný princ Siegfried, démonický Rotbart – nič z toho nestratilo na príťažlivosti a Labutie jazero je priam synonymom slova balet. Nemalú zásluhu na popularite titulu má však Čajkovského hudba, symfonicky prekomponovaná, dokonale dramatická, plná emócií a napriek tomu schopná uplatniť všetky potrebné tanečné konvencie.

Štátne divadlo Košice si pripomína v septembri 2015 sedemdesiat rokov od svojho vzniku. Oslavy úctyhodného jubilea otvorilo klasickým baletným predstavením Bajadéra aj účasťou prezidenta SR Andreja Kisku na premiére.

Ján Ďurovčík pri tvorbe svojej novej inscenácie siahol po osvedčenom námete, akým Chrám Matky Božej v Paríži (Notre Dame de Paris) z pera Victora Huga určite je. Príbeh hluchého hrbáča Quasimoda a cigánky Esmeraldy sa dočkal množstva spracovaní. V tanečnom svete siahol po tomto osvedčenom námete už v roku 1844 skladateľ Cesare Pugni a choreograf Jules Perrot. Spoločne vytvorili balet Esmeralda (La Esmeralda). Ten sa neskôr vďaka choreografickému zásahu Mariusa Petipu zaradil medzi známe klasické tituly, ktoré sú stálou súčasťou repertoáru po celom svete.

„Harlekyniáda“ je názov prvej premiéry Košického baletu v sezóne 2010/2011, ktorou súčasne prezentuje svoju dramaturgickú líniu jeho nové vedenie, na čele ktorého je od záveru minulej sezóny Andrej Suchanov. Ako autori hudby k predstaveniu sú v bulletine uvedení Wolfgang Amadeus Mozart, Giocchino Antonio Rossini a Ludwig Minkus.

„Milujem pravdu, nielen z mravného hľadiska, ale aj ako matematik. Ako priama čiara je najkratším spojením dvoch bodov, tak je pravda najkratšou cestou k uskutočňovaniu našich predstáv." M. R. Štefánik

Po romantickom príbehu Wagnerovho „Tristana a Izoldy“ (október 2008), siahla dramaturgia košického baletu pre svoju druhú premiéru v sezóne 2008/09 opäť po romantickom príbehu, tentokrát po reprezentantovi vrcholného romantizmu - balete Adolphe Charles Adama¬ „Giselle“. Premiéry sa konali 13. a 14. marca v historickej budove Štátneho divadla Košice. Pod inscenáciu sa ako autori podpísali Ondrej Šoth, Juraj Kubánka (réžia, choreografia) a Zuzanna Mistríková (libreto, dramaturgia). Ďalej na inscenácii spolupracovali Marilena Halászová (spolupodieľala sa na dramaturgii), Natália Horečná, Mikhaylo Novikov, Liudmyla Zhytnykova (dielčia spolupráca na choreografii), Marek Hollý (scéna v spolupráci s O. Šothom), Andrej Suchanov (kostýmy), Sergii Iegorov (filmové dokrútky), Jozef Marčinský (fotografie, plagát). V inscenácii bola použitá hudobná nahrávka Orchestra of the Royal Opera House, Covent Garden pod taktovkou Richarda Bonynge, v hudobnej dramaturgii Oleksandra Khabla. Inscenácia bola venovaná skladateľovi Svetozárovi Stračinovi, ako výraz uznania jeho tvorčieho prínosu, predovšetkým v oblasti slovenskej ľudovej hudobnej literatúry.

Štátne divadlo Košice už pravidelne v závere sezóny organizuje Internú prehliadku inscenácii uplynulej sezóny, za účasti teatrológov a recenzentov z celého Slovenska. Táto veľmi sympatická a zmysluplná akcia vedenia košického divadla pomáha nielen spopularizovaniu činnosti všetkých troch súborov divadla, ale aj vďaka rozborovým seminárom, ktoré sa konajú každý deň po predstaveniach, posúva ich na umeleckej ceste ďalej. Na tohtoročnej prehliadke, ktorá sa konala 9. – 12. júna v priestoroch Historickej budovy a Malej scény, sa baletný súbor prezentoval dvomi inscenáciami. Multifunkčnou produkciou Odysseus (11.6.) a večerom európskych choreografov, uvedeným pod názvom Ateliér (10.6.).